Skip to main content

KAPITOLA ŠESTNÁSTA

Božské a démonské povahy

Verš

śrī-bhagavān uvāca
abhayaṁ sattva-saṁśuddhir
jñāna-yoga-vyavasthitiḥ
dānaṁ damaś ca yajñaś ca
svādhyāyas tapa ārjavam
ahiṁsā satyam akrodhas
tyāgaḥ śāntir apaiśunam
dayā bhūteṣv aloluptvaṁ
mārdavaṁ hrīr acāpalam
tejaḥ kṣamā dhṛtiḥ śaucam
adroho nāti-mānitā
bhavanti sampadaṁ daivīm
abhijātasya bhārata

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; abhayam — nebojácnosť; sattva-saṁśuddhiḥ — očista bytia; jñāna — v poznaní; yoga — spojenie s; vyavasthitiḥ — postavenie; dānam — dobročinnosť; damaḥ — ovládanie mysle; ca — a; yajñaḥ — konanie obetí; ca — a; svādhyāyaḥ — štúdium vedskej literatúry; tapaḥ — sebaovládanie; ārjavam — prostota; ahiṁsā — nenásilie; satyam — pravdovravnosť; akrodhaḥ — nehnevlivosť; tyāgaḥ — odriekanie; śāntiḥ — vnútorný pokoj; apaiśunam — nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých; dayā — súcit; bhūteṣu — k všetkým živým tvorom; aloluptvam — nechamtivosť; mārdavam — miernosť; hrīḥ — skromnosť; acāpalam — pevná odhodlanosť; tejaḥ — sila; kṣamā — schopnosť odpúšťať; dhṛtiḥ — odvaha; śaucam — čistota; adrohaḥ — nezávislosť; na — nie; ati-mānitā — očakávanie pôct; bhavanti — sú; sampadam — vlastnosti; daivīm — transcendentálnej povahy; abhijātasya — toho, kto je zrodený; bhārata — ó, potomok Bharatov.

Překlad

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.

Význam

Na začiatku pätnástej kapitoly bolo vysvetlené podobenstvo o posvätnom banyanovníku, ktorý symbolizuje tento materiálny svet. Jeho vedľajšie korene boli prirovnané k užitočným a škodlivým činom živých bytostí. V deviatej kapitole bolo vysvetlené, kto je deva, zbožný človek, a kto je asura, bezbožný človek alebo démon. Podľa Ved sú činy v kvalite dobra prospešné pre pokrok na ceste vyslobodenia. Nazývajú sa daivī prakṛti a sú svojou povahou transcendentálne. Tí, ktorí sa nachádzajú v transcendentálnej prirodzenosti, robia pokrok na ceste vyslobodenia. No pre tých, ktorí zostávajú v kvalite vášne a nevedomosti, to nie je možné. Buď sú nútení zostať ako ľudia v hmotnom svete, alebo zostupujú do ríše zvierat, ba dokonca aj do nižších životných foriem. V šestnástej kapitole popisuje Śrī Kṛṣṇa transcendentálne a démonské povahy, ich príslušné vlastnosti a ich klady a zápory.

Slovo abhijātasya sa vzťahuje na človeka zrodeného s transcendentálnymi alebo božskými vlastnosťami a je veľmi dôležité. Splodenie dieťaťa v zbožnej atmosfére sa vo vedskych písmach nazýva garbhādhāna-saṁskāra. Ak chcú mať rodičia dieťa so zbožnými vlastnosťami, musia sa riadiť desiatimi zásadami určenými pre civilizovaný ľudský život. V Bhagavad-gīte bolo vysvetlené, že pohlavný život určený na plodenie dobrých detí je samotný Kṛṣṇa. Pohlavný styk sa sám o sebe nezavrhuje, ak je v súlade so zásadami vedomia Kṛṣṇu. Ľudia vedomí si Kṛṣṇu by nemali plodiť deti ako mačky a psy, ale tak, aby sa po narodení mohli venovať vedomiu Kṛṣṇu. To by malo byť výsadou detí, ktorých otec a matka sú Kṛṣṇovi oddaní.

