VERŠ 17
TEXT 17
Verš
Tekst
buddhir yasya na lipyate
hatvāpi sa imāḻ lokān
na hanti na nibadhyate
buddhir yasya na lipyate
hatvāpi sa imāḻ lokān
na hanti na nibadhyate
Synonyma
Synonyms
yasya — ten, kto; na — nikdy; ahaṅkṛtaḥ — falošným egom; bhāvaḥ — prirodzenosť; buddhiḥ — inteligencia; yasya — ten, kto; na — nikdy; lipyate — pútaný; hatvā — zabíjajúci; api — aj; saḥ — on; imān — tento; lokān — svet; na — nikdy; hanti — zabíja; na — nikdy; nibadhyate — zapletie sa.
yasya — see, kelle; na — mitte kunagi; ahaṅkṛtaḥ — vale ego; bhāvaḥ — loodus; buddhiḥ — arukus; yasya — see, kelle; na — mitte kunagi; lipyate — on kiindunud; hatvā — tappes; api — isegi; saḥ — tema; imān — seda; lokān — maailma; na — mitte kunagi; hanti — tapab; na — mitte kunagi; nibadhyate — satub köidikuisse.
Překlad
Translation
Kto nie je motivovaný falošným egom a nemá pomýlený intelekt, nezabíja, aj keby na tomto svete usmrtil človeka, a ani nie je pútaný svojimi činmi.
Isegi kui inimene tapab kedagi selles maailmas, ei tapa ta tegelikult, kui ta ei tegutse ajendatuna valest egost ega ole lasknud oma arukust aheldada. Samuti ei seo tema tegevused teda kunagi.
Význam
Purport
Śrī Kṛṣṇa v tomto verši Arjunovi vysvetľuje, že jeho želanie nebojovať pochádza z falošného ega. Arjuna sa považoval za konateľa činov, nezohľadňujúc súhlas Najvyššieho vonku aj vo vnútri. Prečo by mal človek, ktorý opomína súhlas Najvyššieho, vôbec konať? Kto pozná všetky faktory nevyhnutné na vykonanie činu, seba ako konateľa a Najvyššieho Pána ako toho, kto dáva konečný súhlas, ten je vo svojom konaní dokonalý, nech už robí čokoľvek. Taký človek nikdy nepodľahne ilúzii. Svojvoľné konanie, obnášajúce osobnú zodpovednosť, pochádza z falošného ega a bezbožnosti, alebo inými slovami, z nedostatku vedomia Kṛṣṇu. Človek vedomý si Kṛṣṇu, ktorý koná pod vedením Nadduše, alebo Najvyššej Božskej Osobnosti, nezabíja, aj keď sa to tak môže javiť. Jeho konanie nenesie nijaké následky. Ak vojak zabije na rozkaz veliteľa, nie je za svoj čin zodpovedný. Ak však zabije z vlastnej iniciatívy, je postavený pred súd.
Selles värsis teatab Jumal Arjunale, et tema soov võitlemisest loobuda on tekkinud tänu valele egole. Arjuna pidas ennast tegevuste sooritajaks, ega võtnud arvesse Kõigekõrgema luba ei seest ega väljastpoolt. Teadmata, et kõik toimub Kõigekõrgema loal, ei näinud Arjuna mingit põhjust tegutsemiseks. Seevastu inimene, kes on teadlik tegevuse erinevatest faktoritest – tegevuse instrumentidest, endast kui tegevuse sooritajast ja Kõigekõrgemast Jumalast kui kõikide tegevuste kõrgeimast lubajast – on kõikides oma tegudes täiuslik. Selline inimene ei ole kunagi illusiooni kütkes. Isiklikest motiividest sooritatud tegevused ja nendega kaasnev vastutus tulenevad valest egost ja uskmatusest ehk Kṛṣṇa teadvuse puudumisest. Igaüks, kes tegutseb Kṛṣṇa teadvuses Ülihinge ehk Jumala Kõrgeima Isiksuse juhenduste kohaselt, ei tapa ka siis, kui see niimoodi võib näida ning teda ei mõjuta sellise tapmise tagajärjed. Kui sõdur tapab kõrgemalseisva ohvitseri käsul, ei mõisteta teda tapmises süüdi, ent kui ta teeb seda omaenda äranägemise järgi, siis tuuakse ta kindlasti kohtu ette.