Skip to main content

KAPITOLA SEDEMNÁSTA

제17장

Druhy viery

믿음의 여러 갈래

VERŠ 1:
Arjuna sa spýtal: „Ó, Kṛṣṇa, aké je postavenie tých, ktorí sa neriadia príkazmi písiem, ale uctievajú podľa vlastných predstáv? Sú v kvalite dobra, vášne alebo nevedomosti?“
제1절:
아르주나가 질문했습니다: 오 끄리쉬나, 경전의 원칙들을 따르지 않고 자기 상상에 따라 숭배하는 자들은 어떻게 됩니까? 그들은 선성, 동성, 암성 중 어디에 있는 것입니까?
VERŠ 2:
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Viera môže byť trojakého druhu — v kvalite dobra, vášne a nevedomosti — podľa kvality hmotnej prírody, v ktorej sa vtelená duša nachádza. Teraz si o nich vypočuj.
제 2 절:
최고인격신께서 말씀하셨습니다: 육신에 갇힌 영혼이 얻게 된 본성의 양태에 따라 믿음은 세 가지로 나뉠 수 있다. 그것은 선성과 동성, 그리고 암성이니라. 이제 이것을 들어보아라.
VERŠ 3:
Ó, potomok Bharatov, človek si vytvára určitú vieru podľa kvality hmotnej prírody, v ktorej sa nachádza. Viera každej živej bytosti je primeraná jej umiestneniu v danej kvalite.
제3절:
오 바라따의 아들이여, 다양한 물질적 양태의 영향으로 각 존재는 특정한 종류의 믿음을 발전시킨다. 생명체는 자신이 획득한 양태에 따라 특정한 믿음을 갖게 되느니라.
VERŠ 4:
Ľudia v kvalite dobra uctievajú polobohov, ľudia v kvalite vášne démonov a ľudia v kvalite nevedomosti uctievajú strašidlá a duchov.
제4절:
선성에 있는 자들은 데바를 숭배하고, 동성에 있는 자들은 악마를 숭배하며, 암성에 있는 자들은 유령과 귀신을 숭배하느니라.
VERŠE 5 – 6:
Tí, ktorí sa podrobujú prísnej sebakázni a pokániu, ktoré nie je odporučené v písmach, a činia tak z pýchy, sebectva, žiadostivosti a pripútanosti, tí, ktorí sú poháňaní vášňou a trýznia ako svoje telo, tak aj Naddušu sídliacu v tele, sú považovaní za démonov.
제5~6절:
오만과 거짓 자아로 인해 경전에 권장하지 않는 극심한 고행과 참회를 하고, 욕망에 휩쓸리고, 어리석으며, 몸의 물질적 요소는 물론이고 내면에 계시는 초영혼을 고문하는 자들은 악마로 여겨진다.
VERŠ 7:
Podľa troch kvalít hmotnej prírody je i potrava, ktorú všetci jedia, trojakého druhu. To isté platí o obetiach, sebakázni a dobročinnosti. Vypočuj si teraz o rozdieloch medzi nimi.
제7절:
각 개인이 선호하는 음식조차도 물질적 본성의 양태에 따라 세 종류가 있다. 희생과 고행, 그리고 자선 또한 마찬가지다. 자, 이제 그것들의 차이를 들어보아라.
VERŠ 8:
Potrava, ktorá je milá ľuďom v kvalite dobra predlžuje život, očisťuje existenciu a dodáva silu, zdravie, šťastie a uspokojenie. Taká výživná potrava je chutná, šťavnatá, tučná a teší srdce.
제8절:
선성에 있는 자들이 좋아하는 음식은 수명을 늘리고, 존재를 정화하며, 힘, 건강, 행복, 그리고 만족감을 주느니라. 이러한 음식은 즙이 많고, 기름지고, 건강에 좋으며, 즐거움을 준다.
VERŠ 9:
Potrava, ktorá je priveľmi horká, príliš kyslá, slaná, ostrá, suchá, pálčivá a horúca, je milá ľuďom v kvalite vášne. Taká potrava spôsobuje bolesť, utrpenie a chorobu.