Varṇāśrama-dharma je spoločenské zriadenie, ktoré delí spoločnosť na štyri životné štádia a na štyri triedy alebo kasty. Toto rozdelenie sa nezakladá na zrodení jednotlivca, ale na jeho vlastnostiach a vzdelaní a jeho cieľom je udržovať mier a blahobyt v spoločnosti. Vyššie uvedené vlastnosti sú transcendentálne, to znamená, že pomáhajú jednotlivcovi v pokroku v duchovnom chápaní, pomocou ktorého sa môže vyslobodiť z hmotného sveta.

Vo varṇāśramskej spoločnosti sa sannyāsī čiže človek v životnom štádiu odriekania považuje za duchovného učiteľa všetkých sociálnych tried a stavov. Brāhmaṇa je považovaný za duchovného učiteľa troch spoločenských tried, menovito kṣatriyov, vaiśyov a śūdrov, no sannyāsī, ktorý stojí na najvyššom stupienku v spoločnosti, je považovaný aj za duchovného učiteľa brāhmaṇov. Prvou vlastnosťou sannyāsīna je nebojácnosť. Keďže sannyāsī musí byť pripravený čeliť všetkému sám a nemôže sa spoliehať na pomoc alebo podporu druhých, musí závisieť iba na milosti Najvyššej Božskej Osobnosti. Ak má strach a myslí si: „Kto sa o mňa postará, keď sa vzdám všetkých záväzkov?“, potom by nemal prijímať životný stav odriekania, sannyāsa. Človek musí byť stopercentne presvedčený, že Kṛṣṇa alebo Najvyššia Božská Osobnosť v ňom neustále prebýva vo Svojej lokalizovanej podobe ako Paramātmā a že vidí a vie všetko, čo človek zamýšľa. Musí si byť teda istý, že Kṛṣṇa vo Svojej podobe Paramātmy sa dokonale postará o dušu, ktorá sa Mu odovzdá. Človek by si mal myslieť: „Nikdy nebudem sám. Aj keby som býval v tých najtemnejších končinách, Kṛṣṇa je neustále so mnou a vždy mi poskytne Svoju ochranu.“ Také presvedčenie sa nazýva abhayam, nebojácnosť, a pre človeka v stave odriekania je absolútne nevyhnutné.

Ďalším bodom je očista bytia. Existuje mnoho očistných zásad, predpisov a pravidiel, podľa ktorých sa musí sannyāsī riadiť. Najdôležitejším zo všetkých je pre sannyāsīna prísny zákaz dôverného kontaktu so ženami. Je mu dokonca zakázané čo i len hovoriť so ženou osamote. Śrī Caitanya Mahāprabhu bol ideálny sannyāsī. Keď žil v Purī, nesmeli sa k Nemu Jeho žiačky ani len priblížiť. Poradili im, aby Mu prejavovali úctu poklonou zo vzdialenejšieho miesta. To nie je známka nejakej nenávisti voči ženám. Je to obmedzenie dané sannyāsīnom, aby sa vyvarovali dôverného styku so ženami. Je nevyhnutné, aby sa človek riadil zásadami, ktoré platia pre jeho životný rád, ak chce očistiť svoju existenciu. Sannyāsī má prísne zakázaný akýkoľvek bližší vzťah so ženami a práve tak má zakázané vlastniť akékoľvek bohatstvo pre svoj vlastný zmyslový pôžitok. Śrī Caitanya Mahāprabhu bol ideálny sannyāsī a z Jeho života sa dozvedáme, že čo sa týka vzťahu k ženám, bol neobyčajne prísny. Hoci je prijímaný ako najliberálnejšia inkarnácia Boha, ktorá prijíma aj tie najpokleslejšie duše, On sám sa dôsledne riadil pravidlami a predpismi určenými pre sannyāsīna. Choṭa Haridāsa, jeden z Caitanyových najbližších žiakov, sa raz žiadostivo obzrel za jednou ženou a Śrī Caitanya bol taký prísny, že ho ihneď vylúčil zo skupiny Svojich blízkych nasledovateľov. Pán Caitanya povedal: „Pre sannyāsīna, alebo pre toho, kto sa snaží vyslobodiť z pút hmotnej prírody a povýšiť sa na duchovnú úroveň, vrátiť sa späť k Bohu, je pohľad na hmotné veci alebo na ženy s myšlienkou zmyslového pôžitku zavrhnutiahodný. Ten, kto pociťuje také nedovolené túžby, by urobil lepšie, keby spáchal samovraždu, než aby mal pôžitok zo zmyslových predmetov čo i len na úrovni svojej mysle, nehovoriac o priamom užívaní si.“ Toto je niekoľko očistných pravidiel.

