VERŠ 12

TEXT 12

Verš

Tekst

na tv evāhaṁ jātu nāsaṁ
na tvaṁ neme janādhipāḥ
na caiva na bhaviṣyāmaḥ
sarve vayam ataḥ param

Synonyma

Synonyms

na — nikdy; tu — ale; eva — istotne; aham — Ja; jātu — kedykoľvek; na — nikdy; āsam — bol; na — nie; tvam — ty; na — nie; ime — títo všetci; jana-adhipāḥ — králi; na — nie; ca — tiež; eva — istotne; na — nie; bhaviṣyāmaḥ — bude jestvovať; sarve vayam — my všetci; ataḥ param — v budúcnosti.

na — mitte kunagi; tu — aga; eva — kindlasti; aham — mina; jātu — kunagi; na — ei; āsam — eksisteerinud; na — ei; tvam — sina; na — ei; ime — kõik need; jana-adhipāḥ — kuningad; na — mitte kunagi; ca — samuti; eva — kindlasti; na — mitte; bhaviṣyāmaḥ — tulevikus eksisteerime; sarve vayam — kõik me; ataḥ param — tulevikus.

Překlad

Translation

Nikdy sa veru nestalo, že by nebolo Mňa, teba či týchto kráľov; a nikdy sa ani nestane, že by sme raz prestali existovať.

Pole kunagi olnud aega, mil poleks eksisteerinud Mind, sind või kõiki neid kuningaid, ning ka tulevikus ei saabu kunagi aega, mil keegi meist lakkaks olemast.

Význam

Purport

Vo Vedach, presnejšie povedané, v Kaṭha Upaniṣade (2.2.13) a vo Śvetāśvatara Upaniṣade (6.13) sa uvádza, že Najvyššia Božská Osobnosť podporuje nespočetne veľa živých bytostí podľa ich rozličných postavení, ktoré získali vďaka svojím činom a ich následkom. Najvyššia Božská Osobnosť je taktiež prítomná vo Svojej úplnej emanácii v srdci každej živej bytosti. Iba svätci, ktorí vidia Najvyššieho Pána vo vnútri i mimo tela, môžu naozaj dosiahnuť dokonalý a večný mier.

„Vedades" – „Katḥa Upaniṣadis" ja ka „Śvetāśvatara Upaniṣadis" kinnitatakse, et Jumala Kõrgeim Isiksus on lugematute elusolendite alalhoidja vastavalt igaühe erinevale seisundile, mis tuleneb tema tegevustest ja viimaste järelmõjudest. Jumala Kõrgeim Isiksus asub Oma täieliku ekspansioonina ka iga elusolendi südames. Ainult pühaku omadustega inimesed, kes näevad Kõigekõrgemat Jumalat nii enda sees kui ka väljaspool, suudavad tegelikult jõuda täiusliku ja igavese rahuni.

nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām
eko bahūnāṁ yo vidadhāti kāmān
tam ātma-sthaṁ ye ’nupaśyanti dhīrās
teṣāṁ śāntiḥ śāśvatī netareṣām

(Kaṭha Upaniṣad 2.2.13)

Pravda, ktorú Kṛṣṇa vyjavil Arjunovi, je určená pre všetky osoby na svete, ktoré sa vydávajú za veľmi učené, hoci v skutočnosti majú len minimálne znalosti. Jasne tu Arjunovi hovorí, že On, Arjuna i všetci králi prítomní na bojisku sú večnými individuálnymi bytosťami a že On je ich udržovateľom, či už sú podmienení hmotnou prírodou, alebo sú z nej vyslobodení. Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je najvyššia individuálna osoba, Arjuna je Jeho večným druhom a všetci tu zhromaždení králi sú tiež individuálne osoby. Ich individualita jestvovala v minulosti a bude bez prerušenia pokračovať i v budúcnosti. Nikto preto nemá dôvod nariekať.

