VERŠ 49
TEXT 49
Verš
Texte
jitātmā vigata-spṛhaḥ
naiṣkarmya-siddhiṁ paramāṁ
sannyāsenādhigacchati
jitātmā vigata-spṛhaḥ
naiṣkarmya-siddhiṁ paramāṁ
sannyāsenādhigacchati
Synonyma
Synonyms
asakta-buddhiḥ — s nepripútanou inteligenciou; sarvatra — všade; jita-ātmā — s ovládnutou mysľou; vigata-spṛhaḥ — bez hmotných túžob; naiṣkarmya-siddhim — dokonalosť zbavená reakcií; paramām — najvyšší; sannyāsena — životným štádiom odriekania; adhigacchati — dosiahne.
asakta-buddhiḥ: ayant une intelligence détachée; sarvatra: partout; jita-ātmā: ayant la maîtrise du mental; vigata-spṛhaḥ: sans désir matériel; naiṣkarmya-siddhim: la perfection de l’affranchissement des suites de l’action; paramām: suprême; sannyāsena: par l’ordre du renoncement; adhigacchati: on atteint.
Překlad
Translation
Kto na ničom nelipne, kto sa ovláda a je ľahostajný k všetkým hmotným pôžitkom, môže pomocou odriekania dosiahnuť najvyššiu dokonalosť v oslobodení sa od všetkých následkov.
L’homme maître de lui et détaché, qui délaisse les plaisirs matériels, peut s’émanciper totalement des suites de ses actes grâce à la pratique du renoncement.
Význam
Purport
Skutočné odriekanie znamená, že človek na seba hľadí ako na čiastočku Najvyššieho Pána a uvedomuje si, že nemá právo užívať si plody svojej práce. Ako čiastočky Najvyššieho Pána musíme obetovať výsledky našich činov pre uspokojenie Jeho zmyslov. To je skutočné vedomie Kṛṣṇu. Osoba konajúca vo vedomí Kṛṣṇu je pravý sannyāsī, človek v životnom štádiu odriekania. Človek s takýmto vedomím sa cíti byť spokojný, pretože všetko robí pre Najvyššieho Pána. Nie je pútaný k ničomu hmotnému. Naučí sa nevyhľadávať radosť v ničom inom, než v transcendentálnom šťastí, ktoré zažíva v službe Pánovi. Sannyāsī je človek oslobodený od následkov svojich minulých činov, avšak ten, kto koná vo vedomí Kṛṣṇu, dosiahne automaticky tieto vlastnosti a nemusí vstupovať do stavu odriekania. Tento stav sa nazýva yogārūḍha alebo najvyššie štádium yogy. To je potvrdené v tretej kapitole: yas tv ātma-ratir eva syāt. Kto je spokojný sám v sebe, sa nemusí obávať následkov svojich minulých činov.
Le vrai renoncement consiste à toujours se considérer comme une partie intégrante du Seigneur Suprême, n’ayant à ce titre aucun droit de jouir du fruit de ses actes. N’étant nous-mêmes que d’infimes parcelles du Seigneur, c’est à Lui que doit revenir la jouissance des fruits de nos actes. C’est ce qu’on appelle la conscience de Kṛṣṇa. Celui qui agit dans la conscience de Kṛṣṇa est un vrai sannyāsī, un véritable renonçant. Il est satisfait, car il agit pour le Suprême. Il ne s’attache donc à rien de matériel. Il a pour habitude de ne trouver de plaisir que dans la félicité spirituelle que lui procure le service de dévotion. Le sannyāsī est censé être affranchi des suites de ses actes passés; or, l’être fixé dans la conscience de Kṛṣṇa atteint tout naturellement cette perfection, sans même avoir à embrasser l’ordre du renoncement. L’état d’esprit dépeint plus haut porte le nom de yogārūḍha, et il constitue la perfection du yoga. Comme nous l’avons vu au troisième chapitre: yas tv ātma-ratir eva syāt – celui qui trouve ainsi en lui-même sa satisfaction ne redoute plus les effets consécutifs à l’acte.