VERŠ 48

TEXT 48

Verš

Text

saha-jaṁ karma kaunteya
sa-doṣam api na tyajet
sarvārambhā hi doṣeṇa
dhūmenāgnir ivāvṛtāḥ

Synonyma

Synonyms

saha-jam — súčasne zrodený; karma — čin; kaunteya — ó, syn Kuntī; sa-doṣam — s chybou; api — aj keď; na — nikdy; tyajet — nemal by zanechať; sarva-ārambhāḥ — každý pokus; hi — iste; doṣeṇa — s chybou; dhūmena — dymom; agniḥ — oheň; iva — ako; āvṛtāḥ — zahalený.

saha-jam — born simultaneously; karma — work; kaunteya — O son of Kuntī; sa-doṣam — with fault; api — although; na — never; tyajet — one should give up; sarva-ārambhāḥ — all ventures; hi — certainly; doṣeṇa — with fault; dhūmena — with smoke; agniḥ — fire; iva — as; āvṛtāḥ — covered.

Překlad

Translation

Každý čin, ó, syn Kuntī, je zahalený nejakou vadou, tak ako je oheň zahalený dymom. Preto by človek nemal zanechať činnosť, ktorá prináleží jeho povahe, aj keby nebola bez chýb.

Every endeavor is covered by some fault, just as fire is covered by smoke. Therefore one should not give up the work born of his nature, O son of Kuntī, even if such work is full of fault.

Význam

Purport

V podmienenom stave sú všetky činnosti znečistené hmotnými kvalitami. Aj brāhmaṇa musí vykonávať obete, pri ktorých sa zabíjajú zvieratá. Podobne kṣatriya, nech je akokoľvek zbožný, musí bojovať so svojím nepriateľom. Nemôže sa tomu vyhnúť. Veľmi zbožný obchodník musí niekedy zatajiť svoj zisk, aby mohol pokračovať v obchodovaní, a niekedy je dokonca nútený obchodovať na čiernom trhu. Je to nevyhnutné. To isté platí o śūdrovi, ktorý je sluhom zlého pána. Musí vykonávať jeho pokyny, hoci by po pravde nemali byť vykonané. Napriek týmto nedostatkom musí človek pokračovať v nasledovaní svojich predpísaných povinností, pretože sa rodí s určitou povahou.

In conditioned life, all work is contaminated by the material modes of nature. Even if one is a brāhmaṇa, he has to perform sacrifices in which animal killing is necessary. Similarly, a kṣatriya, however pious he may be, has to fight enemies. He cannot avoid it. Similarly, a merchant, however pious he may be, must sometimes hide his profit to stay in business, or he may sometimes have to do business on the black market. These things are necessary; one cannot avoid them. Similarly, even though a man is a śūdra serving a bad master, he has to carry out the order of the master, even though it should not be done. Despite these flaws, one should continue to carry out his prescribed duties, for they are born out of his own nature.

V tomto verši je na ilustráciu použitý veľmi dobrý príklad. Aj keď je oheň čistý, je v ňom prítomný aj dym. Oheň sa však dymom neznečistí. Obsahuje ho, a predsa je považovaný za najčistejšiu látku. Ak sa chce kṣatriya zrieknuť svojich vojenských povinností a radšej prijať povinnosti brāhmaṇa, kto mu zaručí, že brāhmaṇské povinnosti so sebou neprinesú nijaké nepríjemnosti. Z toho plynie záver, že nikto v hmotnom svete nie je nadobro zbavený hmotného znečistenia. Vráťme sa k príkladu s dymom a ohňom, ktorý je v tejto súvislosti veľmi výstižný. Keď niekto v zimnom období kvôli využitiu tepla vezme kameň z ohňa, môže sa stať, že sa mu dostane dym do očí a začne slziť. Tak či onak, aj napriek týmto nepríjemným okolnostiam sa musí oheň kvôli teplu používať. Podobne sa nemá človek zriekať svojich prirodzených povinností kvôli nejakým nemilým okolnostiam. Naopak, prostredníctvom svojich predpísaných povinností má s vedomím Kṛṣṇu odhodlane slúžiť Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi. To je jeho dokonalosť. Ak človek pracuje pre potešenie Najvyššieho Pána, jeho činy sa očistia od všetkých nedostatkov. Keď sú plody jeho práce očistené vykonávaním oddanej služby, môže dokonale uzrieť svoje vlastné ja, a to sa nazýva sebarealizácia.

A very nice example is given herein. Although fire is pure, still there is smoke. Yet smoke does not make the fire impure. Even though there is smoke in the fire, fire is still considered to be the purest of all elements. If one prefers to give up the work of a kṣatriya and take up the occupation of a brāhmaṇa, he is not assured that in the occupation of a brāhmaṇa there are no unpleasant duties. One may then conclude that in the material world no one can be completely free from the contamination of material nature. This example of fire and smoke is very appropriate in this connection. When in wintertime one takes a stone from the fire, sometimes smoke disturbs the eyes and other parts of the body, but still one must make use of the fire despite disturbing conditions. Similarly, one should not give up his natural occupation because there are some disturbing elements. Rather, one should be determined to serve the Supreme Lord by his occupational duty in Kṛṣṇa consciousness. That is the perfectional point. When a particular type of occupation is performed for the satisfaction of the Supreme Lord, all the defects in that particular occupation are purified. When the results of work are purified, when connected with devotional service, one becomes perfect in seeing the self within, and that is self-realization.