Jñāna-yoga-vyavasthiti znamená kultiváciu poznania. Úlohou sannyāsīna je šíriť poznanie hospodárom a všetkým tým, ktorí zabudli, že zmyslom života je duchovný pokrok. Sannyāsī chodí pod zámienkou žobrania od dverí k dverám, ale to neznamená, že je žobrák. Skromnosť je ďalšou vlastnosťou pravých transcendentalistov, a práve zo skromnosti chodí sannyāsī od dverí k dverám. Nie aby dostával milodary, ale preto, aby sa stretával s hospodármi a prebudil ich vedomie Kṛṣṇu. To je povinnosťou sannyāsīna. Ak je dostatočne pokročilý a dostal pokyny od svojho duchovného učiteľa, mal by pomocou logických argumentov šíriť vedu o Kṛṣṇovi. Ale ak nie je natoľko pokročilý, nemal by vstúpiť do životného štádia odriekania. Ak sa stal niekto sannyāsīnom bez toho, aby mal dostatočné poznanie, mal by sa plne oddať načúvaniu slovám pravého duchovného učiteľa, aby ho získal. Sannyāsī alebo človek v stave odriekania musí mať tieto vlastnosti: abhaya — nebojácnosť, sattva-saṁśuddhi — čistota a jñāna-yoga — poznanie.

Dāna znamená štedrosť, dobročinnosť. Byť štedrý, sa vyžaduje od hospodárov. Hospodár si zarába na živobytie poctivou prácou a polovicu svojho zárobku by mal použiť na šírenie vedomia Kṛṣṇu po celom svete. Mal by teda podporovať organizácie, ktoré boli založené pre tento účel. Je dôležité, aby boli obdarovávané pravé osoby. Jestvujú totiž tri druhy dobročinnosti: dobročinnosť v kvalite dobra, vášne a nevedomosti. V písmach sa odporúča dobročinnosť v kvalite dobra, zatiaľ čo takzvaná „dobročinnosť“ v kvalite vášne a nevedomosti sa neodporúča, pretože by to bolo iba zbytočné mrhanie peniazmi. Mali by sme byť štedrí k šíreniu vedomia Kṛṣṇu po celom svete — to je dobročinnosť v kvalite dobra.

Dama — sebaovládanie. Toto je dôležitá vlastnosť nielen pre všetky duchovné rády, ale tiež pre hospodárov. Aj keď je hospodár ženatý, nemal by svoje zmysly zbytočne zamestnávať v pohlavnom živote. Usmernenia platia pre hospodárov aj v tejto oblasti. Jediným účelom pohlavného života je plodenie detí. Ak nechce mať človek deti, mal by sa pohlavného života zriecť. V dnešnej modernej spoločnosti sa používajú antikoncepčné prostriedky a ešte ďaleko horšie spôsoby, ako sa zbaviť zodpovednosti za dieťa. Také činy nie sú transcendentálne, ale démonské. Ak chce niekto pokročiť v duchovnom živote, musí sa ovládať v sexuálnom živote, aj keď je trebárs ženatý, a zrieknuť sa pohlavného života, ktorý nevedie k plodeniu detí vo vedomí Kṛṣṇu. Ak niekto dokáže plodiť deti, ktoré si budú vedomé Kṛṣṇu, môže ich mať hoci stovky, no nemal by holdovať sexu iba kvôli zmyslovému pôžitku.

