Skip to main content

VERŠE 51 – 53

TEXTS 51-53

Verš

Tekst

buddhyā viśuddhayā yukto
dhṛtyātmānaṁ niyamya ca
śabdādīn viṣayāṁs tyaktvā
rāga-dveṣau vyudasya ca
buddhyā viśuddhayā yukto
dhṛtyātmānaṁ niyamya ca
śabdādīn viṣayāṁs tyaktvā
rāga-dveṣau vyudasya ca
vivikta-sevī laghv-āśī
yata-vāk-kāya-mānasaḥ
dhyāna-yoga-paro nityaṁ
vairāgyaṁ samupāśritaḥ
vivikta-sevī laghv-āśī
yata-vāk-kāya-mānasaḥ
dhyāna-yoga-paro nityaṁ
vairāgyaṁ samupāśritaḥ
ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ
kāmaṁ krodhaṁ parigraham
vimucya nirmamaḥ śānto
brahma-bhūyāya kalpate
ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ
kāmaṁ krodhaṁ parigraham
vimucya nirmamaḥ śānto
brahma-bhūyāya kalpate

Synonyma

Synonyms

buddhyā — inteligenciou; viśuddhayā — plne očistený; yuktaḥ — zamestnáva; dhṛtyā — s odhodlanosťou; ātmānam — sám; niyamya — usmernený; ca — tiež; śabda-ādīn — ako zvuk; viṣayān — zmyslové predmety; tyaktvā — zrieknuť sa; rāga — pripútanosť; dveṣau — nenávisť; vyudasya — zavrhnúť; ca — tiež; vivikta-sevī — žijúci v ústraní; laghu-āśī — málo je; yata — ovláda; vāk — reč; kāya — telo; mānasaḥ — a myseľ; dhyāna-yoga-paraḥ — v stave vnútorného vytrženia; nityam — dvadsaťštyri hodín denne; vairāgyam — odpútanosť; samupāśritaḥ — uchýliť sa; ahaṅkāram — falošné ego; balam — falošná moc; darpam — falošná pýcha; kāmam — žiadostivosť; krodham — hnev; parigraham — prijímanie hmotných vecí; vimucya — vyslobodený z; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; śāntaḥ — mierumilovný; brahma-bhūyāya — pre sebarealizáciu; kalpate — je vhodný.

buddhyā — arukuse abil; viśuddhayā — täielikult puhastunud; yuktaḥ — hõivatud; dhṛtyā — sihikindlusega; ātmānam — „mina"; niyamya — reguleerides; ca — samuti; śabda-ādīn — nagu heli; viṣayān — meelte ihaldusobjektid; tyaktvā — loobudes; rāga — kiindumus; dveṣau — ning vastumeelsus; vyudasya — asetades kõrvale; ca — samuti; vivikta-sevī — elades eraldatud paigas; laghu-āśī — süües vähe; yata — olles saavutanud kontrolli; vāk — kõne; kāya — keha; mānasaḥ — ja mõistus; dhyāna-yoga-paraḥ — transsi süvenenud; nityam — kakskümmend neli tundi ööpäevas; vairāgyam — kiindumustest vabanemine; samupāśritaḥ — olles leidnud varjupaiga; ahaṅkāram — vale ego; balam — kunstlik jõud; darpam — võlts uhkus; kāmam — iha; krodham — viha; parigraham — ning materiaalse asjade vastuvõtmine; vimucya — olles vabastatud; nirmamaḥ — omanditundeta; śāntaḥ — rahulik; brahma-bhūyāya — eneseteadvustamise jaoks; kalpate — omab vajalikke omadusi.

Překlad

Translation

Kto sa očistil pomocou svojej inteligencie a vytrvalo ovláda myseľ, kto sa zriekol predmetov zmyslového pôžitku a zbavil pripútanosti i odporu, kto zotrváva v ústraní, málo je, ovláda reč, telo aj myseľ a je neustále v stave vnútorného vytrženia, kto je odpútaný, zbavený falošného ega, vlastníckeho pocitu, ilúzie moci, falošnej pýchy, žiadostivosti a hnevu, kto neprijíma hmotné veci a je mierumilovný, ten je určite hodný sebarealizácie.