Sedasama vedalikku tõde, mida õpetati Arjunale, kuulutatakse kõikidele maailma inimestele, kes esitavad end kõrgelt haritud inimestena, omades ometigi väga väikest teadmistepagasit. Jumal lausub selgelt, et nii Tema Ise, Arjuna kui ka kõik lahinguväljale kogunenud kuningad on igavesed individuaalsed elusolendid; ning et Tema on igavesti kõikide elusolendite alalhoidjaks nii nende vabastatud kui ka tingimustest sõltuvas seisundis. Jumala Kõrgeim Isiksus on kõrgeim igavene individuaalne isiksus ning Arjuna, Jumala igavene kaaslane, ning kõik lahinguväljale kogunenud kuningad on Temale alluvad igavesed individuaalsed isiksused. Nad eksisteerisid individuaalselt minevikus ning jäävad samamoodi eksisteerima ka tulevikus. Seepärast pole kellelgi põhjust kurvastada.

Māyāvādsku teóriu (podľa ktorej jestvuje individuálna duša iba počas svojho podmienenia hmotou a po vyslobodení stratí svoju individualitu a splynie s neosobným Brahmanom) tu Kṛṣṇa, najvyššia autorita, nepodporuje. Ani teóriu, že o individualite sa dá hovoriť len v podmienenom stave. Śrī Kṛṣṇa jasne hovorí, že Jeho individualita i individualita ostatných je večná, čo potvrdzujú aj Upaniṣady. Toto Kṛṣṇovo prehlásenie je autoritatívne, pretože Kṛṣṇa nemôže byť ovplyvnený ilúziou. Keby individualita každej bytosti nebola skutočnosťou, Kṛṣṇa by ju tak nezdôrazňoval i v súvislosti s budúcnosťou. Impersonalisti môžu odporovať a tvrdiť, že individualita, o ktorej tu Kṛṣṇa hovorí, nie je duchovná, ale hmotná. Aj keby tomu tak bolo a individualita by jestvovala iba počas hmotnej existencie, ako by bolo možné poznať Kṛṣṇovu individualitu? Kṛṣṇa dokázal Svoju individualitu mnohými spôsobmi a neosobný Brahman je Mu podriadený. Kṛṣṇa si Svoju individualitu zachováva stále. Keby bol obyčajnou podmienenou dušou, potom by Jeho Bhagavad-gītā nemala ako autoritatívne duchovné písmo žiadny význam. Obyčajný človek obmedzený štyrmi nedostatkami ľudskej povahy nie je schopný učiť niečo, čo je hodné počutia. Gītā stojí vysoko nad takou literatúrou a žiadna svetská kniha sa jej nevyrovná. Ak považujeme Kṛṣṇu za obyčajného človeka, stráca Bhagavad-gītā akúkoľvek hodnotu. Māyāvādīni môžu namietať, že individualita, o ktorej sa v tomto verši hovorí, sa vzťahuje iba na telo. Kṛṣṇa však už v predchádzajúcom verši zavrhol telesné poňatie života. Ako by teda teraz mohol tvrdiť niečo, čo už raz jednoznačne odmietol? Individualita preto spočíva na duchovných základoch, čo potvrdzujú aj veľkí ācāryovia, ako je Śrī Rāmānuja a iní.

Na mnohých miestach Bhagavad-gīty sa jasne hovorí, že duchovnú individualitu môžu pochopiť iba Kṛṣṇovi oddaní. Tí, ktorí Mu závidia Jeho postavenie Najvyššej Božskej Osobnosti, nemajú k tejto veľkej literatúre správny prístup. Spôsob, akým tí, ktorí nie sú oddaní Kṛṣṇovi, pristupujú k Bhagavad-gīte, sa dá prirovnať k správaniu sa včiel, ktoré olizujú pohár s medom. Med sa jednoducho nedá ochutnať, kým človek neotvorí pohár. Práve tak môžu tajomstvu Bhagavad-gīty porozumieť len Kṛṣṇovi oddaní a nikto iný, čo je potvrdené v štrnástej kapitole. Osoby, ktoré závidia Bohu, nemôžu poslanie Bhagavad-gīty pochopiť. Preto je māyāvādska interpretácia Bhagavad-gīty veľmi klamným podaním celej pravdy. Śrī Caitanya Mahāprabhu nám zakázal čítať māyāvādske komentáre a varuje nás, že ten, kto prijíma túto filozofiu, stratí všetky schopnosti potrebné pre pochopenie skutočného tajomstva Bhagavad-gīty. Ak sa individualita vzťahuje na empirický vesmír, potom nie je Kṛṣṇove učenie potrebné. Individuálny rozdiel medzi Bohom a živými bytosťami je teda večnou skutočnosťou, ktorú, ako sme mohli vidieť, potvrdzujú vedske písma.

