VERŠ 4
TEXT 4
Verš
Texte
yakṣa-rakṣāṁsi rājasāḥ
pretān bhūta-gaṇāṁś cānye
yajante tāmasā janāḥ
yakṣa-rakṣāṁsi rājasāḥ
pretān bhūta-gaṇāṁś cānye
yajante tāmasā janāḥ
Synonyma
Synonyms
yajante — uctievanie; sāttvikāḥ — tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite dobra; devān — polobohovia; yakṣa-rakṣāṁsi — démoni; rājasāḥ — tí, ktorí sú v kvalite vášne; pretān — duchovia zosnulých; bhūta-gaṇān — strašidlá; ca — a; anye — iní; yajante — uctievajú; tāmasāḥ — v kvalite nevedomosti; janāḥ — ľudia.
yajante: vouent un culte; sāttvikāḥ: ceux qui sont sous l’influence de la vertu; devān: aux devas; yakṣa-rakṣāṁsi: aux démons; rājasāḥ: ceux qui sont sous l’influence de la passion; pretān: aux esprits des morts; bhūtagaṇān: aux fantômes; ca anye: et autres; yajante: vouent un culte; tāmasāḥ: dans l’ignorance; janāḥ: les gens.
Překlad
Translation
Ľudia v kvalite dobra uctievajú polobohov, ľudia v kvalite vášne démonov a ľudia v kvalite nevedomosti uctievajú strašidlá a duchov.
Les hommes qu’inspire la vertu vouent un culte aux devas, ceux que gouverne la passion, aux démons, et ceux que domine l’ignorance, aux fantômes et autres esprits.
Význam
Purport
Najvyššia Božská Osobnosť opisuje v tomto verši rôzne druhy uctievačov podľa ich vonkajších činností. Podľa príkazov písiem je iba Najvyššia Božská Osobnosť hodná úcty, no tí, ktorí s nimi nie sú dostatočne oboznámení, alebo nenasledujú príkazy písiem, uctievajú rôzne objekty primerané ich postaveniu v kvalitách hmotnej prírody. Ľudia v kvalite dobra obyčajne uctievajú rôznych polobohov. Medzi polobohov patrí Brahmā, Śiva a iní, ako napríklad Indra, Candra a boh Slnka. To sú rôzni polobohovia. V tejto kvalite sú polobohovia uctievaní za určitým účelom. Podobne tí, ktorí sú v kvalite vášne, uctievajú démonov. Spomínam si, ako jeden muž počas druhej svetovej vojny uctieval Hitlera, pretože vďaka vojne nahonobil na čiernom trhu v Kalkate veľký majetok. Ľudia v kvalite vášne a nevedomosti si väčšinou namiesto Boha zvolia mocného človeka. Myslia si, že ako Boha môžu uctievať kohokoľvek a výsledok bude rovnaký.
Dans ce verset, Dieu, la Personne Suprême, décrit diverses sortes d’adorateurs, classés d’après leur comportement. Les Écritures enseignent que seul le Seigneur Suprême est digne d’adoration, mais les hommes qui n’ont pas une grande connaissance des préceptes scripturaires, ou qui n’ont pas foi en eux, vénèrent divers objets, selon qu’ils sont influencés par tel ou tel guṇa. Ceux qu’inspire la vertu rendent généralement un culte aux devas, c’est-à-dire à Brahmā, Śiva, et de nombreux autres, comme Indra, Candra ou Vivasvān, le deva du soleil. Leur culte à un deva particulier est conditionné par le but qu’ils se proposent d’atteindre. De même, ceux que gouverne la passion vénèrent les êtres démoniaques. Nous nous souvenons à ce propos, d’un homme à Calcutta durant la seconde guerre mondiale, qui rendait un culte à Hitler car, en provoquant la guerre, celui-ci lui avait permis d’amasser une immense fortune au marché noir. Comme lui, ceux que dominent la passion et l’ignorance déifient souvent un homme chargé de pouvoir. Ils croient que n’importe qui peut être adoré comme Dieu sans que les résultats obtenus changent.