Yajña — obeť si vyžaduje veľa peňazí, a preto ju majú vykonávať hospodári. Ostatné tri životné rády, menovito brahmacārīni, vānaprasthovia a sannyāsīni, peniaze nemajú a žijú z almužien. Vykonávanie rôznych obetí je preto úlohou gṛhasthov, hospodárov. Podľa vedskych písiem treba vykonávať obeť zvanú agni-hotra, no táto obeť je taká nákladná, že ju v dnešných časoch nemôže vykonávať nijaký hospodár. Najlepšia obeť predpísaná pre tento vek je saṅkīrtaṇa-yajña, alebo spievanie Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. To je najlepšia a najlacnejšia obeť, ktorú môže vykonávať každý a mať z nej prospech. Takže tieto tri činnosti — dobročinnosť, sebaovládanie a vykonávanie obetí — sú určené pre hospodárov.

Svādhyāya — štúdium Ved je určené pre rád brahmacarya, študentský život. Brahmacārīni sa nesmú stýkať so ženami, musia žiť v celibáte, plne sa venovať štúdiu Ved a pestovať duchovné poznanie. To sa nazýva svādhyāya.

Tapas — sebaovládanie. Je veľmi žiadúce pre brahmacārīna a obzvlášť pre človeka v životnom štádiu vānaprastha. Nikto by nemal zostať gṛhasthom naveky. Mali by sme si uvedomiť, že život má štyri štádiá: brahmacarya, gṛhastha, vānaprastha a sannyāsa. Na konci životného štádia gṛhasthu by mal človek odísť do ústrania. V živote trvajúcom sto rokov by sme mali dvadsaťpäť rokov stráviť ako študenti, dvadsaťpäť ako hospodári, dvadsaťpäť v ústraní a zvyšok v odriekaní. To sú náboženské predpisy Ved. Muž, ktorý sa na konci životného štádia hospodára uchýli do ústrania, musí ovládať svoje telo, myseľ a jazyk. To je tapasya. Varṇāśramská spoločnosť je určená pre tapasyu. Bez sebaovládania nemôže nijaká ľudská bytosť dosiahnuť oslobodenie. Teóriu, že odriekanie nie je nutné, že človek môže pokračovať v špekulovaní a všetko bude v poriadku, neodporúčajú ani Vedy, ani Bhagavad-gītā. Takéto teórie šíria iba senzáciechtiví spiritualisti, ktorí sa snažia získať mnoho prívržencov. Akonáhle totiž príde na príkazy, zákazy a pravidlá, strácajú ľudia záujem, a preto tí, čo pod rúškom náboženstva verbujú nových prívržencov, nevyžadujú zrieknutie sa zmyslového pôžitku a ani oni sami nebývajú dvakrát zdržanliví. Vedy také chovanie neschvaľujú.

Čo sa týka brāhmanskej vlastnosti ārjavam (prostota), človek sa musí riadiť zásadou jednoduchého života vo všetkých životných stavoch, či už ako brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha alebo sannyāsī. Mal by byť prostý a priamy vo svojom konaní.

