VERŠ 63

TEXT 63

Verš

Texte

krodhād bhavati sammohaḥ
sammohāt smṛti-vibhramaḥ
smṛti-bhraṁśād buddhi-nāśo
buddhi-nāśāt praṇaśyati

Synonyma

Synonyms

krodhāt — z hnevu; bhavati — vzniká; sammohaḥ — úplná ilúzia; sammohāt — z ilúzie; smṛti — pamäť; vibhramaḥ — zmätok; smṛti-bhraṁśāt — po zmätení pamäte; buddhi-nāśaḥ — strata inteligencie; buddhi-nāśāt — a zo straty inteligencie; praṇaśyati — človek poklesne.

krodhāt: de la colère; bhavati: vient; sammohaḥ: l’illusion parfaite; sammohāt: de l’illusion; smṛti: de la mémoire; vibhramaḥ: la confusion; smṛti-bhraṁśāt: quand la mémoire est égarée; buddhi-nāśaḥ: la perte de l’intelligence; buddhi-nāśāt: et de la perte de l’intelligence; praṇaśyati: on tombe.

Překlad

Translation

Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.

La colère appelle l’illusion, qui elle-même entraîne l’égarement de la mémoire. Or, quand la mémoire s’égare, l’intelligence se perd, et l’on choit alors à nouveau dans le bourbier de l’existence matérielle.

Význam

Purport

Śrīla Rūpa Gosvāmī nám hovorí:

Śrīla Rūpa Gosvāmī nous a donné les directives suivantes:

prāpañcikatayā buddhyā
hari-sambandhi-vastunaḥ
mumukṣubhiḥ parityāgo
vairāgyaṁ phalgu kathyate

(Bhakti-rasāmṛta-sindhu 1.2.258)

Rozvíjaním nášho duchovného vedomia môžeme zrealizovať, že v oddanej službe má všetko svoje miesto. Tí, čo nemajú znalosť o duchovných činnostiach robených s láskou pre Kṛṣṇu, sa umelo pokúšajú vyhýbať sa hmotným predmetom a napriek tomu, že túžia po vyslobodení z hmotného otroctva, dokonalosť odriekania nedosiahnu. Ich takzvané odriekanie sa volá phalgu — podradnejšie. Oproti tomu človek vedomý si Kṛṣṇu vie, ako všetko použiť v službe Pánovi, a nestane sa obeťou materializmu. Stúpenci neosobnej filozofie napríklad neuznávajú, že Boh alebo Absolútny môže jesť, pretože je neosobný. Zatiaľ čo sa stúpenec neosobnej filozofie vyhýba dobrému jedlu, oddaný vie, že všetko treba robiť pre Kṛṣṇov pôžitok, lebo si uvedomuje, že Kṛṣṇa zje všetko, čo Mu s láskou a oddanosťou obetuje. Po obetovaní jedla Kṛṣṇovi zje zvyšky nazývané prasādam. Takto všetko zduchovnie a oddanému nehrozí poklesnutie do hmotnej existencie. Prijíma prasādam s vedomím, že potešil Kṛṣṇu, zatiaľ čo neznaboh to odmieta a považuje prasādam za hmotné. Preto sa impersonalista nemôže kvôli svojmu umelému odriekaniu tešiť zo života a aj to najmenšie vzrušenie mysle ho opäť stiahne do víru hmotnej existencie. Vraví sa, že aj keď taká duša dosiahne vyslobodenie, napokon predsa poklesne, pretože nebola podporená oddanou službou.

En devenant conscient de Kṛṣṇa, on apprend que tout peut être utilisé au service du Seigneur. Le spiritualiste à qui la conscience de Kṛṣṇa fait défaut tente artificiellement d’éviter le contact avec les objets matériels. Cependant, malgré son désir de se libérer de la prison matérielle, il n’atteint pas la perfection du renoncement. Son soi-disant renoncement est phalgu, ou de moindre importance. Par contre, celui qui est conscient de Kṛṣṇa sait comment tout mettre au service du Seigneur, et ainsi comment ne pas être victime du matérialisme.

Un impersonnaliste, par exemple, considère le Seigneur, l’Absolu, comme impersonnel, et donc incapable de manger. Aussi, tandis que l’impersonnaliste se prive de tout aliment savoureux, le dévot, sachant que Kṛṣṇa est le bénéficiaire de tous les plaisirs du monde et qu’Il mange tout ce qui Lui est offert avec dévotion, offre des mets succulents au Seigneur et en honore ensuite les restes, appelés prasādam. De cette façon, comme tout est spiritualisé, le dévot ne risque pas de choir. Le dévot prend le prasādam en étant conscient de Kṛṣṇa, tandis que le non-dévot le rejette comme s’il s’agissait d’un objet matériel. À cause de son faux renoncement, l’impersonnaliste ne peut jouir de la vie, si bien que la moindre agitation mentale le replonge dans le bourbier de l’existence matérielle. Même s’il atteint la libération, il retombera, n’ayant pas le soutien du service dévotionnel.