VERŠ 11
TEXT 11
Verš
Texte
vidhi-diṣṭo ya ijyate
yaṣṭavyam eveti manaḥ
samādhāya sa sāttvikaḥ
vidhi-diṣṭo ya ijyate
yaṣṭavyam eveti manaḥ
samādhāya sa sāttvikaḥ
Synonyma
Synonyms
aphala-ākāṅkṣibhiḥ — ľuďmi, ktorí netúžia po plodoch; yajñaḥ — obeť; vidhi-diṣṭaḥ — podľa príkazov písiem; yaḥ — ktorá; ijyate — konaná; yaṣṭavyam — musí sa vykonať; eva — zaiste; iti — takto; manaḥ — myseľ; samādhāya — sústredená; saḥ — tá; sāttvikaḥ — je v kvalite dobra.
aphala-ākāṅkṣibhiḥ: par ceux qui n’attendent aucun résultat; yajñaḥ: le sacrifice; vidhi-diṣṭaḥ: conformément aux injonctions scripturaires; yaḥ: qui; ijyate: est accompli; yaṣṭavyam: doit être accompli; eva: certes; iti: ainsi; manaḥ: le mental; samādhāya: fixé sur; saḥ: cela; sāttvikaḥ: dans la vertu.
Překlad
Translation
Z obetí je v kvalite dobra tá, ktorá je konaná z povinnosti, podľa pokynov písiem a bez očakávania odmeny.
De tous les sacrifices, celui qu’on accomplit par devoir, conformément aux injonctions scripturaires, et sans en attendre aucun fruit en retour, participe de la vertu.
Význam
Purport
Obyčajne sa prinášajú obety s nejakým postranným úmyslom, no tu sa uvádza, že obeť musí byť vykonávaná nezištne. Musí byť konaná z povinnosti. Zoberme si napríklad obrady v chrámoch a kostoloch; väčšinou sú vykonávané s nádejou na hmotný zisk, no takýto postoj nenáleží do kvality dobra. Do chrámu alebo kostola by sme mali chodiť z povinnosti, úctivo sa skloniť pred Najvyššou Božskou Osobnosťou a obetovať Pánovi kvety a jedlo. Ľudia však väčšinou nevidia zmysel v návštevách chrámov, ktorých jediným cieľom je uctievanie Boha. Uctievať Boha z ekonomických dôvodov sa však v písmach neodporúča. Mali by sme prosto vzdať úctu Božstvu. Tak sa umiestnime v kvalite dobra. Povinnosťou každého civilizovaného človeka je riadiť sa pokynmi písiem a uctievať Najvyššiu Božskú Osobnosť.
C’est en général pour satisfaire leurs désirs personnels que les gens offrent des sacrifices. Notre verset affirme néanmoins que l’oblation doit être faite par devoir et non pour répondre à des mobiles égoïstes. Prenons l’exemple des rites pratiqués dans les temples ou dans les églises. Ils sont en général motivés par le désir d’obtenir quelque avantage matériel, et ne sauraient donc relever de la vertu. Il faut aller au temple ou à l’église par devoir, y rendre son hommage à Dieu, la Personne Suprême, et Lui offrir des fleurs, de la nourriture, etc., sans en attendre un profit matériel. Tous croient, cependant, qu’il ne sert à rien de se rendre au temple à seule fin d’adorer Dieu. Rappelons-leur que l’adoration qui vise à l’obtention de biens matériels n’est nullement recommandée dans les Écritures. On ne doit se rendre au temple que pour offrir ses respects à la mūrti. En agissant ainsi, on restera sous l’égide de la vertu. Il va du devoir de tout homme civilisé d’obéir aux lois qu’énoncent les Écritures, et d’honorer le Seigneur Suprême.