Ahiṁsā znamená, že nik by nemal brániť v životnej ceste inej živej bytosti. Bolo by chybné myslieť si, že na zabíjaní zvierat nie je nič zlé, keďže duša neumiera spolu s telom. Ľudia majú dnes vo zvyku konzumovať zvieratá, hoci je dostatok obilia, ovocia a mlieka. Nie je nutné zabíjať zvieratá. To je príkaz pre všetkých. V prípade krajnej núdze môžeme zabiť zviera, ale predtým ho musíme obetovať. Tí však, ktorí chcú uspieť v duchovnom živote by za žiadnych okolností nemali páchať násilie na zvieratách. Existuje predsa toľko iných druhov potravy. Skutočné nenásilie znamená nebrániť nijakej bytosti v jej evolučnom cykle. Zvieratá prechádzajú evolučným cyklom a transmigrujú z jednej živočíšnej formy do druhej. Ak je teda nejaké zviera predčasne zabité, jeho pokrok sa zastaví. Musí sa ešte raz vrátiť do tej istej životnej formy, aby naplnilo zostávajúcu časť vymedzeného času, prv ako sa bude môcť povýšiť do iného životného druhu. Preto by sme nemali brániť evolučnému cyklu zvierat len kvôli uspokojeniu našich chuťových buniek. Tomu sa hovorí ahiṁsā.

Satyam — pravdivosť znamená, že človek nemá z osobných dôvodov prekrúcať pravdu. Vo vedskych písmach je mnoho ťažko pochopiteľných pasáží a ich zmyslu sa preto musíme naučiť od pravého duchovného učiteľa. To je spôsob, akým sa chápu Vedy. Śruti znamená načúvať autorite. Nikto by si nemal vytvárať vlastný výklad, vyhovujúci jeho osobným zámerom. Existuje mnoho komentárov Bhagavad-gīty, ktoré zastierajú pôvodný text. Musí byť vyložený pravý zmysel slova a tomu sa môže človek naučiť od pravého duchovného učiteľa.

Akrodha znamená ovládnutie hnevu. Aj keď je človek vyprovokovaný, mal by to tolerovať, pretože hnev pôsobí nepriaznivo na celé telo. Hnev je produktom kvality vášne, a preto ho ten, kto je na transcendentálnej úrovni, musí vedieť ovládnuť.

Apaiśunam znamená nevyhľadávať chyby druhých alebo ich zbytočne nenapomínať. Nazývať zlodeja zlodejom nie je samozrejme vyhľadávaním chýb alebo ohováraním, no ten, kto chce pokročiť v duchovnom živote, by sa ťažko previnil, keby čestného človeka nazval zlodejom. Človek má byť vždy mierny, hrī, a mal by sa vyvarovať zlých skutkov. Nemal by sa rozčuľovať alebo strácať hlavu, ak mu nevyjde, čo si zaumienil. Ak v niečom neuspel, nesmie prepadať zúfalstvu, ale trpezlivo a odhodlane pokračovať ďalej. To sa nazýva acāpalam alebo pevná odhodlanosť.

Slovo tejas sa vzťahuje na kṣatriyov. Kṣatriya musí byť veľmi silný, aby mohol ochrániť slabých. Nesmie sa vydávať za pacifistu. Ak je násilie opodstatnené, musí ho použiť. No človek, ktorý si dokáže podrobiť nepriateľa, môže v určitých prípadoch druhému odpustiť a prepáčiť menšie priestupky.

Śaucam — čistotnosť znamená nielen čisté telo a myseľ, ale aj čisté spôsoby. To platí najmä pre obchodníkov, aby napríklad neobchodovali na čiernom trhu. Nāti-mānitā — nevyžadovanie pôct, platí najmä pre śūdrov, robotnícku triedu, ktorá je podľa Ved pokladaná za najnižšiu zo štyroch spoločenských tried. Zbytočná prestíž a pocta by im nikdy nemala stúpnuť do hlavy. Mali by zostať vo svojom spoločenskom postavení. Povinnosťou každého śūdru je preukazovať úctu vyšším triedam, aby mohol byť zachovaný spoločenský poriadok.

Všetkých dvadsaťšesť spomenutých vlastností je transcendentálnych a mali by sa rozvíjať v súlade s postavením jednotlivca vo varṇāśramskej spoločnosti. Zmyslom tohoto zriadenia je, aby sa každý jednotlivec v ktorejkoľvek spoločenskej triede a životnom štádiu mohol kultivovaním týchto vlastností napriek nepriaznivým materiálnym podmienkam povýšiť na najvyššiu úroveň transcendentálnej realizácie.

