Skip to main content

VERŠ 10

10. VERS

Verš

Szöveg

tam uvāca hṛṣīkeśaḥ
prahasann iva bhārata
senayor ubhayor madhye
viṣīdantam idaṁ vacaḥ
tam uvāca hṛṣīkeśaḥ
prahasann iva bhārata
senayor ubhayor madhye
viṣīdantam idaṁ vacaḥ

Synonyma

Szó szerinti jelentés

tam — jemu; uvāca — povedal; hṛṣīkeśaḥ — Kṛṣṇa, Pán všetkých zmyslov; prahasan — usmievajúc sa; iva — takto; bhārata — ó, Dhṛtarāṣṭra, Bharatov potomok; senayoḥ — z vojsk; ubhayoḥ — z oboch strán; madhye — medzi; viṣīdantam — skľúčenému zármutkom; idam — nasledujúce; vacaḥ — slová.

tam – neki; uvāca – mondta; hṛṣīkeśaḥ – az érzékek ura, Kṛṣṇa; prahasan – mosolyogva; iva – úgy; bhārata – ó, Dhṛtarāṣṭra, Bharata sarja; senayoḥ – a seregeknek; ubhayoḥ – mindkét félnek; madhye – között; viṣīdantam – a bánkódónak; idam – a következő; vacaḥ – szavakat.

Překlad

Fordítás

Ó, potomok Bharatov, v tej chvíli, uprostred oboch vojsk, prehovoril usmievajúci sa Kṛṣṇa ku skľúčenému Arjunovi nasledujúce slová.“

Ó, Bharata leszármazottja! Kṛṣṇa ekkor a két sereg között az alábbi szavakat intézte mosolyogva a bánattól sújtott Arjunához:

Význam

Magyarázat

Rozhovor prebiehal medzi dvoma dobrými priateľmi, Hṛṣīkeśom a Guḍākeśom. Ako priatelia boli na rovnakej úrovni, ale jeden z nich sa dobrovoľne stal žiakom druhého. Kṛṣṇa sa usmieval, lebo jeho priateľ sa rozhodol stať Jeho žiakom. Śrī Kṛṣṇa ako Pán vždy zostáva v nadradenom postavení, a predsa sa z vlastnej vôle stane priateľom, synom alebo milencom oddaného, ktorý si Ho v tejto úlohe želá vidieť. Keď Arjuna prijal Kṛṣṇu za svojho duchovného učiteľa, Kṛṣṇa túto úlohu ihneď prijal a začal sa s ním zhovárať ako učiteľ so svojím žiakom, teda s vážnosťou, akú si situácia vyžadovala. Tento rozhovor bol otvorený a prebiehal v prítomnosti obidvoch vojsk, bol teda prospešný pre všetkých. Učenie Bhagavad-gīty nie je určené pre konkrétnu osobu, spoločnosť alebo skupinu ľudí, ale pre všetkých; takže priatelia i nepriatelia majú rovnaké právo počuť ju.

A beszélgetés két bensőséges barát, Hṛṣīkeśa és Guḍākeśa között folyt. Barátok lévén azonos szinten álltak, ám egyikük önszántából a másik tanítványa lett. Kṛṣṇa azért mosolygott, mert egy barátja a tanítványa akart lenni. Ő, mindenki Ura és mestere, mindig felsőbbrendű helyzetben van, mégis barátjává, fiává vagy kedvesévé válik annak a bhaktájának, aki ilyen szerepben szeretné látni Őt. Amikor mesternek választották, rögtön vállalta ezt a szerepet, s tanítványához mesterként, kellő komolysággal szólt. Láthatjuk, hogy a tanítómester és tanítványa közötti beszélgetés a két sereg jelenlétében történt, nyíltan, hogy mindenkinek áldására legyen. A Bhagavad-gītā tehát nem egy bizonyos embernek, társadalomnak vagy közösségnek szól, hanem mindenkinek, s barát és ellenség egyformán jogosult arra, hogy hallja.