Skip to main content

VERŠ 12

VERSO 12

Verš

Texto

na tv evāhaṁ jātu nāsaṁ
na tvaṁ neme janādhipāḥ
na caiva na bhaviṣyāmaḥ
sarve vayam ataḥ param
na tv evāhaṁ jātu nāsaṁ
na tvaṁ neme janādhipāḥ
na caiva na bhaviṣyāmaḥ
sarve vayam ataḥ param

Synonyma

Sinônimos

na — nikdy; tu — ale; eva — istotne; aham — Ja; jātu — kedykoľvek; na — nikdy; āsam — bol; na — nie; tvam — ty; na — nie; ime — títo všetci; jana-adhipāḥ — králi; na — nie; ca — tiež; eva — istotne; na — nie; bhaviṣyāmaḥ — bude jestvovať; sarve vayam — my všetci; ataḥ param — v budúcnosti.

na — nunca; tu — mas; eva — decerto; aham — Eu; jātu — em tempo algum; na — não; āsam — existi; na — não; tvam — você; na — não; ime — todos esses; jana-adhipāḥ — reis; na — nunca; ca — também; eva — decerto; na — não; bhaviṣyāmaḥ — existiremos; sarve vayam — todos nós; ataḥ param — no futuro.

Překlad

Tradução

Nikdy sa veru nestalo, že by nebolo Mňa, teba či týchto kráľov; a nikdy sa ani nestane, že by sme raz prestali existovať.

Nunca houve um tempo em que Eu não existisse, nem você, nem todos esses reis; e no futuro nenhum de nós deixará de existir.

Význam

Comentário

Vo Vedach, presnejšie povedané, v Kaṭha Upaniṣade (2.2.13) a vo Śvetāśvatara Upaniṣade (6.13) sa uvádza, že Najvyššia Božská Osobnosť podporuje nespočetne veľa živých bytostí podľa ich rozličných postavení, ktoré získali vďaka svojím činom a ich následkom. Najvyššia Božská Osobnosť je taktiež prítomná vo Svojej úplnej emanácii v srdci každej živej bytosti. Iba svätci, ktorí vidia Najvyššieho Pána vo vnútri i mimo tela, môžu naozaj dosiahnuť dokonalý a večný mier.

Nos Vedas — no Kaṭha Upaniṣad bem como no Śvetāśvatara Upaniṣad — afirma-se que a Suprema Personalidade de Deus é o mantenedor de inumeráveis entidades vivas, em relação às suas diferentes situações devido ao trabalho individual e à reação ao trabalho. Através de Suas porções plenárias, esta Suprema Personalidade de Deus vive no coração de cada entidade viva. Somente pessoas santas que podem ver tanto interna como externamente o mesmo Senhor Supremo, conseguem de fato alcançar a paz eterna e perfeita.

nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām
eko bahūnāṁ yo vidadhāti kāmān
tam ātma-sthaṁ ye ’nupaśyanti dhīrās
teṣāṁ śāntiḥ śāśvatī netareṣām
nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām
eko bahūnāṁ yo vidadhāti kāmān
tam ātma-sthaṁ ye ’nupaśyanti dhīrās
teṣāṁ śāntiḥ śāśvatī netareṣām

(Kaṭha Upaniṣad 2.2.13)

(Kaṭha Upaniṣad 2.2.13)

Pravda, ktorú Kṛṣṇa vyjavil Arjunovi, je určená pre všetky osoby na svete, ktoré sa vydávajú za veľmi učené, hoci v skutočnosti majú len minimálne znalosti. Jasne tu Arjunovi hovorí, že On, Arjuna i všetci králi prítomní na bojisku sú večnými individuálnymi bytosťami a že On je ich udržovateľom, či už sú podmienení hmotnou prírodou, alebo sú z nej vyslobodení. Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je najvyššia individuálna osoba, Arjuna je Jeho večným druhom a všetci tu zhromaždení králi sú tiež individuálne osoby. Ich individualita jestvovala v minulosti a bude bez prerušenia pokračovať i v budúcnosti. Nikto preto nemá dôvod nariekať.