Verš

dambho darpo ’bhimānaś ca
krodhaḥ pāruṣyam eva ca
ajñānaṁ cābhijātasya
pārtha sampadam āsurīm

Synonyma

dambhaḥ — pýcha; darpaḥ — spupnosť; abhimānaḥ — domýšľavosť; ca — a; krodhaḥ — hnev; pāruṣyam — hrubosť; eva — iste; ca — a; ajñānam — nevedomosť; ca — a; abhijātasya — tých, ktorí sa narodili; pārtha — ó, syn Pṛthy; sampadam — vlastnosti; āsurīm — s démonskou povahou.

Překlad

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy.

Význam

V tomto verši sa popisuje kráľovská cesta do pekla. Démoni radi predstierajú zbožnosť a pokročilosť v duchovnej vede, a to aj napriek tomu, že sa samy neriadia náboženskými zásadami. Sú veľmi domýšľaví a pyšní na svoje vzdelanie a bohatstvo. Chcú byť uctievaní, hoci si to nezaslúžia. Rozčuľujú sa nad zbytočnosťami a hovoria hrubo, nikdy nie slušne. Nevedia, čo sa smie a čo nesmie. Jednajú vždy rozmarne podľa svojich prianí a neuznávajú nijakú autoritu. Tieto démonské vlastnosti získali už v matkinom lone, a časom ich začínajú jednu po druhej prejavovať.

Verš

daivī sampad vimokṣāya
nibandhāyāsurī matā
mā śucaḥ sampadaṁ daivīm
abhijāto ’si pāṇḍava

Synonyma

daivī — transcendentálne; sampat — vlastnosti; vimokṣāya — určené k oslobodeniu; nibandhāya — k pripútanosti; āsurī — démonské vlastnosti; matā — sa považujú; — nemaj; śucaḥ — obavy; sampadam — s vlastnosťami; daivīm — transcendentálnymi; abhijātaḥ — zrodený; asi — si; pāṇḍava — ó, syn Pāṇdua.

Překlad

Transcendentálne vlastnosti vedú k oslobodeniu, zatiaľ čo démonské zotročujú. Ty sa však nemusíš báť, ó, syn Pāṇdua, pretože si sa narodil s božskými vlastnosťami.

Význam

Śrī Kṛṣṇa dodal Arjunovi odvahu, keď mu povedal, že sa nenarodil s démonskými vlastnosťami. Arjunova účasť vo vojne nebola démonská, pretože dôkladne zvažoval všetky pre a proti. Zvažoval, či môže alebo nemôže zabiť také úctyhodné osobnosti ako Bhīṣma a Droṇa, a nekonal pod nátlakom hnevu, pýchy alebo hrubosti. Jeho povaha teda nebola démonská. Pre kṣatriyu, bojovníka, je vystrelenie šípu na nepriateľa transcendentálne, zatiaľ čo neuposlúchnutie tohoto príkazu je známkou démonskej povahy. Arjuna preto nemal najmenší dôvod žialiť. Kto sa riadi predpísanými povinnosťami, určenými pre jeho spoločenskú triedu, nachádza sa na transcendentálnej úrovni.

Verš

dvau bhūta-sargau loke ’smin
daiva āsura eva ca
daivo vistaraśaḥ prokta
āsuraṁ pārtha me śṛṇu

Synonyma

dvau — dva; bhūta-sargau — stvorené živé bytosti; loke — na svete; asmin — tomto; daivaḥ — božské; āsuraḥ — démonské; eva — iste; ca — a; daivaḥ — božské; vistaraśaḥ — zhruba; proktaḥ — povedal; āsuram — démonské; pārtha — ó, syn Pṛthy; me — odo Mňa; śṛṇu — vypočuj.

