Skip to main content

VERŠ 55

TEXT 55

Verš

Tekstas

bhaktyā mām abhijānāti
yāvān yaś cāsmi tattvataḥ
tato māṁ tattvato jñātvā
viśate tad-anantaram
bhaktyā mām abhijānāti
yāvān yaś cāsmi tattvataḥ
tato māṁ tattvato jñātvā
viśate tad-anantaram

Synonyma

Synonyms

bhaktyā — čistou oddanou službou; mām — Mňa; abhijānāti — môže spoznať; yāvān — takého; yaḥ ca asmi — aký som; tattvataḥ — vpravde; tataḥ — potom; mām — Mňa; tattvataḥ — pravdivo; jñātvā — poznajúc; viśate — vstúpi; tat-anantaram — potom.

bhaktyā — per tyrą pasiaukojimo tarnystę; mām — Mane; abhijānāti — gali pažinti; yāvān — tiek, kiek; yaḥ ca asmi — koks Aš esu; tattvataḥ — iš tiesų; tataḥ — po to; mām — Mane; tattvataḥ — iš tiesų; jñātvā — pažinęs; viśate — jis įžengia; tat-anantaram — po to.

Překlad

Translation

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.

Pažinti Mane, Aukščiausiąjį Dievo Asmenį, tokį, koks Aš esu, galima tik per pasiaukojimo tarnystę. Kai su pasiaukojimu tarnaudamas žmogus visiškai įsisąmonina Mane, jis gali įžengti į Dievo karalystę.

Význam

Purport

Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu, a Jeho úplné časti nemožno pochopiť intelektuálnym žonglérstvom alebo neoddanými. Ak chce niekto pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, musí začať vykonávať oddanú službu pod vedením čistého oddaného. Inak zostane pravda o Najvyššej Božskej Osobnosti skrytá. V Bhagavad-gīte (7.25) sa hovorí: nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya. Śrī Kṛṣṇa sa nezjavuje všetkým. Nikto nemôže pochopiť Boha akademickými štúdiami alebo intelektuálnym hĺbaním. Jedine ten, kto si je vedomý Kṛṣṇu a oddane Mu slúži, môže pochopiť, kto je Kṛṣṇa. Akademické vzdelanie nám nepomôže.

KOMENTARAS: Nebhaktai ir spekuliatyvūs mąstytojai negali pažinti Aukščiausiojo Dievo Asmens, Kṛṣṇos, ir Jo pilnutinių skleidinių. Norintis patirti Aukščiausiąjį Dievo Asmenį turi pradėti tyrai su pasiaukojimu tarnauti Viešpačiui, vadovaujamas tyro bhakto. Antraip tikroji Aukščiausiojo Dievo Asmens prigimtis jam niekada neatsiskleis. „Bhagavad-gītoje“ (7.25) jau buvo pasakyta: nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya – Jis neapsireiškia kiekvienam. Dievui pažinti nepakanka erudicijos, Jo negalima suvokti spekuliatyviais samprotavimais. Tik tas, kuris iš tikrųjų įsisąmonino Kṛṣṇą ir pasiaukojęs tarnauja Jam, supras, kas yra Kṛṣṇa. Mokslo laipsniai šiuo atveju niekuo nepadės.

Ten, kto plne realizuje vedu o Kṛṣṇovi, je kvalifikovaný na vstup do duchovného kráľovstva, Kṛṣṇovho sídla. Splynúť s Brahmanom neznamená stratiť svoju totožnosť. Oddaná služba je večná, a tam, kde je oddaná služba, tam je aj Pán a Jeho oddaní. Táto skutočnosť sa nikdy nezmení, ani po oslobodení. Vyslobodenie znamená zbaviť sa hmotného poňatia života. V duchovnom živote existuje rovnaké rozlíšenie, rovnaká individualita, ibaže s rýdzim vedomím Kṛṣṇu. Človek si nesmie mylne vykladať slovo viśate, “prídu ku Mne“, a myslieť si, že slovo viśate potvrdzuje teóriu impersonalistov o splynutí s neosobným Brahmanom. Naopak, slovo viśate znamená, že človek môže vojsť ako jednotlivec do kráľovstva Najvyššieho Pána a v Jeho spoločnosti Mu oddane slúžiť. Na bližšiu ilustráciu môžeme uviesť príklad so zeleným vtákom, ktorý vletí do zeleného lesa nie preto, aby s ním splynul, ale aby sa tešil z plodov stromov. Impersonalisti zvyčajne používajú príklad s riekou, ktorá splynie s morom. Možno im toto splynutie prinesie šťastie, no personalista si ponecháva svoju individualitu, podobne ako vodný živočích v mori. V morských hlbinách žije nespočetné množstvo rozmanitých tvorov. Keď chceme spoznať more, nestačí sa pozerať iba na hladinu; musíme mať dokonalé poznanie o morskej faune, skrývajúcej sa v hlbinách.