Eneseteadvustamiseni jõuab kahtlemata see inimene, kes arukuse abil puhastununa kontrollib sihikindlalt oma mõistust, kes hülgab meeleliste naudingute objektid, kes on vaba nii kiindumustest kui ka vastumeelsustest, kes elab üksikus eraldatud paigas, kes sööb vähe, kes kontrollib oma keha, mõistust ja kõnet, kes on alati süvenenud transsi, kes on vaba valest egost, soovist omandada kunstlikku jõudu, võltslikust uhkusest, ihast, vihast, kes ei võta vastu midagi materiaalset, kes on vaba võltslikust omanditundest ning kes on alati rahulik.

Význam

Purport

Človek, ktorý sa očistil pomocou inteligencie, zotrváva v kvalite dobra. Takto získava kontrolu nad svojou mysľou a je neustále v tranze. Nelipne na predmetoch zmyslového pôžitku a koná bez náklonnosti a odporu. Dáva prednosť životu na osamelom mieste, neje viac, než potrebuje a ovláda činnosti tela a mysle. Nemá falošné ego, pretože sa nestotožňuje s telom. Netúži po telesnej kráse a sile a falošná pýcha je mu cudzia, pretože nemá falošné poňatie života. Je spokojný so všetkým, čo dostáva milosťou Pána a nehnevá sa, keď si nemôže užívať. Netúži po získaní zmyslových predmetov. Taký človek je úplne ľahostajný k hmotným veciam, pretože sa zbavil falošného ega. Tento stav sa nazýva brahma-bhūta čiže realizácia Brahmanu. Len čo človek zavrhne telesné poňatie života, stane sa mierumilovným a nikdy ho nič nerozruší. To je opísané v Bhagavad-gīte (2.70):

Kui inimene on arukuse abil puhastunud, hoiab ta end vooruse guṇas. Sel moel saavutab inimene kontrolli oma mõistuse üle ning püsib alati transis. Ta ei tunne kiindumust meelelisi naudinguid pakkuvate objektide vastu ning on oma tegevustes vaba nii kiindumustest kui ka vihast. Loomulikult eelistab selline loobumuslik inimene elada üksikus eraldatud paigas, ta ei söö rohkem kui hädavajalik ning kontrollib nii oma keha kui ka mõistuse tegevusi. Ta on vaba valest egost, sest ta ei samasta end oma kehaga. Samuti ei võta ta vastu midagi materiaalset ega soovi muuta oma keha tugevaks. Kuna ta on vaba kehalisest elukäsitlusest, ei ole ta asjatult uhke. Ta on rahul kõigega, mis talle Jumala armust osaks langeb, ning ta ei satu meeleliste naudingute puudumisel kunagi raevu. Samuti ei tee ta jõupingutusi meelte ihaldusobjektidega kokkupuutumiseks. Sedasi, olles täielikult vaba valest egost, vabaneb ta kiindumustest kõikide materiaalsete asjade vastu ning saavutab enese kui Brahmani teadvustamise ehk brahma-bhūta tasandi. Kui inimene on vaba materialistlikust elukäsitlusest, saavutab ta rahu, mida ei suuda enam miski häirida. „Bhagavad-gītās" (2.70) öeldakse:

āpūryamāṇam acala-pratiṣṭhaṁ
samudram āpaḥ praviśanti yadvat
tadvat kāmā yaṁ praviśanti sarve
sa śāntim āpnoti na kāma-kāmī
āpūryamāṇam acala-pratiṣṭhaṁ
samudram āpaḥ praviśanti yadvat
tadvat kāmā yaṁ praviśanti sarve
sa śāntim āpnoti na kāma-kāmī

„K mieru môže dospieť iba ten, kto sa nenechá rozrušovať nepretržitými žiadosťami, ktoré sa ako rieky vlievajú do oceánu — vo svojom základe vždy nehybného — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje žiadosti.“

„Rahu suudab saavutada vaid see inimene, keda ei häiri soovide lakkamatu vool, mis on sarnane igavesti täidetavasse, kuid alati rahulikku ookeani suubuvate jõgedega, mitte aga tema, kes püüab neid soove rahuldada."