A mesma verdade védica transmitida a Arjuna é dada a todas as pessoas no mundo que se fazem passar por muito eruditas, mas que de fato têm apenas um pobre fundo de conhecimento. O Senhor diz claramente que Ele próprio, Arjuna e todos os reis que estão reunidos no campo de batalha são eternamente seres individuais e que o Senhor é eternamente o mantenedor das entidades vivas individuais, tanto na situação condicionada quanto na liberada. A Suprema Personalidade de Deus é a pessoa individual suprema, e Arjuna, o eterno associado do Senhor, e todos os reis ali reunidos são pessoas individuais eternas. Ninguém deve ficar pensando que eles não existiam como indivíduos no passado e que não continuarão sendo pessoas eternas. A individualidade deles existia no passado e ela perdurará ininterrupta no futuro. Portanto, ninguém tem motivo para lamentação.

Māyāvādsku teóriu (podľa ktorej jestvuje individuálna duša iba počas svojho podmienenia hmotou a po vyslobodení stratí svoju individualitu a splynie s neosobným Brahmanom) tu Kṛṣṇa, najvyššia autorita, nepodporuje. Ani teóriu, že o individualite sa dá hovoriť len v podmienenom stave. Śrī Kṛṣṇa jasne hovorí, že Jeho individualita i individualita ostatných je večná, čo potvrdzujú aj Upaniṣady. Toto Kṛṣṇovo prehlásenie je autoritatívne, pretože Kṛṣṇa nemôže byť ovplyvnený ilúziou. Keby individualita každej bytosti nebola skutočnosťou, Kṛṣṇa by ju tak nezdôrazňoval i v súvislosti s budúcnosťou. Impersonalisti môžu odporovať a tvrdiť, že individualita, o ktorej tu Kṛṣṇa hovorí, nie je duchovná, ale hmotná. Aj keby tomu tak bolo a individualita by jestvovala iba počas hmotnej existencie, ako by bolo možné poznať Kṛṣṇovu individualitu? Kṛṣṇa dokázal Svoju individualitu mnohými spôsobmi a neosobný Brahman je Mu podriadený. Kṛṣṇa si Svoju individualitu zachováva stále. Keby bol obyčajnou podmienenou dušou, potom by Jeho Bhagavad-gītā nemala ako autoritatívne duchovné písmo žiadny význam. Obyčajný človek obmedzený štyrmi nedostatkami ľudskej povahy nie je schopný učiť niečo, čo je hodné počutia. Gītā stojí vysoko nad takou literatúrou a žiadna svetská kniha sa jej nevyrovná. Ak považujeme Kṛṣṇu za obyčajného človeka, stráca Bhagavad-gītā akúkoľvek hodnotu. Māyāvādīni môžu namietať, že individualita, o ktorej sa v tomto verši hovorí, sa vzťahuje iba na telo. Kṛṣṇa však už v predchádzajúcom verši zavrhol telesné poňatie života. Ako by teda teraz mohol tvrdiť niečo, čo už raz jednoznačne odmietol? Individualita preto spočíva na duchovných základoch, čo potvrdzujú aj veľkí ācāryovia, ako je Śrī Rāmānuja a iní.

Na mnohých miestach Bhagavad-gīty sa jasne hovorí, že duchovnú individualitu môžu pochopiť iba Kṛṣṇovi oddaní. Tí, ktorí Mu závidia Jeho postavenie Najvyššej Božskej Osobnosti, nemajú k tejto veľkej literatúre správny prístup. Spôsob, akým tí, ktorí nie sú oddaní Kṛṣṇovi, pristupujú k Bhagavad-gīte, sa dá prirovnať k správaniu sa včiel, ktoré olizujú pohár s medom. Med sa jednoducho nedá ochutnať, kým človek neotvorí pohár. Práve tak môžu tajomstvu Bhagavad-gīty porozumieť len Kṛṣṇovi oddaní a nikto iný, čo je potvrdené v štrnástej kapitole. Osoby, ktoré závidia Bohu, nemôžu poslanie Bhagavad-gīty pochopiť. Preto je māyāvādska interpretácia Bhagavad-gīty veľmi klamným podaním celej pravdy. Śrī Caitanya Mahāprabhu nám zakázal čítať māyāvādske komentáre a varuje nás, že ten, kto prijíma túto filozofiu, stratí všetky schopnosti potrebné pre pochopenie skutočného tajomstva Bhagavad-gīty. Ak sa individualita vzťahuje na empirický vesmír, potom nie je Kṛṣṇove učenie potrebné. Individuálny rozdiel medzi Bohom a živými bytosťami je teda večnou skutočnosťou, ktorú, ako sme mohli vidieť, potvrdzujú vedske písma.

