Skip to main content

VERŠ 55

TEXT 55

Verš

Texto

bhaktyā mām abhijānāti
yāvān yaś cāsmi tattvataḥ
tato māṁ tattvato jñātvā
viśate tad-anantaram
bhaktyā mām abhijānāti
yāvān yaś cāsmi tattvataḥ
tato māṁ tattvato jñātvā
viśate tad-anantaram

Synonyma

Palabra por palabra

bhaktyā — čistou oddanou službou; mām — Mňa; abhijānāti — môže spoznať; yāvān — takého; yaḥ ca asmi — aký som; tattvataḥ — vpravde; tataḥ — potom; mām — Mňa; tattvataḥ — pravdivo; jñātvā — poznajúc; viśate — vstúpi; tat-anantaram — potom.

bhaktyā — mediante el servicio devocional puro; mām — a Mí; abhijānāti — uno puede conocer; yāvān — tanto como; yaḥ ca asmi — tal como soy; tattvataḥ — en verdad; tataḥ — después de eso; mām — a Mí; tattvataḥ — en verdad; jñātvā — conociendo; viśate — entra; tat-anantaram — después de eso.

Překlad

Traducción

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.

A Mí se Me puede entender tal como soy, como la Suprema Personalidad de Dios, únicamente por medio del servicio devocional. Y cuando alguien tiene plena conciencia de Mí mediante esa devoción, puede entrar en el Reino de Dios.

Význam

Significado

Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu, a Jeho úplné časti nemožno pochopiť intelektuálnym žonglérstvom alebo neoddanými. Ak chce niekto pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, musí začať vykonávať oddanú službu pod vedením čistého oddaného. Inak zostane pravda o Najvyššej Božskej Osobnosti skrytá. V Bhagavad-gīte (7.25) sa hovorí: nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya. Śrī Kṛṣṇa sa nezjavuje všetkým. Nikto nemôže pochopiť Boha akademickými štúdiami alebo intelektuálnym hĺbaním. Jedine ten, kto si je vedomý Kṛṣṇu a oddane Mu slúži, môže pochopiť, kto je Kṛṣṇa. Akademické vzdelanie nám nepomôže.

A la Suprema Personalidad de Dios, Kṛṣṇa, y a Sus porciones plenarias no se los puede entender mediante la especulación mental ni a través de los no devotos. Si alguien quiere entender a la Suprema Personalidad de Dios, tiene que emprender el servicio devocional puro bajo la guía de un devoto puro. De lo contrario, la verdad acerca de la Suprema Personalidad de Dios siempre estará escondida. Como ya se dijo en el Bhagavad-gītā (7.25): nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya, Él no se les revela a todos. Nadie puede entender a Dios simplemente mediante la erudición académica o mediante la especulación. Solo aquel que de hecho se dedica al proceso de conciencia de Kṛṣṇa y al servicio devocional, puede entender lo que Kṛṣṇa es. Los grados universitarios son inútiles para ello.

Ten, kto plne realizuje vedu o Kṛṣṇovi, je kvalifikovaný na vstup do duchovného kráľovstva, Kṛṣṇovho sídla. Splynúť s Brahmanom neznamená stratiť svoju totožnosť. Oddaná služba je večná, a tam, kde je oddaná služba, tam je aj Pán a Jeho oddaní. Táto skutočnosť sa nikdy nezmení, ani po oslobodení. Vyslobodenie znamená zbaviť sa hmotného poňatia života. V duchovnom živote existuje rovnaké rozlíšenie, rovnaká individualita, ibaže s rýdzim vedomím Kṛṣṇu. Človek si nesmie mylne vykladať slovo viśate, “prídu ku Mne“, a myslieť si, že slovo viśate potvrdzuje teóriu impersonalistov o splynutí s neosobným Brahmanom. Naopak, slovo viśate znamená, že človek môže vojsť ako jednotlivec do kráľovstva Najvyššieho Pána a v Jeho spoločnosti Mu oddane slúžiť. Na bližšiu ilustráciu môžeme uviesť príklad so zeleným vtákom, ktorý vletí do zeleného lesa nie preto, aby s ním splynul, ale aby sa tešil z plodov stromov. Impersonalisti zvyčajne používajú príklad s riekou, ktorá splynie s morom. Možno im toto splynutie prinesie šťastie, no personalista si ponecháva svoju individualitu, podobne ako vodný živočích v mori. V morských hlbinách žije nespočetné množstvo rozmanitých tvorov. Keď chceme spoznať more, nestačí sa pozerať iba na hladinu; musíme mať dokonalé poznanie o morskej faune, skrývajúcej sa v hlbinách.

