VERŠ 41

TEXT 41

Verš

Tekst

vyavasāyātmikā buddhir
ekeha kuru-nandana
bahu-śākhā hy anantāś ca
buddhayo ’vyavasāyinām

Synonyma

Synonyms

vyavasāya-ātmikā — rozhodný v oddanej službe; buddhiḥ — inteligencia; ekā — jediná; iha — na tomto svete; kuru-nandana — ó, milované dieťa Kuruovcov; bahu-śākhāḥ — rozvetvená; hi — skutočne; anantāḥ — nekonečná; ca — tiež; buddhayaḥ — inteligencia; avyavasāyinām — tých, ktorí nemajú vedomie Kṛṣṇu.

vyavasāya-ātmikā — kindel Kṛṣṇa teadvuses; buddhiḥ — arukus; ekā — ainult üks; iha — selles maailmas; kuru-nandana — oo, Kurude armastatud laps; bahu-śākhāḥ — erinevaid harusid omav; hi — tõepoolest; anantāḥ — piiramatud; ca — samuti; buddhayaḥ — arukus; avyavasāyinām — nende, kes ei viibi Kṛṣṇa teadvuses.

Překlad

Translation

Tí, ktorí kráčajú touto cestou, sú odhodlaní vo svojej snahe a majú jediný cieľ. Ó, milované dieťa Kuruovcov, inteligencia nerozhodných je rozvetvená.

Need, kes käivad seda teed, on kindlad oma eesmärgis ning neil on ainult üks siht. Oo, Kurude armastatud laps, mitmeharuline on nende arukus, kes kõhklevad.

Význam

Purport

Pevné presvedčenie, že človek dosiahne najvyššiu dokonalosť vedomím Kṛṣṇu, sa nazýva vyavasāyātmikā inteligencia. V Caitanya-caritāmṛte (Madhya 22.62) sa uvádza:

Tugevat usku, et Kṛṣṇa teadvuse läbi tõuseb inimene elu kõrgeima täiuslikkuseni, nimetatakse vyavasāyātmikā arukuseks. „Caitanya-caritāmṛtas" (Madhya 22.62) öeldakse:

‘śraddhā’-śabde – viśvāsa kahe sudṛḍha niścaya
kṛṣṇe bhakti kaile sarva-karma kṛta haya

Viera znamená neochvejnú dôveru v niečo vznešené. Človek vedomý si Kṛṣṇu nemusí pri plnení svojich povinností konať vo vzťahu k hmotnému svetu s jeho záväzkami k rodinným tradíciám, k národu alebo k ľudstvu. Všetky naše skutky, dobré či zlé, nás opätovne zamestnávajú v ďalších hmotných činoch. Ak však láskyplne slúžime Kṛṣṇovi, nemusíme sa už ďalej namáhať a snažiť sa dosiahnuť dobré výsledky v našej činnosti. Všetky tieto činy sú na abolútnej úrovni, pretože už nie sú podriadené dualitám, ako je dobro a zlo. Najvyššou dokonalosťou človeka, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu, je zrieknutie sa hmotného chápania života. Tento stav je možné automaticky dosiahnuť vďaka postupnému zameraniu mysle na Kṛṣṇu.

Usk tähendab kõigutamatut usaldust millegi üleva vastu. Kui inimene on hõivatud oma kohustuste täitmisega Kṛṣṇa teadvuses, pole tal enam vajadust töötada materiaalse maailma heaks, täites kohustusi oma suguvõsa traditsioonide, rahvuse ja inimkonna ees. Varasemate heade või halbade tegude tagajärjel rakendab inimene end karmalistesse tegevustesse. Kui inimene on kindlalt Kṛṣṇa teadvuses, pole tal enam vaja püüelda oma tegevuste heade tulemuste poole. Kui inimene viibib Kṛṣṇa teadvuses, on kõik tema poolt sooritatavad tegevused absoluutsel tasandil, sest need ei sõltu enam sellistest kahesustest nagu halb ja hea. Kṛṣṇa teadvuse kõrgeim täiuslikkus on lahtiütlemine elu materialistlikust kontseptsioonist. Kṛṣṇa teadvust pidevalt arendades jõutakse selle tasandini automaatselt.