제9절:
아주 쓰고, 시고, 짜고, 맵고, 톡 쏘고, 마르고, 탄 음식은 동성에 있는 자들이 좋아하느니라. 그러한 음식은 불행과 고통, 그리고 병을 일으킨다.
VERŠ 10:
Zbytky jedla druhých, potrava pripravená viac ako tri hodiny pred požitím, potrava bez chuti, zatuchnutá, v rozklade a nečistá je milá ľuďom v kvalite nevedomosti.
제10절:
먹기 세 시간 전에 요리됐으며, 아무 맛이 없고, 상했고, 악취가 나며, 먹다 남긴 음식과 손댈 수 없는 것들로 만들어진 음식은 암성에 있는 자들이 좋아하느니라.
VERŠ 11:
Z obetí je v kvalite dobra tá, ktorá je konaná z povinnosti, podľa pokynov písiem a bez očakávania odmeny.
제11절:
경전의 지시에 따라 의무로서, 어떠한 결과도 바라지 않는 자들이 행하는 희생은 선성에 있는 것이니라.
VERŠ 12:
No obeť, ktorá je konaná pre nejaký hmotný zisk, pre uznanie alebo z pýchy, je v kvalite vášne, ó, najlepší z Bharatovcov.
제12절:
그러나 물질적 혜택을 바라거나 자랑하려고 하는 희생은, 오 바라따 가문의 수장이여, 동성의 양태에 있다는 것을 알아라.
VERŠ 13:
A obeť konaná bez ohľadu na pokyny písiem pri ktorej sa nerozdáva prasādam (duchovné jedlo) a nespievajú vedske hymny, obeť bez viery a bez odmeny určenej kňazom — taká obeť je v kvalite nevedomosti.
제13절:
경전의 지시 사항들을 무시하고, 쁘라사담(영적 음식)을 나누어 주지 않고, 베다 찬가를 구송하지 않고, 성직자들에게 보답하지 않으며 믿음 없이 행하는 제사는 암성의 양태에 있는 것이니라.
VERŠ 14:
K telesnej sebakázni patrí uctievanie Najvyššieho Pána, brāhmaṇov, duchovného učiteľa a nadriadených, ako sú otec a matka, ako aj čistota, prostota, celibát a nenásilie.
제14절:
육체의 고행은 지고한 주와 브라흐마나들, 영적 스승, 그리고 부모님과 같은 연장자들을 섬기는 것과 청결함, 간소함, 금욕과 비폭력을 포함한다.
VERŠ 15:
Hovoriť slová, ktoré sú pravdivé, blahodárne, osožné a neznepokojujú ostatných, ako aj pravidelné prednášanie vedskych písiem sa nazýva odriekanie reči.
제15절:
말의 고행은 진실하고, 즐거움을 주며, 유익하고, 다른 사람들을 흔들리게 하지 않으며, 또한 베다 문헌을 규칙적으로 암송하는 것을 포함한다.
VERŠ 16:
A spokojnosť, jednoduchosť, vážnosť, sebaovládanie a očista vlastnej existencie je odriekaním mysle.
제16절:
그리고 만족, 꾸밈없음, 위엄, 자기 통제, 그리고 자기 존재의 정화를 마음의 고행이라고 한다.
VERŠ 17:
Toto trojaké odriekanie, vykonávané s transcendentálnou vierou tými, ktorým nejde o svoj vlastný hmotný zisk, ale čisto o uspokojenie Najvyššieho je odriekaním v kvalite dobra.
제17절:
이 세 가지 고행을 초월적 믿음으로 실천하며, 물질적 이득을 기대하지 않고 오직 절대자를 위해 정진하는 것을 선성의 고행이라고 하느니라.
VERŠ 18:
O sebakázni konanej z pýchy, ktorej cieľom je získať rešpekt, pocty a úctu druhých sa hovorí, že náleží do kvality vášne. Nie je ani stála ani trvalá.
제18절:
자만심으로, 그리고 존경과 명예, 찬양받으려고 하는 고행은 동성에 있다고 한다. 이것은 안정적이지도, 영구적이지도 않다.
VERŠ 19:
O sebakázni konanej z nerozumu, sebatrýznením alebo s úmyslom privodiť skazu či ublížiť druhým, sa hovorí, že náleží do kvality nevedomosti.
