VERŠ 20
TEXT 20
Verš
Texte
bhāvam avyayam īkṣate
avibhaktaṁ vibhakteṣu
taj jñānaṁ viddhi sāttvikam
bhāvam avyayam īkṣate
avibhaktaṁ vibhakteṣu
taj jñānaṁ viddhi sāttvikam
Synonyma
Synonyms
sarva-bhūteṣu — vo všetkých živých tvoroch; yena — ktorými; ekam — jediná; bhāvam — podstata; avyayam — nepominuteľné; īkṣate — vidí; avibhaktam — nedeliteľné; vibhakteṣu — nespočetne rozdelené; tat — to; jñānam — poznanie; viddhi — vedz; sāttvikam — v kvalite dobra.
sarva-bhūteṣu: dans tous les êtres; yena: par lequel; ekam: une; bhāvam: nature; avyayam: impérissable; īkṣate: on voit; avibhaktam: non divisée; vibhakteṣu: dans le divisé infini; tat: ce; jñānam: savoir; viddhi: sache; sāttvikam: dans la vertu.
Překlad
Translation
Vedz, že poznanie, vďaka ktorému človek vidí jedinú, nedeliteľnú duchovnú podstatu vo všetkých živých bytostiach, a predsa rozdelenú do nekonečných foriem, náleží do kvality dobra.
Comprends que le savoir par lequel on distingue une essence spirituelle unique en tous les êtres en dépit de leurs innombrables formes, est inspiré par la vertu.
Význam
Purport
Človek, ktorý vidí jedinú dušu vo všetkých živých tvoroch — či už v polobohoch, ľuďoch, zvieratách, vtákoch, šelmách, rybách alebo rastlinách — má poznanie v kvalite dobra. Jediná duša prebýva vo všetkých živých tvoroch, hoci tie majú rôzne telá vzhľadom na svoje minulé činy. V siedmej kapitole bolo vysvetlené, že za prejavom živej sily v tele každého je treba vidieť vyššiu energiu Najvyššieho Pána. Ak človek vidí túto vyššiu podstatu, živú silu vo všetkých telách, potom má poznanie v kvalite dobra. Životná sila je nezničiteľná, aj keď telo je dočasné. Rozdiely jestvujú na telesnej úrovni. Keďže v podmienenom živote jestvuje toľko rozmanitých životných foriem, životná sila sa zdá byť rozdelená. Také neosobné poňatie je časťou sebarealizácie.
Celui qui voit une âme spirituelle en chaque être vivant – deva, homme, mammifère, oiseau, plante ou être aquatique – possède un savoir relevant de la vertu. Il y a une âme en chaque être, même si en raison de leurs actions passées, ils ont chacun un corps différent. Comme l’a enseigné le septième chapitre, la force vitale en chaque corps provient de l’énergie supérieure du Seigneur Suprême. Aussi, le fait de voir en chaque corps cette nature supérieure unique, cette force vitale, atteste que l’on est inspiré par la vertu. Les corps périssent, mais cette énergie vitale demeure impérissable. Parce que les formes de vie dans l’existence conditionnée sont multiples, on fait une distinction entre les êtres en fonction des corps qu’ils habitent, si bien que la force vitale semble divisée. Le savoir impersonnel exposé ici constitue l’un des aspects de la réalisation spirituelle.