VERŠ 60

TEXT 60

Verš

Tekstas

yatato hy api kaunteya
puruṣasya vipaścitaḥ
indriyāṇi pramāthīni
haranti prasabhaṁ manaḥ

Synonyma

Synonyms

yatataḥ — zatiaľ čo sa snaží; hi — určite; api — napriek; kaunteya — ó, syn Kuntī; puruṣasya — u človeka; vipaścitaḥ — plný múdreho poznania; indriyāṇi — zmysly; pramāthīni — dráždené; haranti — vrhnú; prasabham — násilím; manaḥ — myseľ.

yatataḥ — besistengiančio; hi — tikrai; api — nors; kaunteya — o Kunti sūnau; puruṣasya — žmogaus; vipaścitaḥ — žinių dėka gebančio atskirti; indriyāṇi — juslės; pramāthīni — sužadintos; haranti — nubloškia; prasabham — jėga; manaḥ — protą.

Překlad

Translation

Zmysly sú také mocné a búrlivé, ó, Arjuna, že násilne unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý sa ich snaží ovládnuť.

Juslės tokios stiprios ir veržlios, o Arjuna, kad per prievartą užvaldo net įžvalgaus, besistengiančio jas valdyti žmogaus protą.

Význam

Purport

Je množstvo veľkých učencov, filozofov a transcendentalistov, ktorí skúšajú ovládnuť zmysly, no napriek svojej snahe môžu aj najpokročilejší z nich padnúť za obeť hmotnému zmyslovému pôžitku vďaka nestálej mysli. Napríklad Viśvāmitru, veľkého učenca a dokonalého yogīna, zviedla Menakā, aj keď sa snažil ovládať svoje zmysly yogou a prísnym odriekaním. V dejinách nájdeme prirodzene veľa podobných príkladov. Ovládanie mysle a zmyslov je veľmi ťažké, ak ich nezamestnáme oddanou láskyplnou službou Kṛṣṇovi.

Pokým človek neuprie svoje myšlienky na Kṛṣṇu, nemôže zanechať svoje hmotné činnosti. Praktickým príkladom je Śrī Yamunācārya, veľký svätec a oddaný, ktorý povedal:

KOMENTARAS: Daug išminčių, filosofų bei transcendentalistų bando nugalėti savo jusles, tačiau nepaisant jų pastangų, kartais ir didžiausi jų dėl neramaus proto tampa materialių juslinių malonumų aukomis. Net Viśvāmitrą, didį išminčių ir tobulą yogą, suvedžiojo moteris – Menakā, nors jis ir stengėsi pažaboti jusles rūsčiomis askezėmis bei yogos praktika. Pasaulio istorija žino daugybę analogiškų atvejų. Taigi, visiškai neįsisąmoninus Kṛṣṇos, labai sunku suvaldyti protą ir jusles. Nesutelkus proto į Kṛṣṇą, neįmanoma atsisakyti materialios veiklos. Didis šventasis ir bhaktas Śrī Yāmunācārya patvirtina tai praktiniu pavyzdžiu. Jis sako:

yad-avadhi mama cetaḥ kṛṣṇa-pādāravinde
nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt
tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāne
bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca

„Odvtedy, čo je moja myseľ zapojená v láskyplnej službe Śrī Kṛṣṇovi a ja sa teším zo stále nových transcendentálnych radostí, odvraciam svoju tvár, keď si spomeniem na pohlavný styk so ženou, a odpľujem si pri tejto myšlienke.“

„Nuo tos akimirkos, kai mano protas ėmė tarnauti Viešpaties Kṛṣṇos lotosinėms pėdoms, ir kai tarnaudamas patiriu vis stiprėjančią transcendentinę palaimą, užtenka pagalvoti apie lytinį gyvenimą su moterimi – nusipurtau tos minties ir nusispjaunu.“

Služba a láska ku Kṛṣṇovi prináša takú veľkú duchovnú radosť, že hmotné pôžitky sa automaticky stávajú nechutnými. Je to, ako keď hladný človek utíši svoj hlad dostatočným množstvom výživnej potravy. Ani veľký yogīn Durvāsā Muni nemohol ovplyvniť Mahārāja Ambarīṣa, ktorého myseľ bola zamestnaná myšlienkami na Kṛṣṇu.

Kṛṣṇos sąmonė – tokia transcendentiškai puiki, kad materialūs malonumai savaime praranda patrauklumą. Tai tas pat, kaip alkstančiam numalšinti alkį iki valios privalgant sočių valgių. Mahārāja Ambarīṣa įveikė didį yogą Durvāsą Munį irgi vien todėl, kad savo protą buvo sutelkęs į Kṛṣṇos sąmonę (sa vai manaḥ kṛṣna-padāravindayor vacāṁsi vaikuṇṭḥa- guṇānuvarṇane).