Skip to main content

VERŠ 56

TEXT 56

Verš

Текст

duḥkheṣv anudvigna-manāḥ
sukheṣu vigata-spṛhaḥ
vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ
sthita-dhīr munir ucyate
дух̣кгешв анудвіґна-мана̄х̣
сукгешу віґата-спр̣хах̣
вı̄та-ра̄ґа-бгайа-кродгах̣
стгіта-дгı̄р мунір учйате

Synonyma

Послівний переклад

duḥkheṣu — v trojakom utrpení; anudvigna-manāḥ — bez toho, že by mal rozrušenú myseľ; sukheṣu — v šťastí; vigata-spṛhaḥ — nezaujímajúc sa; vīta — zbavený; rāga — záľuby; bhaya — strachu; krodhaḥ — hnevu; sthita-dhīḥ — ten, ktorého myseľ je stála; muniḥ — mudrc; ucyate — nazýva sa.

дух̣кгешу—у стражданнях троякого роду; анудвіґна-мана̄х̣—із врівноваженим розумом; сукгешу—у щасті; віґата-спр̣хах̣—не будучи зацікавленим; вı̄та—вільний від; ра̄ґа—прихильність; бгайа— страх; кродгах̣—і гнів; стгіта-дгı̄х̣—той, чий розум незворушний; муніх̣—мудрець; учйате—називають.

Překlad

Переклад

Kto napriek trojakému utrpeniu zostáva pokojný, kto sa nedá strhnúť šťastím a zbavil sa záľub, strachu a hnevu, je svätcom vyrovnanej mysle.

Той, хто зберігає спокій навіть серед троякого роду страждань, хто не шаліє від щастя, хто вільний від прив’язаності, страху й гніву, того називають мудрецем з врівноваженим розумом.

Význam

Коментар

Slovo muni označuje človeka, ktorý dokáže sústrediť svoju myseľ na rôzne námety bez toho, že by došiel k nejakému skutočnému riešeniu. Každý muni má svoj vlastný názor, s akým sa pozerá na vec, a ak sa niektorý muni neodlišuje svojím názorom od iných, potom sa v pravom zmysle slova nemôže nazývať munim (na cāsāv ṛṣir yasya mataṁ na bhinnam; Mahābhārata, Vana-parva 313.117). Ale sthita-dhīr muni, o ktorom sa tu Kṛṣṇa zmieňuje, sa líši od obyčajného muniho tým, že je vždy pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, lebo prekročil štádium intelektuálneho hĺbania a došiel k záveru, že Śrī Kṛṣṇa, Vāsudeva, je všetko (vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ). Preto sa nazýva svätcom ustálenej mysle (praśānta-niḥśeṣa-mano-rathāntara; Stotra-ratna 43). Takého človeka, ktorého myseľ je celkom pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu, neznepokojujú tri druhy hmotného utrpenia, lebo ich prijíma ako Božiu milosť. Keďže si je vedomý svojich predchádzajúcich priestupkov, považuje sa za hodného väčších utrpení a chápe, že jeho utrpenie bolo Pánovou milosťou znížené na minimum. Podobne, keď je šťastný, nepovažuje sa za hodného takého šťastia, lebo si uvedomuje, že v tomto priaznivom postavení, ktoré mu umožňuje lepšie slúžiť Bohu, sa nachádza len vďaka Pánovej milosti. Vo svojej láskyplnej službe je vždy nebojácny, činorodý a nič nerobí so záľubou alebo s nevôľou. Záľubou sa rozumie plnenie si povinností pre vlastné zmyslové uspokojenie, no počas neprítomnosti zmyslového pôžitku sa dostaví nevôľa. Ten však, ktorého myšlienky sú neprestajne pohrúžené v myšlienkach na Kṛṣṇu, necíti ani pripútanosť, ani nevôľu, pretože svoj život zasvätil službe Bohu. Následkom toho sa nenahnevá, keď jeho snaha nie je úspešná, a zostáva nezlomný vo svojom úsilí.

Слово муні означає «той, хто схильний збуджувати свій розум всілякими вигадками, не приходячи до правдивих висновків». Кажуть, що кожний муні має свій погляд, і якщо один муні не відрізняється од інших муні, то його не можна назвати муні в точному розумінні цього слова. На ча̄са̄в р̣ш́ір йасйа матам̇ на бгіннам (Маха̄бга̄рата, Вана-парва 313.117). Проте, стгіта-дгı̄р муні, про якого згадує тут Господь, відрізняється од звичайного муні. Стгіта-дгı̄р муні завжди перебуває в свідомості Кр̣шн̣и, бо він вичерпав усі свої ресурси розумувань. Він є праш́а̄нта-ніх̣ш́еша-мано-ратга̄нтара (Стотра-ратна 43), тобто він пройшов стадію теоретичних розумувань і дійшов висновку, що Господь Ш́рı̄ Кр̣шн̣а, або Ва̄судева, є всим сущим (ва̄судевах̣ сарвам іті са маха̄тма̄ су-дурлабгах̣). Таку людину називають муні зі сталим розумом. Вона повністю перебуває в свідомості Кр̣шн̣и і її абсолютно не турбує натиск будь-яких страждань троякого роду, тому що вона сприймає всі страждання як Господню милість і вважає, що заслуговує ще суворішої кари за свої минулі гріхи, але з Господньої ласки її страждання є мінімальними. В щасті вона так само дякує Господеві і вважає себе недостойною свого щастя. Вона усвідомлює, що лише з милості Господа її становище таке сприятливе, і вона бажає ще краще й краще служити Йому. В служінні Господу вона завжди смілива, енерґійна й не підвладна прихильності або відразі. Прив’язаність, або ж прихильність, означає використовувати що-небудь на власне почуттєве задоволення, відречення ж полягає у відсутності такої чуттєвої прив’язаності. Але для того, хто зосереджений у свідомості Кр̣шн̣и, не існує ані прихильності, ані відречення, тому що його життя присвячене служінню Господеві й через те його не дратує безуспішність зусиль. Людина в свідомості Кр̣шн̣и завжди непохитна й рішуча в своїй діяльності.