Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » OSEMNÁSTA KAPITOLA

VERŠ 38

TEXT 38

Verš

Text

viṣayendriya-saṁyogād
yat tad agre ’mṛtopamam
pariṇāme viṣam iva
tat sukhaṁ rājasaṁ smṛtam
viṣayendriya-saṁyogād
yat tad agre ’mṛtopamam
pariṇāme viṣam iva
tat sukhaṁ rājasaṁ smṛtam

Synonyma

Synonyms

viṣaya — zmyslových predmetov; indriya — a zmyslov; saṁyogāt — zo spojenia; yat — ktoré; tat — to; agre — spočiatku; amṛta-upamam — ako nektár; pariṇāme — na konci; viṣam iva — ako jed; tat — to; sukham — šťastie; rājasam — v kvalite vášne; smṛtam — považuje sa.

viṣaya — of the objects of the senses; indriya — and the senses; saṁyogāt — from the combination; yat — which; tat — that; agre — in the beginning; amṛta-upamam — just like nectar; pariṇāme — at the end; viṣam iva — like poison; tat — that; sukham — happiness; rājasam — in the mode of passion; smṛtam — is considered.

Překlad

Translation

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.

That happiness which is derived from contact of the senses with their objects and which appears like nectar at first but poison at the end is said to be of the nature of passion.

Význam

Purport

Keď sa mladý muž stretne s mladou ženou, zmysly ho začnú nútiť, aby sa na ženu díval, aby sa jej dotýkal a mal s ňou pohlavný styk. Zmysly na to môžu spočiatku reagovať veľmi príjemne a uspokojivo, no skôr či neskôr bude celá situácia pôsobiť ako jed. Rozídu sa alebo rozvedú a namiesto šťastia sa dostaví sklamanie. Také šťastie je vždy v kvalite vášne. Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.

A young man and a young woman meet, and the senses drive the young man to see her, to touch her and to have sexual intercourse. In the beginning this may be very pleasing to the senses, but at the end, or after some time, it becomes just like poison. They are separated or there is divorce, there is lamentation, there is sorrow, etc. Such happiness is always in the mode of passion. Happiness derived from a combination of the senses and the sense objects is always a cause of distress and should be avoided by all means.