VERŠ 45
TEXT 45
Verš
Texte
nistrai-guṇyo bhavārjuna
nirdvandvo nitya-sattva-stho
niryoga-kṣema ātmavān
nistrai-guṇyo bhavārjuna
nirdvandvo nitya-sattva-stho
niryoga-kṣema ātmavān
Synonyma
Synonyms
trai-guṇya — patriace do troch kvalít hmotnej prírody; viṣayāḥ — o témach; vedāḥ — vedske písma; nistrai-guṇyaḥ — transcendentálny voči trom hmotným kvalitám; bhava — buď; arjuna — ó, Arjuna; nirdvandvaḥ — zbavený dualít; nitya-sattva-sthaḥ — vždy umiestnený v čistom stave duchovného bytia; niryoga-kṣemaḥ — zbavený všetkých myšlienok na zisk a ochranu; ātma-vān — pevne zakotvený v sebe.
trai-guṇya: concernant les trois modes d’influence de la nature; viṣayāḥ: sur la question; vedāḥ: les Écritures védiques; nistrai-guṇyaḥ: transcendant les trois modes d’influence de la nature; bhava: soit; arjuna: ô Arjuna; nirdvandvaḥ: sans dualité; nitya-sattva-sthaḥ: dans la pureté de l’existence spirituelle; niryoga-kṣemaḥ: libre de pensées de gain et de protection; ātma-vān: fixé sur le soi.
Překlad
Translation
Vedy sa prevažne zaoberajú témami, ktoré patria do troch kvalít hmotnej prírody. Povznes sa nad tieto tri kvality, ó, Arjuna, a buď voči nim transcendentálny. Osloboď sa od všetkých dualít, vzdaj sa všetkých túžob po zisku a ochrane a spoznaj svoje pravé „ja“.
Les Védas traitent essentiellement de sujets relatifs aux trois modes d’influence de la nature matérielle. Transcende ces trois guṇas, ô Arjuna, libère-toi de toute dualité, de tout souci de gain et de sécurité, et fixe ton attention sur le soi.
Význam
Purport
Všetky hmotné aktivity spolu s ich následkami sú riadené tromi kvalitami hmotnej prírody. Ich účelom je prinášať výsledky, a preto sú príčinou nášho otroctva v hmotnom svete. Ak sa Vedy zaoberajú predovšetkým hmotnými činnosťami, je to preto, aby ľudstvo postupne povzniesli na duchovnú úroveň. Kṛṣṇa radí Svojmu priateľovi a žiakovi Arjunovi, aby svoje vedomie povzniesol na transcendentálnu úroveň Vedānta-filozofie, ktorá sa začína otázkami týkajúcimi sa najvyššej transcendencie (athāto brahma-jijñāsā). Všetky živé bytosti v hmotnom svete veľmi ťažko zápasia o svoju existenciu. Po stvorení hmotného sveta im Pán dal vedsku múdrosť, v ktorej im radí, ako žiť, aby sa vyslobodili z hmotného otroctva. Po karma-kāṇḍskej časti Ved, ktorá pojednáva o činoch smerujúcich k dosiahnutiu hmotného pôžitku, ponúkajú písma v podobe Upaniṣad možnosť dosiahnuť duchovnú realizáciu. Upaniṣady patriace k rôznym Vedam, ako aj Bhagavad-gītā, ktorá je súčasťou piatej Vedy — Mahābhāraty — znamenajú začiatok duchovného života.
Tout acte matériel implique un enchaînement action-réaction qui est fonction des trois modes d’influence de la nature. Accompli dans l’espoir d’en recueillir les fruits, il ne peut que nous retenir prisonniers du monde de la matière. Si les Védas mettent essentiellement l’accent sur les actes intéressés, c’est pour que le commun des hommes s’élève progressivement du stade des plaisirs matériels à celui de la transcendance. Kṛṣṇa conseille donc à Arjuna, Son ami et disciple, d’élever sa conscience au niveau absolu du Vedānta, qui d’emblée recommande de s’enquérir de la transcendance suprême, le brahma-jijñāsā.
Tous les êtres vivants en ce monde doivent lutter pour leur survie. C’est pour eux que le Seigneur, après la création de l’univers matériel, révèle la connaissance védique afin qu’ils apprennent à vivre et s’échappent de la prison matérielle. Après en avoir terminé avec la section karma-kāṇḍa des Védas, qui traite des activités liées au plaisir des sens, l’opportunité d’atteindre la réalisation spirituelle s’offre à nous sous la forme des Upaniṣads. Tout comme la Bhagavad-gītā fait partie intégrante du cinquième Véda (le Mahābhārata), les Upaniṣads font partie des Védas et sont au fondement de la vie spirituelle.
Pokým jestvuje hmotné telo, jestvujú tiež akcie a reakcie troch kvalít hmotnej prírody. Človek sa musí naučiť znášať protiklady, ako šťastie a nešťastie, teplo a zima atď., a vyslobodiť sa tak z úzkosti, ktorú spôsobujú túžba po zisku a obava zo straty. Tento transcendentálny stav dosiahneme, ak sme si plne vedomí Kṛṣṇu a celkom závisíme od Jeho dobrej vôle.
As long as the material body exists, there are actions and reactions in the material modes. One has to learn tolerance in the face of dualities such as happiness and distress, or cold and warmth, and by tolerating such dualities become free from anxieties regarding gain and loss. This transcendental position is achieved in full Kṛṣṇa consciousness when one is fully dependent on the good will of Kṛṣṇa.