Rozhodnosť osoby vedomej si Kṛṣṇu sa zakladá na poznaní, že Vāsudeva alebo Kṛṣṇa je príčinou všetkých príčin (vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ; Bg. 7.19). Keď zalejeme koreň stromu, voda sa automaticky rozšíri do konárov a listov. Podobne osoba slúžiaca Kṛṣṇovi preukazuje sebe, rodine, spoločnosti, krajine a ľudstvu tú najväčšiu službu. Ak je Kṛṣṇa s naším konaním spokojný, sú spokojné aj všetky ostatné bytosti.

Kṛṣṇa teadvuses viibiva inimese sihikindlus põhineb teadmistel. Vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ: Kṛṣṇa teadvuses viibiv inimene on harva kohatav hea hing, kes teab täielikult, et Vāsudeva ehk Kṛṣṇa on kõikide avaldunud põhjuste juur. Nii nagu puu juurt kastes annab kastja automaatselt vett ka lehtedele ja okstele, niisamuti teenib inimene Kṛṣṇa teadvuses tegutsedes koheselt kõrgeimal viisil ka end, oma perekonda, ühiskonda, riiki, inimkonda jne. Kui Kṛṣṇa on inimese tegudega rahul, tunnevad ka kõik teised nendest rahuldust.

Služba Kṛṣṇovi sa vykonáva najlepšie pod vedením pravého predstaviteľa Śrī Kṛṣṇu, duchovného učiteľa, ktorý pozná povahu svojho žiaka a môže ho zamestnať v činnostiach určených pre potešenie Kṛṣṇu. Keď sa človek chce odovzdať Kṛṣṇovi, musí Mu odhodlane slúžiť. Musí poslúchať duchovného učiteľa, Kṛṣṇovho predstaviteľa, a prijímať jeho pokyny ako svoje životné poslanie. Śrīla Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura nás vo svojich modlitbách k duchovnému učiteľovi učí:

Teenimist Kṛṣṇa teadvuses on siiski parim praktiseerida sellise vaimse õpetaja täpse juhendamise all, kes on Kṛṣṇa autoriteetne esindaja, kes tunneb oma õpilase loomust ja seda, kuidas suunata teda tegutsema Kṛṣṇa teadvuses. Seepärast peab inimene, kes tahab saada Kṛṣṇa teadvuses kogenuks, olema väga otsusekindel ning kuuletuma Kṛṣṇa esindajale. Autoriteetse vaimse õpetaja poolt antud juhenduste täitmine tuleb muuta oma elu missiooniks. Śrīla Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura annab meile oma kuulsas palves vaimsele õpetajale järgmise juhise:

yasya prasādād bhagavat-prasādo
yasyāprasādān na gatiḥ kuto ’pi
dhyāyan stuvaṁs tasya yaśas tri-sandhyaṁ
vande guroḥ śrī-caraṇāravindam

„Keď je duchovný učiteľ spokojný, je spokojná aj Najvyššia Božská Osobnosť. A ak duchovný učiteľ nie je spokojný, nie je možné pokročiť v duchovnom živote. Preto by som mal o ňom rozjímať a prosiť ho o milosť. Najmenej trikrát denne by som mal svojmu duchovnému učiteľovi vzdať pokorné poklony.“

„Vaimset õpetajat rahuldades rahuldame me ka Jumala Kõrgeimat Isiksust. Rahuldamata vaimset õpetajat pole mingit võimalust tõusta Kṛṣṇa teadvuse tasandile. Seepärast pean ma oma vaimset õpetajat pidevalt meeles pidama ja paluma tema armu kolm korda päevas. Kolm korda päevas pean ma aupaklikult kummardama oma vaimse õpetaja ees."

Duchovná realizácia závisí od dokonalého poznania duše a jej odlišnosti od tela, a to nie teoreticky, ale prakticky. Toto poznanie umožňuje človeku prestať s konaním, ktoré vedie len k uspokojovaniu zmyslov a prejavuje sa v plodonosných činnostiach. Oproti tomu ten, ktorého myseľ nie je ovládnutá a zameraná na Kṛṣṇu, musí konať s ohľadom na plody svojich činov.

Kogu vaimse arengu protsess põhineb täielikul mõistmisel, et hing on kehast lahus seisev. Seda tuleb mõista mitte üksnes teoreetiliselt, vaid ka praktiliselt, mis tähendab täielikku loobumist karmalistes tegevustes avalduvatest meelelistest naudingutest. See, kelle mõistus ei ole veel saavutanud täit keskendumust, laseb end karmalistest tegudest kõrvale juhtida.