제19절:
자해나 다른 사람을 해치거나 다치게 하는, 어리석음으로 한 고행은 암성에 있다고 하느니라.
VERŠ 20:
Dar daný z povinnosti, bez nároku na odmenu, v pravý čas, na správnom mieste a osobe, ktorá je ho hodná, sa považuje za dar v kvalite dobra.
제20절:
보답을 기대하지 않고 의무로서 올바른 때와 장소에, 그리고 적합한 사람에게 자선하는 것은 선성에 있는 것으로 여겨진다.
VERŠ 21:
No dar, ktorý je darovaný s myšlienkou na odmenu alebo s túžbou po hmotných plodoch a neprajnícky, je milodarom v kvalite vášne.
제21절:
그러나 어떠한 보답을 바라거나 결과를 기대하거나 또는 마지못해서 하는 자선은 동성에 있는 자선이라 하느니라.
VERŠ 22:
Milodar, ktorým je na nevhodnom mieste a v nevhodný čas obdarená nevhodná osoba, alebo milodar bez náležitej úcty a pozornosti je milodarom v kvalite nevedomosti.
제22절:
그리고 불결한 곳, 적당하지 않은 때, 받아서는 안 될 사람들, 올바른 관심과 존중 없이 하는 자선은 암성에 있는 자선이라고 하느니라.
VERŠ 23:
Od počiatku stvorenia sa na označenie Najvyššej Absolútnej Pravdy používali tri slová — oṁ tat sat. Tieto tri symbolické zastúpenia odriekavali brāhmaṇi, keď spievali vedske hymny a prinášali obete určené na uspokojenie Najvyššieho.
제23절:
창세기에서부터 옴 땃 삿, 이 세 단어는 지고의 절대 진리를 나타내려고 사용되었느니라. 이 상징적 세 단어는 브라흐마나들이 베다 찬가를 구송하며 절대자의 만족을 위해 희생할 때 쓰였느니라.
VERŠ 24:
Transcendentalisti preto začínajú vykonávať obete, dobročinnosti a pokánie, nasledujúc pokyny písiem, vždy recitovaním`oṁ', aby tak dosiahli Najvyššieho.
제24절:
그러므로 희생, 자선, 고행을 경전의 규정에 따라 실행하는 초월주의자들은 절대자에 이르고자 항상 옴으로 시작하느니라.
VERŠ 25:
So slovom 'tat' by mal človek vykonávať rôzne obete, pokánia a dobročinnosti, netúžiac po ich plodoch. Zmyslom takých transcendentálnych činností je vyslobodiť sa z hmotného zajatia.
제25절:
결과를 바라지 않고 땃이라는 말과 함께 다양한 종류의 희생과 고행, 그리고 자선을 베풀어야 한다. 그러한 초월적 행위의 목적은 물질적 얽힘에서 벗어나기 위함이니라.
VERŠE 26 – 27:
Absolútna Pravda je cieľom oddanej služby a je označovaná slovom 'sat'. Vykonávateľ takej obete, samotná obetná činnosť, pokánie a dobročinnosť sú svojou povahou absolútne`sat' a vykonávajú sa pre potešenie Najvyššej Osoby, ó, syn Pṛthy.
제26~27절:
절대 진리가 헌애적 희생의 목적이고 이것을 삿이라는 말로 나타낸다. 이러한 희생을 실천하는 자 또한 삿으로 불리며, 지고한 인간을 기쁘게 하고자 거행된, 절대 본성에 충실한 모든 희생, 고행, 자선 역시 삿이라고 하느니라, 오 쁘리타의 아들이여.
VERŠ 28:
No obete, pokánia a dobročinnosti konané bez viery v Najvyššieho, ó, syn Pṛthy, sú nestále. Nazývajú sa 'asat' a sú celkom bezcenné ako v tomto, tak aj v budúcom živote.“
제28절:
절대자에 대한 믿음 없이 행한 희생, 자선, 고행은 영구적이지 않다, 오 쁘리타의 아들이여. 이것을 아삿이라고 하며, 현생에든 내생에든 쓸모가 없느니라.