Kas gerai išmano Kṛṣṇos mokslą, tas gauna teisę įžengti į dvasinę karalystę – Kṛṣṇos buveinę. Tapti Brahmanu – nereiškia prarasti savo identiškumą. Pasiaukojimo tarnystė išlieka ir brahma-bhūtos lygyje, o pasiaukojimo tarnystei yra būtini Dievas, bhaktai ir pats pasiaukojimo tarnystės procesas. Toks žinojimas niekada, net ir išsivadavus, nepradingsta. Išsivaduoti – tai atsikratyti materialios būties sampratos. Tas pats formų skirtingumas ir individualumas yra ir dvasiniame gyvenime, tačiau tyros Kṛṣṇos sąmonės lygiu. Nereikia klaidingai manyti, kad žodis viśate – „įžengia į Mane“ – patvirtina monistų teoriją apie susiliejimą su beasmeniu Brahmanu. Jokiu būdu ne. Viśate reiškia, kad gyvoji būtybė gali įžengti į Aukščiausiojo Viešpaties buveinę, neprarasdama savos individualybės – kad bendrautų su Juo ir Jam tarnautų. Juk žalias paukštis nutupia žaliame medyje ne susilieti su juo, o paragauti jo vaisių. Impersonalistai paprastai pateikia upės, įtekančios į vandenyną ir susiliejančios su juo, pavyzdį. Tas susiliejimas gali būti didžiausia laimė impersonalistui, tačiau personalistas išsaugo savo individualumą, kaip išsaugo ją vandenyno gyventojai. Panirę į vandenyno gelmes, aptiksime didžiulę daugybę gyvųjų esybių. Nepakanka paviršutiniškai susipažinti su vandenynu, norint jį pilnai pažinti reikia pažinti ir vandenyno gelmių gyventojus.

Oddaný môže vďaka čistej oddanej službe vpravde pochopiť transcendentálne vlastnosti a atribúty Najvyššieho Pána. V jedenástej kapitole sa tiež hovorí, že iba oddanou službou môže človek pochopiť Kṛṣṇu. To je potvrdené aj v tomto verši; iba prostredníctvom oddanej služby môžeme pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu, a vstúpiť do Jeho kráľovstva.

Tyros pasiaukojimo tarnystės dėka bhaktas suvokia Aukščiausiojo Viešpaties transcendentines savybes, Jo turtus ir galybę, – tokius, kokie jie yra. Vienuoliktame skyriuje nurodyta, kad tai įmanoma tiktai pasiaukojimo tarnystės dėka. Tą patį liudija ir šis posmas. Pažinti Aukščiausiąjį Dievo Asmenį ir įžengti į Jo karalystę tegalima per pasiaukojimo tarnystę.

Po dosiahnutí štádia brahma-bhūta alebo po opustení hmotných predstáv začne človek oddane slúžiť formou načúvania o Pánovi. Keď človek načúva o Najvyššom Pánovi, automaticky sa povýši do štádia brahma-bhūta a všetko hmotné znečistenie, ako žiadostivosť a chamtivosť, sa nadobro stratí. Len čo zmyselnosť a žiadostivosť zmiznú zo srdca oddaného, upevní sa jeho túžba slúžiť Pánovi, a tým sa postupne zbaví všetkej hmotnej nečistoty. V tomto štádiu potom môže spoznať Najvyššieho Pána. To je potvrdené i v Śrīmad-Bhāgavatame. Transcendentálna služba Kṛṣṇovi alebo bhakti pokračuje aj po oslobodení. Vo Vedānta-sūtre (4.9.12) je to potvrdené slovami: ā-prāyaṇāt tatrāpi hi dṛṣṭam. To znamená, že oddaná služba pokračuje i po oslobodení. V Śrīmad-Bhāgavatame sa skutočné oslobodenie definuje ako znovuobnovenie vlastnej identity živej bytosti, jej prirodzeného postavenia. Čo toto prirodzené postavenie znamená, sme už vysvetlili — živé bytosti sú malé čiastočky Najvyššieho Pána. Prirodzené postavenie živej bytosti teda spočíva v službe. Táto služba nekončí vyslobodením. Skutočné vyslobodenie znamená zbaviť sa falošného poňatia života.

Pasiekęs brahma-bhūtos būvį, arba atsikratęs materialių sampratų, bhaktas pasiaukojimo tarnystę pradeda nuo klausymosi apie Viešpatį. Klausydamiesi apie Aukščiausiąjį Viešpatį, savaime pasiekiame brahma-bhūtos būvį, ir materialios nešvarybės – godumas ir noras patenkinti jusles – išnyksta. Geismui ir troškimams nykstant bhakto širdyje, jis pajunta didėjantį potraukį tarnauti Viešpačiui, ir tas potraukis padeda jam nusiplauti materijos nešvarybes. Šiame gyvenimo būvyje jis pažįsta Aukščiausiąjį Viešpatį. Taip sakoma ir „Śrīmad-Bhāgatavam“. Išsivadavus bhakti, ar transcendentinė tarnystė, tęsiasi toliau. „Vedānta-sūtra“ (4.1.12) liudija: ā-prāyaṇāt tatrāpi hi dṛṣṭam. Tai reiškia, kad išsivadavus pasiaukojimo tarnystės procesas nenutrūksta. „Śrīmad-Bhāgavatam“ tikrą išsivadavimą pasiaukojimo tarnystėje apibūdina kaip gyvosios esybės identiškumo atgavimą, sugrįžimą į jos prigimtinį būvį. Apie prigimtinę gyvosios esybės padėtį jau buvo kalbėta: kiekviena gyvoji esybė – neatskiriama Aukščiausiojo Viešpaties dalelė, todėl jos prigimtinis būvis – tarnauti. Išsivadavus tarnystė nenutrūksta nė akimirkai. Tikrasis išsivadavimas – atsikratyti klaidingų būties sampratų.