Aquel que está plenamente versado en la ciencia de Kṛṣṇa, se vuelve merecedor de entrar en el reino espiritual, la morada de Kṛṣṇa. El hecho de volverse Brahman no significa que uno pierde su identidad. El servicio devocional está presente, y mientras exista servicio devocional, debe existir Dios, el devoto y el proceso del servicio devocional. Ese conocimiento nunca es destruido, ni siquiera después de la liberación. La liberación entraña el liberarse del concepto de la vida material; en la vida espiritual hay la misma distinción, la misma individualidad, pero en el estado puro de conciencia de Kṛṣṇa. Uno no debe cometer el error de creer que la palabra viśate, «entra en Mí», respalda la teoría monista de que uno se vuelve homogéneo con el Brahman impersonal. No. Viśate significa que uno puede entrar en la morada del Señor Supremo con su propia individualidad, para tener Su compañía y prestarle servicio. Por ejemplo, un pájaro verde entra en un árbol verde no para volverse uno con el árbol, sino para disfrutar de los frutos del árbol. Los impersonalistas suelen dar el ejemplo de un río que fluye hasta el océano y se funde en él. Puede que eso sea una fuente de felicidad para el impersonalista, pero el personalista mantiene su individualidad personal tal como los seres acuáticos en el océano. Si vamos a lo profundo del océano, encontraremos muchísimas entidades vivientes. El conocimiento de la superficie del océano no es suficiente; se debe tener conocimiento completo acerca de los seres acuáticos que viven en las profundidades del océano.

Oddaný môže vďaka čistej oddanej službe vpravde pochopiť transcendentálne vlastnosti a atribúty Najvyššieho Pána. V jedenástej kapitole sa tiež hovorí, že iba oddanou službou môže človek pochopiť Kṛṣṇu. To je potvrdené aj v tomto verši; iba prostredníctvom oddanej služby môžeme pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu, a vstúpiť do Jeho kráľovstva.

Debido a su servicio devocional puro, el devoto puede entender en verdad las cualidades trascendentales y las opulencias del Señor Supremo. Como se afirma en el capítulo once, solo puede uno entender por medio del servicio devocional. Lo mismo se confirma aquí; uno puede entender a la Suprema Personalidad de Dios mediante el servicio devocional, y entrar en Su reino.

Po dosiahnutí štádia brahma-bhūta alebo po opustení hmotných predstáv začne človek oddane slúžiť formou načúvania o Pánovi. Keď človek načúva o Najvyššom Pánovi, automaticky sa povýši do štádia brahma-bhūta a všetko hmotné znečistenie, ako žiadostivosť a chamtivosť, sa nadobro stratí. Len čo zmyselnosť a žiadostivosť zmiznú zo srdca oddaného, upevní sa jeho túžba slúžiť Pánovi, a tým sa postupne zbaví všetkej hmotnej nečistoty. V tomto štádiu potom môže spoznať Najvyššieho Pána. To je potvrdené i v Śrīmad-Bhāgavatame. Transcendentálna služba Kṛṣṇovi alebo bhakti pokračuje aj po oslobodení. Vo Vedānta-sūtre (4.9.12) je to potvrdené slovami: ā-prāyaṇāt tatrāpi hi dṛṣṭam. To znamená, že oddaná služba pokračuje i po oslobodení. V Śrīmad-Bhāgavatame sa skutočné oslobodenie definuje ako znovuobnovenie vlastnej identity živej bytosti, jej prirodzeného postavenia. Čo toto prirodzené postavenie znamená, sme už vysvetlili — živé bytosti sú malé čiastočky Najvyššieho Pána. Prirodzené postavenie živej bytosti teda spočíva v službe. Táto služba nekončí vyslobodením. Skutočné vyslobodenie znamená zbaviť sa falošného poňatia života.

Después de llegar a la etapa brahma-bhūta, en la que se está liberado de las concepciones materiales, comienza el servicio devocional con el acto de oír hablar del Señor. Cuando uno oye hablar del Señor Supremo, automáticamente se desarrolla la etapa brahma-bhūta, y la contaminación material —la codicia y la lujuria por el disfrute de los sentidos— desaparece. A medida que la lujuria y los deseos desaparecen del corazón del devoto, este se apega más al servicio del Señor, y mediante ese apego se libera de la contaminación material. En ese estado de la vida, él puede entender al Señor Supremo. Esa también es la declaración del Śrīmad-Bhāgavatam. Después de la liberación, el proceso del bhakti, o del servicio trascendental, continúa. El Vedānta-sūtra (4.1.12) lo confirma: ā-prāyaṇāt tatrāpi hi dṛṣṭam. Eso significa que después de la liberación, el proceso del servicio devocional continúa. En el Śrīmad-Bhāgavatam se define la verdadera liberación devocional como el restablecimiento de la entidad viviente en su propia identidad, en su propia posición constitucional. La posición constitucional ya se ha explicado: toda entidad viviente es una porción integral fragmentaria del Señor Supremo. Por lo tanto, su posición constitucional es la de servir. Después de la liberación, ese servicio jamás cesa. Verdadera liberación es librarse de los conceptos erróneos de la vida.