Tu sa jasne hovorí, že ľudia v kvalite vášne si vytvárajú a uctievajú takýchto bohov, a tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite nevedomosti alebo temnoty uctievajú duchov zosnulých. Niekedy uctievajú hrobku zosnulého. Aj sexuálna služba náleží do kvality temnoty. V odľahlých indických dedinách žijú uctievači duchov a strašidiel. V Indii môžme byť zavše svedkami toho, ako ľudia z nižších sociálnych vrstiev odchádzajú do lesa, a ak vedia, že v určitom strome sídli duch, uctievajú ho a prinášajú mu obete. Tieto rôzne druhy uctievania však v skutočnosti nie sú uctievaním Boha. Uctievaním Boha sa vyznačujú tí, ktorí sú transcendentálne umiestnení v čistom dobre. V Śrīmad-Bhāgavatame (4.3.23) sa píše: sattvaṁ viśuddhaṁ vasudeva-śabditam. „Ak je človek v kvalite čistého dobra, uctieva Vāsudevu.“ To znamená, že ten, kto je celkom očistený od kvalít hmotnej prírody a nachádza sa na transcendentálnej úrovni, môže uctievať Najvyššiu Božskú Osobnosť.
Il est donc clair ici que les hommes gouvernés par la passion créent de tels dieux et leur vouent un culte, tandis que l’ignorance pousse les êtres qu’elle enveloppe de ses ténèbres à vénérer les esprits des morts. Il leur arrive parfois d’offrir un culte sur la tombe d’un mort. Les rites sexuels relèvent également du mode d’influence de l’ignorance. On voit aussi en Inde, en des villages reculés, des gens qui vénèrent les spectres. Nous avons nous-même constaté que des gens de très basse condition se rendent parfois dans la forêt pour offrir des sacrifices à un arbre dans lequel vit un fantôme.
On ne peut évidemment pas assimiler ces pratiques à celles qui ont pour seul objet l’adoration de Dieu, car ces dernières ne concernent que les êtres qui se sont fixés dans la pure vertu, loin de la sphère d’influence des guṇas. Le Śrīmad-Bhāgavatam (4.3.23) enseigne: sattvaṁ viśuddhaṁ vasudeva-śabditam – « Quand un homme est établi dans la pure vertu, il adore Vāsudeva. » Ou en d’autres mots, l’être qui n’est plus souillé par les guṇas et qui s’est élevé au niveau transcendantal peut vouer son adoration à Dieu, la Personne Suprême.
Impersonalisti, o ktorých sa predpokladá, že sú umiestnení v kvalite dobra, uctievajú päť druhov polobohov. Uctievajú neosobnú podobu Viṣṇua v hmotnom svete, ktorá je známa ako filozofický Viṣṇu. Viṣṇu je expanziou Najvyššej Božskej Osobnosti, no keďže impersonalisti nemajú ani štipku viery v existenciu Najvyššej Božskej Osobnosti, predstavujú si, že podoba Viṣṇua je iba iným aspektom Brahmanu. Podľa ich predstáv je Pán Brahmā neosobnou podobou hmotnej kvality vášne. Tak niekedy opisujú päť druhov bohov, ktorí sú hodní úcty, ale pretože si myslia, že skutočnou pravdou je neosobný Brahman, zanechajú nakoniec všetky objekty uctievania. Z toho môžme usúdiť, že rôzne kvality hmotnej prírody môžu byť očistené stykom s osobami, ktoré sú umiestnené na transcendentálnej úrovni.
En principe, les impersonnalistes sont conduits par la vertu et rendent un culte à cinq devas différents. Dans l’univers matériel, ils adorent l’impersonnel sous la forme de Viṣṇu, le Viṣṇu « philosophé. » Viṣṇu est une émanation du Seigneur Suprême, mais comme les impersonnalistes refusent de croire en Dieu en tant que personne, ils s’imaginent que la forme de Viṣṇu ne constitue qu’un autre aspect du Brahman impersonnel. Ils pensent également que Brahmā représente, sous le rapport du mode d’influence de la passion, la forme de ce même Brahman impersonnel. Ils en viennent donc à dire que l’on peut adorer cinq sortes de dieux. Mais comme ils croient que le Brahman impersonnel est l’unique vérité, ils se défont, à la fin, de tout objet d’adoration.
Concluons en disant qu’on peut se soustraire aux différentes influences des guṇas par le simple fait d’entrer au contact de personnes qui les ont transcendées.