Skip to main content

VERŠ 66

TEXT 66

Verš

Texte

sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ
sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

Synonyma

Synonyms

sarva-dharmān — všetky druhy náboženstiev; parityajya — zanechaj; mām — Mne; ekam — iba; śaraṇam — odovzdaj sa; vraja — ísť k; aham — Ja; tvām — teba; sarva — všetky; pāpebhyaḥ — od všetkých následkov za hriešne činnosti; mokṣayiṣyāmi — oslobodím; — nie; śucaḥ — boj sa.

sarva-dharmān: toutes les formes de pratique religieuse; parityajya: abandonnant; mām: à Moi; ekam: seulement; śaraṇam: pour t’abandonner; vraja: va; aham: Je; tvām: te; sarva: de toutes; pāpebhyaḥ: les suites des péchés; mokṣayiṣyāmi: délivrerai; mā: ne pas; śucaḥ: t’inquiète.

Překlad

Translation

Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.

Laisse là toutes formes de pratique religieuse et abandonne-toi simplement à Moi. Je te délivrerai de toutes les suites de tes fautes. N’aie nulle crainte.

Význam

Purport

Śrī Kṛṣṇa opísal najrôznejšie druhy poznania, zahŕňajúce náboženstvo, poznanie o Najvyššom Brahmane, poznanie o Nadduši, o rôznych spoločenských triedach a životných štádiách, o životnom štádiu odriekania, poznaní a odpútanosti, o tom, ako ovládať myseľ a zmysly, o meditácii atď. Ďalej opísal rôzne druhy náboženstiev. Teraz, v závere Bhagavad-gīty, radí Arjunovi, aby zanechal všetky metódy, ktoré mu opísal, a odovzdal sa iba Jemu, pretože to ho ochráni pred všetkými následkami za hriešne činnosti, a tiež mu sľúbil osobnú ochranu.

Le Seigneur a décrit divers aspects du savoir ainsi que plusieurs pratiques religieuses: la connaissance du Brahman Suprême et de l’Âme Suprême, les différents varṇas et āśramas, le sannyāsa, le détachement, la maîtrise du mental et des sens, la méditation, etc. Et à présent, résumant la Bhagavad-gītā, Il demande à Arjuna de rejeter toutes les voies de la religion qu’Il lui a exposées précédemment pour simplement s’abandonner à Sa personne. Par cet abandon, Arjuna se verra débarrassé de toutes les réactions consécutives à ses actes coupables, car le Seigneur promet en personne de lui accorder Sa protection.

V siedmej kapitole bolo povedané, že iba ten, kto sa zbavil všetkých následkov za hriešne činnosti, môže začať uctievať Kṛṣṇu. To by mohlo znamenať, že nikto nemôže začať uctievať Kṛṣṇu, ak sa pred tým nezbavil všetkých následkov za hriešne činnosti. Na margo takých pochybností tu Kṛṣṇa hovorí, že aj človek, ktorý sa úplne nezbavil následkov za minulé hriechy, sa ich automaticky zbaví, len čo sa Mu odovzdá. Na to, aby sme sa oslobodili od následkov hriešnych činností, nemusíme vynaložiť nijaké zvláštne úsilie. Musíme však bez váhania prijať Kṛṣṇu ako najvyššieho záchrancu všetkých živých bytostí a s vierou a láskou sa Mu odovzdať.

Le septième chapitre enseignait que seul celui qui s’est affranchi de toutes les conséquences de ses péchés peut entreprendre d’adorer le Seigneur, Kṛṣṇa. Ce qui pourrait nous amener à penser qu’à moins d’être libre de toutes les suites de ses fautes, il est impossible d’emprunter la voie de l’abandon au Seigneur. Pour dissiper de tels doutes, notre verset explique que même celui qui n’est pas encore affranchi de toutes les conséquences de ses péchés le sera automatiquement par le seul fait d’adopter la voie de l’abandon à Kṛṣṇa. Il n’est nullement nécessaire de fournir des efforts acharnés visant à se libérer soi-même des suites de ses actes coupables. Il faut accepter sans hésitation Kṛṣṇa comme le sauveur de tous les êtres. Avec foi et amour, il faut s’abandonner à Lui.

Spôsob odovzdania sa Kṛṣṇovi je opísaný v Hari-bhakti-vilāse (11.676):

Le Hari-bhakti-vilāsa (11.676) décrit ce processus d’abandon:

ānukūlyasya saṅkalpaḥ
prātikūlyasya varjanam
rakṣiṣyatīti viśvāso
goptṛtve varaṇaṁ tathā
ātma-nikṣepa-kārpaṇye
ṣaḍ-vidhā śaraṇāgatiḥ
ānukūlyasya saṅkalpaḥ
prātikūlyasya varjanam
rakṣiṣyatīti viśvāso
goptṛtve varaṇaṁ tathā
ātma-nikṣepa-kārpaṇye
ṣaḍ-vidhā śaraṇāgatiḥ

