Skip to main content

VERŠ 10

TEXT 10

Verš

Texto

tam uvāca hṛṣīkeśaḥ
prahasann iva bhārata
senayor ubhayor madhye
viṣīdantam idaṁ vacaḥ
tam uvāca hṛṣīkeśaḥ
prahasann iva bhārata
senayor ubhayor madhye
viṣīdantam idaṁ vacaḥ

Synonyma

Palabra por palabra

tam — jemu; uvāca — povedal; hṛṣīkeśaḥ — Kṛṣṇa, Pán všetkých zmyslov; prahasan — usmievajúc sa; iva — takto; bhārata — ó, Dhṛtarāṣṭra, Bharatov potomok; senayoḥ — z vojsk; ubhayoḥ — z oboch strán; madhye — medzi; viṣīdantam — skľúčenému zármutkom; idam — nasledujúce; vacaḥ — slová.

tam — a él; uvāca — dijo; hṛṣīkeśaḥ — el amo de los sentidos, Kṛṣṇa; prahasan — sonriendo; iva — así; bhārata — ¡oh, Dhṛtarāṣṭra, descendiente de Bharata!; senayoḥ — de los ejércitos; ubhayoḥ — de ambos bandos; madhye — entre; viṣīdantam — al que se lamentaba; idam — las siguientes; vacaḥ — palabras.

Překlad

Traducción

Ó, potomok Bharatov, v tej chvíli, uprostred oboch vojsk, prehovoril usmievajúci sa Kṛṣṇa ku skľúčenému Arjunovi nasledujúce slová.“

¡Oh, descendiente de Bharata!, en ese momento, Kṛṣṇa, sonriendo en medio de ambos ejércitos, se dirigió al acongojado Arjuna con las siguientes palabras.

Význam

Significado

Rozhovor prebiehal medzi dvoma dobrými priateľmi, Hṛṣīkeśom a Guḍākeśom. Ako priatelia boli na rovnakej úrovni, ale jeden z nich sa dobrovoľne stal žiakom druhého. Kṛṣṇa sa usmieval, lebo jeho priateľ sa rozhodol stať Jeho žiakom. Śrī Kṛṣṇa ako Pán vždy zostáva v nadradenom postavení, a predsa sa z vlastnej vôle stane priateľom, synom alebo milencom oddaného, ktorý si Ho v tejto úlohe želá vidieť. Keď Arjuna prijal Kṛṣṇu za svojho duchovného učiteľa, Kṛṣṇa túto úlohu ihneď prijal a začal sa s ním zhovárať ako učiteľ so svojím žiakom, teda s vážnosťou, akú si situácia vyžadovala. Tento rozhovor bol otvorený a prebiehal v prítomnosti obidvoch vojsk, bol teda prospešný pre všetkých. Učenie Bhagavad-gīty nie je určené pre konkrétnu osobu, spoločnosť alebo skupinu ľudí, ale pre všetkých; takže priatelia i nepriatelia majú rovnaké právo počuť ju.

La conversación se estaba llevando a cabo entre dos amigos íntimos, es decir, el Hṛṣīkeśa y el Guḍākeśa. Como amigos, ambos se hallaban en el mismo nivel, pero, voluntariamente, uno de ellos se volvió alumno del otro. Kṛṣṇa estaba sonriendo porque un amigo había decidido volverse discípulo. Siendo el Señor de todos, Él siempre está en la posición superior como amo de todos, y, sin embargo, accede a ser amigo, hijo o amante de un devoto que quiere que Él haga uno de esos papeles. Pero, cuando se lo aceptó como maestro, de inmediato asumió el papel, y le habló al discípulo como maestro, es decir, con gravedad, tal como se requiere. Parece ser que la conversación entre el maestro y el discípulo se llevó a cabo públicamente, en presencia de ambos ejércitos, para que todos se beneficiaran. Así que los diálogos del Bhagavad-gītā no son para ninguna persona, sociedad o comunidad en particular, sino para todos, y tanto amigos como enemigos tienen el mismo derecho de oírlos.