Nesta passagem, o Senhor Kṛṣṇa, a autoridade suprema, não apóia a teoria māyāvādī segundo a qual após a liberação a alma individual, separada pela cobertura de māyā, ou ilusão, imergirá no Brahman impessoal e perderá sua existência individual. Tampouco é aqui apoiada a teoria de que só pensamos em individualidade no estado condicionado. Aqui, Kṛṣṇa diz claramente que também no futuro a individualidade do Senhor e dos outros, como se confirma nos Upaniṣads, continuará eternamente. Esta afirmação feita por Kṛṣṇa é autorizada porque Kṛṣṇa não é sujeito à ilusão. Se a individualidade não fosse um fato, então Kṛṣṇa não a teria enfatizado tanto — até em relação ao futuro.O māyāvādī talvez argumente que a individualidade de que Kṛṣṇa fala não é espiritual, mas material. Mesmo aceitando o argumento de que a individualidade é material, então, como pode alguém distinguir a individualidade de Kṛṣṇa? Kṛṣṇa menciona Sua individualidade no passado e confirma Sua individualidade no futuro também. Ele confirmou Sua individualidade de muitas maneiras, e ficou provado que o Brahman impessoal é subordinado a Ele. Kṛṣṇa manteve a individualidade espiritual o tempo todo; se Ele é aceito como alma condicionada comum que tem sua própria consciência individual, então Seu Bhagavad-gītā não tem valor algum como escritura autorizada. Um homem comum, que possui todos os quatro defeitos próprios da fragilidade humana, é incapaz de ensinar algo que valha a pena ouvir. O Gītā está acima desse tipo de literatura. Nenhum livro mundano compara-se ao Bhagavad-gītā. Quando se aceita Kṛṣṇa como um homem comum, o Gītā perde toda a importância. O māyāvādī argumenta que a pluralidade mencionada neste verso é convencional e que ela refere-se ao corpo. Mas antes deste verso, já se condena esta concepção corpórea. Após condenar a concepção corpórea das entidades vivas, como seria possível que Kṛṣṇa voltasse a assumir uma postura convencional em relação ao corpo? Portanto, a individualidade é mantida em base espiritual e é assim confirmada por grandes ācāryas como Śrī Rāmānuja e outros. Menciona-se claramente em muitas passagens do Gītā que esta individualidade espiritual é compreendida por aqueles que são devotos do Senhor. Aqueles que têm inveja de Kṛṣṇa como a Suprema Personalidade de Deus não têm um acesso legítimo a esta grande literatura. O processo pelo qual o não-devoto entra em contato com os ensinamentos do Gītā é parecido com a atividade de uma abelha que lambe uma garrafa de mel. Quem não abre a garrafa não pode sentir o sabor do mel. Da mesma forma, o misticismo do Bhagavad-gītā pode ser entendido somente pelos devotos, e nenhuma outra pessoa pode saboreá-lo, como se afirma no Quarto Capítulo deste livro. Tampouco pode o Gītā ser desvendado por pessoas que invejam a própria existência do Senhor. Portanto, a maneira como o māyāvādī explica o Gītā é uma apresentação extremamente desorientadora de toda a verdade. O Senhor Caitanya nos proibiu de ler comentários feitos pelos māyāvādīs e adverte que quem adota este entendimento da filosofia māyāvādī perde toda a capacidade de compreender o verdadeiro mistério do Gītā. Se a individualidade refere-se ao universo empírico, então não há necessidade de o Senhor transmitir Seus ensinamentos. A pluralidade da alma individual e do Senhor é um fato eterno, e é confirmada pelos Vedas como acima mencionado.