Skip to main content

VERŠ 46

VERSO 46

Verš

Texto

yataḥ pravṛttir bhūtānāṁ
yena sarvam idaṁ tatam
sva-karmaṇā tam abhyarcya
siddhiṁ vindati mānavaḥ
yataḥ pravṛttir bhūtānāṁ
yena sarvam idaṁ tatam
sva-karmaṇā tam abhyarcya
siddhiṁ vindati mānavaḥ

Synonyma

Sinônimos

yataḥ — z ktorej; pravṛttiḥ — emanácie; bhūtānām — všetkých živých bytostí; yena — ktorý; sarvam — všetko; idam — toto; tatam — preniká; sva-karmaṇā — vlastné povinnosti; tam — Jeho; abhyarcya — uctievaním; siddhim — dokonalosť; vindati — dosiahne; mānavaḥ — človek.

yataḥ — de quem; pravṛttiḥ — a emanação; bhūtānām — de todas as entidades vivas; yena — por quem; sarvam — tudo; idam — isto; tatam — é penetrado; sva-karmaṇā — por seus próprios deveres; tam — a Ele; abhyarcya — adorando; siddhim — perfeição; vindati — consegue; mānavaḥ — um homem.

Překlad

Tradução

Uctievaním Pána, ktorý je príčinou všetkých tvorov a ktorý je všeprenikajúci, môže človek dosiahnuť dokonalosť, ak si plní svoje vlastné povinnosti.

Prestando adoração ao Senhor, que é a fonte de todos os seres e que é onipenetrante, o homem pode atingir a perfeição através da execução de seu próprio trabalho.

Význam

Comentário

Ako už bolo povedané v pätnástej kapitole, všetky živé bytosti sú malými čiastočkami Najvyššieho Pána a Najvyšší Pán je ich príčinou. To je potvrdené aj vo Vedānta-sūtre: janmādy asya yataḥ. Najvyšší Pán je teda počiatkom života všetkých živých bytostí. A v siedmej kapitole Bhagavad-gīty sa píše, že prostredníctvom Svojich dvoch energií, vonkajšej a vnútornej, preniká všetkým jestvujúcim. Najvyššieho Pána preto musíme uctievať spolu s Jeho energiami. Vaiṣṇavovia obyčajne uctievajú Najvyššieho Pána spolu s Jeho vnútornou energiou. Vonkajšia energia je pervertovaným odrazom vnútornej energie. Vonkajšia energia je pozadie, Najvyšší Pán vo Svojej podobe Paramātmy je všeprenikajúci. Je Naddušou všetkých polobohov, ľudí i zvierat — všetkého. Musíme si preto uvedomiť, že ako čiastočky Najvyššieho Pána sme Mu povinní slúžiť. Všetci by sme sa mali zapojiť do oddanej služby Pánovi a byť si plne vedomí Kṛṣṇu. To je odkaz tohoto verša.

Como se afirmou no Décimo Quinto Capítulo, todos os seres vivos são partes integrantes fragmentárias do Senhor Supremo. Logo, o Senhor Supremo é a origem de todas as entidades vivas. Isto é confirmado no Vedānta-sūtra janmādy asya yataḥ. O Senhor Supremo é portanto o começo da vida de todo ser vivo. E como se afirmou no Sétimo Capítulo do Bhagavad-gītā, o Senhor Supremo, por meio de Suas duas energias, Sua energia externa e Sua energia interna, é onipenetrante. Portanto, deve-se adorar o Senhor Supremo junto com Suas energias. Em geral, os devotos vaiṣṇavas adoram o Senhor Supremo com Sua energia interna. Sua energia externa é um reflexo pervertido da energia interna. A energia externa serve de fundo, mas o Senhor Supremo, através da expansão de Sua porção plenária, o Paramātmā, está em toda a parte. Ele é a Superalma de todos os semideuses, de todos os seres humanos e de todos os animais existentes em toda a parte. Portanto, devemos saber que, como partes integrantes do Senhor Supremo, temos como dever prestar serviço ao Supremo. É nosso dever ocuparmo-nos em serviço devocional ao Senhor em plena consciência de Kṛṣṇa. Este verso recomenda isto.

Každý by si mal myslieť, že ho Hṛṣīkeśa, Pán zmyslov, poveril určitým zamestnaním a plody tejto práce by mal použiť v uctievaní Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu. Ak takto človek neustále zmýšľa a ak si je plne vedomý Kṛṣṇu, začne si Kṛṣṇovou milosťou všetko uvedomovať. To je dokonalosť života. Pán v Bhagavad-gīte (12.7) hovorí: teṣām ahaṁ samuddhartā. „Najvyšší Pán sa osobne postará o ochranu takého oddaného.“ To je najvyššia dokonalosť života. Nech je už naše zamestnanie akékoľvek, ak slúžime Najvyššiemu Pánovi, dosiahneme najvyššiu dokonalosť.

Todos devem pensar que estão engajados num tipo de atividade específica designada por Hṛṣīkeśa, o senhor dos sentidos. E com o resultado do trabalho em que se ocupa, ele deve adorar a Suprema Personalidade de Deus, Śrī Kṛṣṇa. Se sempre mantiver esse pensamento, em plena consciência de Kṛṣṇa, então, pela graça do Senhor, ele passa a saber de tudo. Esta é a perfeição da vida. No Bhagavad-gītā (12.7), o Senhor diz que teṣām ahaṁ samuddhartā. O próprio Senhor Supremo Se encarrega de liberar tal devoto. Esta é a mais elevada perfeição da vida. Seja qual for a atividade em que ele se ocupe, se prestar serviço ao Senhor Supremo, ele alcançará a perfeição máxima.