Skip to main content

VERŠ 18

TEXT 18

Verš

Texte

jñānaṁ jñeyaṁ parijñātā
tri-vidhā karma-codanā
karaṇaṁ karma karteti
tri-vidhaḥ karma-saṅgrahaḥ
jñānaṁ jñeyaṁ parijñātā
tri-vidhā karma-codanā
karaṇaṁ karma karteti
tri-vidhaḥ karma-saṅgrahaḥ

Synonyma

Synonyms

jñānam — poznanie; jñeyam — predmet poznania; parijñātā — poznávajúci; tri-vidhā — trojaký; karma — čin; codanā — pohnútka; karaṇam — zmysly; karma — čin; kartā — konateľ; iti — tak; tri-vidhaḥ — trojaký; karma — čin; saṅgrahaḥ — súčasti.

jñānam: la connaissance; jñeyam: l’objet de la connaissance; parijñātā: le connaissant; tri-vidhā: de trois sortes; karma: de l’action; codanā: la motivation; karaṇam: les sens; karma: l’action; kartā: l’auteur de l’action; iti: ainsi; tri-vidhaḥ: de trois sortes; karma: de l’action; saṅgrahaḥ: l’ensemble.

Překlad

Translation

Poznanie, poznávaný predmet a poznávajúci sú tri faktory, ktoré dávajú podnet k činnosti. Zmysly, činnosť a konateľ sú tri súčasti činu.

La connaissance, l’objet de la connaissance et le connaissant sont les trois facteurs qui motivent l’action. Les sens, l’acte en soi et son auteur sont les trois constituants de l’action.

Význam

Purport

Poznanie, predmet poznania a poznávajúci sú tri druhy pohnútok našich každodenných činností. Nástroje činu, čin samotný a konateľ sú zložkami činu. Každá ľudská práca pozostáva z týchto faktorov. Pohnútka, ktorá dáva podnet k činu, sa nazýva inšpirácia. Pred každým úkonom si v mysli vypracujeme model činnosti, ktorý je jemnou formou vedúcou k samotnému vykonaniu činu. Každá činnosť musí prejsť najprv psychickým procesom pozostávajúcim z myslenia, cítenia a nakoniec rozhodnutia konať, a to sa nazýva podnet. Inšpirácia k činnosti je rovnaká, ak vychádza z písiem alebo od duchovného učiteľa. Keď je prítomný konateľ i inšpirácia, dôjde k samotnému činu prostredníctvom zmyslových orgánov vrátane mysle, ktorá je stredobodom všetkých zmyslov. Súhrn všetkých týchto zložiek činnosti sa nazýva všeobecná činnosť.

Trois sortes d’éléments motivent les actes quotidiens: la connaissance, l’objet de la connaissance et le connaissant. Les instruments de l’acte, l’acte en soi et son auteur sont les éléments constituants de l’acte. Tout acte accompli par l’homme comporte ces six éléments. La force stimulante qui précède l’acte est l’inspiration. Et la solution qui se présente à l’esprit avant la réalisation de l’acte n’est autre que la forme subtile de cet acte, acte subtil qui se transforme ensuite en l’acte lui-même. Mais il faut d’abord passer par trois processus psychologiques – penser, sentir et vouloir – qui constituent ce qu’on appelle le stimulus. Notons que l’inspiration qui nous vient des Écritures est la même que celle venue du maître spirituel. Quand l’inspiration et l’auteur se trouvent réunis, l’acte lui-même s’accomplit avec le concours des sens, dont le mental est le centre. La somme de tous les constituants de l’acte est appelée la « totalité de l’action ».