Překlad

Ó, syn Pṛthy, na tomto svete sú dva druhy stvorených bytostí. Jedny sa nazývajú božské a druhé démonské. Božské vlastnosti som ti už v krátkosti popísal. Čuj teraz odo Mňa o démonských.

Význam

Krátko na to, ako Pán Kṛṣṇa uistil Arjunu o tom, že sa narodil s božskými vlastnosťami, začína opisovať vlastnosti démonské. V tomto svete sú dva druhy podmienených bytostí. Bytosti, ktoré sa narodili s božskými vlastnosťami žijú usmerneným životom, čiže dodržiavajú príkazy písiem a autorít. Každý by si mal konať svoje povinnosti vo svetle autoritatívnych písiem. Táto mentalita sa nazýva božská. Tí, ktorí sa týmito zásadami neriadia, ktorí nežijú podľa príkazov písiem a konajú podľa vlastných rozmarov, sa nazývajú démoni, alebo asurovia. Jediným kritériom je dodržiavanie príkazov písiem. Vedy hovoria, že polobohovia a démoni sú zrodení z Prajāpatiho. Odlišujú sa iba tým, že jedni nasledujú vedske zásady a druhí nie.

Verš

pravṛttiṁ ca nivṛttiṁ ca
janā na vidur āsurāḥ
na śaucaṁ nāpi cācāro
na satyaṁ teṣu vidyate

Synonyma

pravṛttim — konať správne; ca — tiež; nivṛttim — konať nesprávne; ca — a; janāḥ — osoby; na — nikdy; viduḥ — vie; āsurāḥ — démonských vlastností; na — nikdy; śaucam — čistota; na — nikdy; api — tiež; ca — a; ācāraḥ — správanie; na — nikdy; satyam — pravda; teṣu — v nich; vidyate — je.

Překlad

Démoni nevedia, ako majú konať a ako nie. Nepoznajú čistotu či správne chovanie a ani pravdy v nich niet.

Význam

V každej civilizovanej ľudskej spoločnosti jestvujú pravidlá a pokyny písiem, podľa ktorých sa ľudia odpradávna riadia. Tento zvyk pretrváva najmä medzi Āryami čiže tými, ktorí nasledujú vedsku civilizáciu, a ktorí sú známi ako najpokrokovejší civilizovaný národ. Tí, ktorí nenasledujú pokyny písiem, sa nazývajú démoni. Preto sa v tomto verši uvádza, že démoni nepoznajú príkazy písiem, a ani nemajú záujem nasledovať ich. Väčšina z nich vôbec nepozná písma, a aj keby ich poznali, nestáli by o ne. Démoni nemajú nijakú vieru a nie sú ochotní správať sa podľa vedskych pokynov. Nepoznajú čistotu — vonkajšiu ani vnútornú. Človek má byť veľmi prísny v udržiavaní čistoty tela, má sa denne kúpať, čistiť si zuby, holiť sa, meniť si odev apod. Čo sa týka vnútornej čistoty, musí neustále spomínať na sväté mená Boha a spievať Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Démoni sa podľa týchto pravidiel vnútornej a vonkajšej čistoty nesprávajú.

V Manu-saṁhite, zákonníku ľudského rodu, je veľa zásad a príkazov, ktoré usmerňujú konanie a správanie sa ľudí. Sú tam popísané zákony o dedičstve a iné zákony, ktorými sa hindovia riadia ešte aj dnes. V Manu-saṁhite sa výslovne hovorí, že žene by nemala byť daná sloboda. To samozrejme neznamená, že by mali byť väznené ako otroci, ale je to tak preto, že so ženami je to ako s deťmi. Malým deťom by sme nemali dovoliť, aby si robili, čo chcú, ale to neznamená, že sa s nimi zaobchádza ako s otrokmi. Démoni však ignorujú tieto prikázania a tvrdia, že žena má mať rovnakú slobodu ako muž. To však nezlepšilo sociálne pomery vo svete. Žena by mala byť v skutočnosti chránená v každom období svojho života. V detstve má byť chránená otcom, v mladosti svojím mužom a v starobe svojimi dospelými synmi. To je správne spoločenské chovanie podľa Manu-saṁhity. Moderná výchova však umelo vyvolala zveličenú predstavu o živote žien, a preto je manželstvo v súčasnej dobe iba bežnou formalitou. Ani morálka žien nie je najlepšia. Démoni sa teda neriadia pokynmi, ktoré sú prospešné pre celú spoločnosť, a keďže sa nechcú poučiť zo skúseností veľkých mudrcov a nasledovať ich pokyny a ustanovenia, ich sociálna úroveň je úbohá.