Podľa procesu oddanej služby by sme mali jednoducho prijať také náboženské zásady, ktoré nás nakoniec dovedú k oddanej službe Pánovi. Človek môže vykonávať svoje povinnosti podľa svojho sociálneho postavenia, no tieto činnosti sú zbytočné, ak ho nevedú k vedomiu Kṛṣṇu. Všetkému, čo nevedie k tomuto dokonalému vzťahu, sa musíme vyhýbať. Mali by sme byť presvedčení o tom, že nás Kṛṣṇa chráni pred všetkými ťažkosťami a za každých okolností. Nemusíme dumať nad tým, ako udržať telo a dušu pohromade. O to sa postará Kṛṣṇa. Mali by sme sa vždy považovať za bezmocných a na Kṛṣṇu hľadieť ako na základ svojho životného úspechu. Nečistôt hmotného sveta sa zbavíme, iba ak si plne uvedomíme Kṛṣṇu a s láskou a oddanosťou Mu začneme slúžiť. Existuje mnoho náboženstiev a mnoho očistných procesov, ako napríklad cesta kultivácie poznania, meditácia v mystickom yogovom systéme atď. Kto sa však odovzdá Kṛṣṇovi, nemusí vykonávať tieto očistné úkony. Prosté odovzdanie sa Kṛṣṇovi nás ušetrí zbytočnej straty času. Môžeme tak naraz urobiť pokrok a zbaviť sa všetkých následkov za hriešne činnosti.

Lorsqu’on suit la voie dévotionnelle, on ne doit respecter que les principes religieux qui conduisent au service dévotionnel du Seigneur. Car même si l’homme remplit le devoir qui lui est assigné en fonction du varṇa ou de l’āśrama auquel il appartient, s’il ne devient pas conscient de Kṛṣṇa, toutes ses actions auront été vaines. Tout ce qui ne conduit pas à la perfection de la conscience de Kṛṣṇa doit être évité. On doit être intimement convaincu qu’en toutes circonstances, Kṛṣṇa nous protégera des difficultés qui se présenteront. Il ne faut donc pas se soucier de la manière dont on va pouvoir maintenir le corps en vie, car Kṛṣṇa y veille. On doit se considérer sans recours et voir que Kṛṣṇa est au fondement de son progrès dans l’existence. Car, aussitôt que l’on pratique avec sérieux le service dévotionnel, en pleine conscience de Kṛṣṇa, on se trouve purifié de toutes les souillures provenant de la nature matérielle. Il existe toute une variété de pratiques religieuses et de méthodes de purification, telles que le développement de la connaissance, le yoga de la méditation, etc., mais celui qui s’abandonne à Kṛṣṇa n’a aucun besoin d’observer tant de pratiques. Ce seul abandon lui évitera des pertes de temps, car il progressera rapidement et se verra libéré de toutes les conséquences de ses fautes.

Mali by sme byť pripútaní k prekrásnej podobe Kṛṣṇu. Kṛṣṇa znamená najpríťažlivejší. Človek, ktorého priťahuje krásna, vševedúca a všemocná podoba Kṛṣṇu, sa môže považovať za šťastného. Existuje mnoho druhov transcendentalistov. Jedných priťahuje neosobný Brahman, iných Nadduša, no ten, koho priťahuje osobná podoba Najvyššej Božskej Osobnosti, a predovšetkým podoba Kṛṣṇu, je najdokonalejší spomedzi všetkých transcendentalistov. Inými slovami, oddaná služba s plným vedomím Kṛṣṇu je najdôvernejšou časťou poznania a tiež podstatou celej Bhagavad-gīty. Karma-yogīni, empirickí filozofi, mystici a oddaní — tí všetci sú označovaní ako transcendentalisti, no čistí oddaní z nich stoja najvyššie. Veľmi dôležité slová, ktoré boli použité v tomto verši, sú mā śucaḥ alebo „neboj sa, neváhaj, nemaj strach“. Človek by sa azda mohol cítiť zmätený z toho, že sa má zrieknuť všetkých druhov náboženstiev a jednoducho sa odovzdať Kṛṣṇovi, no také obavy sú celkom zbytočné.

Chacun devrait se sentir attiré par la beauté de Kṛṣṇa. On Le nomme Kṛṣṇa car Il est infiniment fascinant. Grande est la fortune de celui qui éprouve de l’attrait pour la forme magnifique, toute-puissante, de Kṛṣṇa. Parmi les différents types de spiritualistes, certains sont attachés au Brahman impersonnel, d’autres à l’Âme Suprême, etc., mais ceux qu’attire l’aspect personnel de Dieu, et par-dessus tout, ceux qui sont fascinés par la Personne Suprême dans Sa forme de Kṛṣṇa, sont certes les plus parfaits. Ainsi, le service de dévotion dans la conscience de Kṛṣṇa constitue la part la plus secrète du savoir et l’essence même de la Bhagavad-gītā. Bien que les karma-yogīs, les philosophes empiristes, les yogīs mystiques et les dévots soient tous des spiritualistes, le pur dévot les surpasse tous. Ici, les mots mā śucaḥ, « n’aie nulle crainte », sont lourds de sens. On pourrait, en effet, hésiter à rejeter toutes formes de pratique religieuse pour simplement s’abandonner à Kṛṣṇa, mais une telle crainte est sans fondement.