Jumal Kṛṣṇa, kõrgeim autoriteet, ei toeta siin māyāvādīde teooriat, mille kohaselt individuaalne hing pärast vabanemist māyā ehk illusiooni kattest ühineb impersonaalse Brahmaniga ning kaotab seeläbi oma individuaalse eksistentsi. Samuti ei toeta Kṛṣṇa teooriat, mille kohaselt individuaalsus on vaid meie mõtete vili tingimustest sõltuvas seisundis. Nagu ütleb siin Kṛṣṇa ning nagu kinnitatakse ka „Upaniṣadides", ei hävine ei Jumala Enda ega elusolendite individuaalsus kunagi. See Kṛṣṇa väide on autoriteetne, sest Kṛṣṇa ei allu illusioonile. Kui elusolendi igavene individuaalsus poleks fakt, ei rõhutaks Kṛṣṇa seda ega lausuks, et see jääb püsima ka tulevikus. Māyāvādīd võivad väita, et individuaalsus, millest Kṛṣṇa siin kõneleb, on materiaalne, mitte vaimne. Kuid isegi juhul, kui me tunnistaksime väidet, et individuaalsus on materiaalne, ei kao Kṛṣṇa individuaalsus kuhugi. Kṛṣṇa kinnitab, et Ta eksisteeris individuaalselt minevikus ning et nii saab see olema ka tulevikus. Ta on kinnitanud Oma individuaalsust mitmel viisil, ning sedagi, et impersonaalne Brahman allub Talle. Kṛṣṇa on alati säilitanud Oma vaimse individuaalsuse. Kui pidada Teda tavaliseks, individuaalset teadvust omavaks, tingimustest sõltuvaks hingeks, ei omaks Tema jutustatud „Bhagavad-gītā" mitte mingit pühakirjalist autoriteetsust. Tavaline inimene oma nelja puudusega pole võimeline õpetama seda, mis oleks tegelikult teadmist väärt. „Gītā" on kõrgemal tavaliste inimeste loodud kirjandusest. Ühtegi ilmalikku raamatut ei saa võrrelda „Bhagavad-gītāga". Kui suhtuda Kṛṣṇasse kui tavalisse inimesse, kaotab „Gītā" kogu oma tähenduse. Māyāvādīd väidavad, et selles värsis käsitletav mitmekesisus on suhteline ning seotud vaid materiaalse kehaga. Kui aga eelnenud värsis mõistis Kṛṣṇa hukka elusolendite kehalise elukäsitluse, kuidas on siis võimalik, et pärast seda esitab Ta väiteid, mis lähtuvad sellisest kontseptsioonist? Individuaalsus põhineb vaimsel eksistentsil, nagu kinnitavad sellised suured ācāryad nagu Śrī Rāmānuja ja teised. „Gītās" rõhutatakse korduvalt, et oma vaimset individuaalsust suudavad mõista vaid Jumala pühendunud. Need, kes on Kṛṣṇa kui Jumala Kõrgeima Isiksuse peale kadedad, ei omanda autoriteetset juurdepääsu sellele väärtuslikule kirjandusele. Mittepühendunu lähenemine „Gītā" õpetustele on võrreldav mesilasega, kes lakub meepurki väljastpoolt. Kuid mee maitset pole võimalik tunda enne purgi avamist. Samamoodi saavad „Bhagavad-gītā" müstitsismi mõista vaid pühendunud, teised ei saa selle saladust maitsta, nagu kinnitatakse selle raamatu neljandas peatükis. „Gītā" olemust ei suuda tabada ka inimesed, kes kadestavad Jumalat juba üksnes Tema olemasolu pärast. Seepärast on māyāvādīde selgitused „Gītāle" vaid eksiteele viivad tõlgitsused tegelikust tõest. Jumal Caitanya on keelanud meil lugeda māyāvādīde kommentaare ning hoiatanud kõiki, kes võtavad omaks sellised māyāvādīde filosoofiast lähtuvad arusaamad, et nad kaotavad võime mõista vähimalgi määral „Gītā" tegelikku saladust. Kui individuaalsus piirduks vaid selle empiirilise universumiga, poleks Jumala õpetust üldse vaja. Individuaalne hing ja Jumal on erinevad olendid. See on igavene fakt, mida kinnitatakse kõikjal „Vedades", nagu eespool öeldud.