Skip to main content

VERŠ 13

13. VERS

Verš

Szöveg

pañcaitāni mahā-bāho
kāraṇāni nibodha me
sāṅkhye kṛtānte proktāni
siddhaye sarva-karmaṇām
pañcaitāni mahā-bāho
kāraṇāni nibodha me
sāṅkhye kṛtānte proktāni
siddhaye sarva-karmaṇām

Synonyma

Szó szerinti jelentés

pañca — päť; etāni — tieto; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; kāraṇāni — spôsobené; nibodha — pouč sa; me — odo Mňa; sāṅkhye — podľa Vedānty; kṛta-ante — záver; proktāni — povedané; siddhaye — pre dokonalosť; sarva — všetkých; karmaṇām — činností.

pañca – ötöt; etāni – mindezeket; mahā-bāho – ó, erős karú; kāraṇāni – okokat; nibodha – értsd meg; me – Tőlem; sāṅkhye – a vedāntában; kṛta-ante – a végkövetkeztetésben; proktāni – amiket elmondtak; siddhaye – tökéletessége érdekében; sarva – minden; karmaṇām – cselekedetnek.

Překlad

Fordítás

Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, pouč sa teraz odo Mňa o piatich príčinách prispievajúcich k zavŕšeniu všetkých činov, tak ako ich popisuje Vedānta.

Ó, erős karú Arjuna, a vedānta szerint minden tett végrehajtásában öt tényező játszik szerepet. Hallj most Tőlem ezekről!

Význam

Magyarázat

Keďže všetky vykonané skutky so sebou prinášajú svoje reakcie, môže vyvstať otázka, ako je možné, že človek vedomý si Kṛṣṇu netrpí za následky svojich činov a ani v nich nehľadá pôžitok. Śrī Kṛṣṇa preto cituje vedāntskú filozofiu, aby ukázal, ako je to možné. Hovorí, že každý človek by mal poznať päť príčin nutných k úspešnému zavŕšeniu akejkoľvek činnosti. Sāṅkhya znamená stred poznania a vedānta znamená konečné poznanie, prijímané všetkými hlavnými ācāryami. Aj Śaṅkara prijal Vedānta-sūtru v tomto duchu. Preto sa človek musí poradiť s príslušnou autoritou.

Felmerülhet a kérdés, hogy ha minden végrehajtott cselekedetnek van valamilyen visszahatása, akkor a Kṛṣṇa-tudatú embernek miért nem kell elszenvednie vagy élveznie munkája visszahatásait? Annak a bizonyítására, hogy ez lehetséges, az Úr most a vedānta filozófiára hivatkozik. Azt mondja, hogy minden cselekedetnek öt oka van, s ezeket ismernie kell az embernek ahhoz, hogy mindenben sikert érhessen el. A sāṅkhya a tudás törzse, a végső törzs pedig a vedānta, amit minden vezető ācārya elfogad. Még Śaṅkara is így tekintett a Vedānta-sūtrára. Éppen ezért mindig az ilyen tekintélyekhez kell fordulnunk.

Zvrchovanú vládu nad všetkými má Nadduša. V Bhagavad-gīte sa píše: sarvasya cāhaṁ hṛdi sanniviṣṭaḥ. Každého zamestnáva v určitých činnostiach tým, že mu pripomína jeho minulé skutky. Ale činnosti vo vedomí Kṛṣṇu, vykonávané pod priamym vedením Pána sídliaceho v srdci, nenesú nijaké následky ani v tomto, ani v budúcom živote.

A Felsőlélek a végső irányító. Sarvasya cāhaṁ hṛdi sanniviṣṭaḥ, mondja a Bhagavad-gītā. Ő késztet minden élőlényt bizonyos cselekvésre azáltal, hogy múltbeli tetteire emlékezteti őket. Az Ő belső irányítása alatt végrehajtott Kṛṣṇa-tudatos cselekedetekből nem származik visszahatás sem ebben, sem a halál után következő életben.