Verš

asatyam apratiṣṭhaṁ te
jagad āhur anīśvaram
aparaspara-sambhūtaṁ
kim anyat kāma-haitukam

Synonyma

asatyam — neskutočný; apratiṣṭham — bez základu; te — oni; jagat — vesmírne stvorenie; āhuḥ — hovoria; anīśvaram — bez vládcu; aparaspara — bez príčiny; sambhūtam — vznikol; kim anyat — inej príčiny niet; kāma-haitukam — ktorého príčinou je iba nenásytnosť.

Překlad

Démoni hovoria, že tento svet je neskutočný, že nemá nijaký základ, že v ňom niet Boha — vládcu. Hovoria, že vznikol z pohlavnej túžby a nemá inej príčiny, než je žiadostivosť.

Význam

Démoni prichádzajú k záveru, že tento svet je iba prelud bez príčiny a následku, vládcu a zmyslu — že všetko je neskutočné. Hovoria, že fenomenálny svet vznikol náhodným pôsobením hmoty. Neveria, že ho za určitým účelom stvoril Boh. Majú svoju vlastnú teóriu: svet vznikol sám od seba a nemáme dôvod veriť, že za všetkým stojí Najvyšší Pán. Nevidia nijaký rozdiel medzi hmotou a duchom a neuznávajú Najvyššiu Dušu. Všetko je iba hmota a celý vesmír je iba hromadou nevedomosti. Podľa démonov je všetko prázdnota, a ak vôbec niečo jestvuje, tak len vďaka našej nedokonalej predstavivosti. Sú presvedčení, že celá rozmanitosť je iba prejavom nevedomosti, podobne ako si vo sne môžeme predstaviť rôzne veci, ktoré v skutočnosti vôbec nejestvujú, takže keď sa prebudíme, zistíme, že všetko bol iba obyčajný sen. No aj keď démoni hlásajú, že život je iba sen, sami sú majstrami v tom, ako si v tomto sne užívať. Namiesto toho, aby sa snažili získať poznanie, zaplietajú sa stále viac a viac do svojej ríše snov. Dochádzajú k záveru, že svet sa zrodil bez duše, podobne ako sa dieťa narodí po pohlavnom styku medzi mužom a ženou. Súdia, že živé bytosti vznikli náhodným zlúčením hmotných prvkov a že existencia duše nepripadá do úvahy. Celá živá príroda vznikla hmotným zlúčením kozmického prejavu, ako keď sa živé bytosti rodia z potu a vychádzajú z mŕtveho tela. Príčinou tohto stvorenia je hmotná príroda a nič iné. Neveria Kṛṣṇovi, keď v Bhagavad-gīte hovorí: mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sa-carācaram. „Celý svet sa pohybuje pod Mojím dohľadom.“ Démoni teda nemajú dokonalé poznanie o stvorení tohoto sveta, každý z nich má svoju vlastnú teóriu. Nakoľko neveria, že by jestvovalo smerodajné pochopenie vedskych pokynov, považujú jeden výklad písma za rovnako dobrý ako hociktorý iný.

Verš

etāṁ dṛṣṭim avaṣṭabhya
naṣṭātmāno ’lpa-buddhayaḥ
prabhavanty ugra-karmāṇaḥ
kṣayāya jagato ’hitāḥ

Synonyma

etām — taký; dṛṣṭim — pohľad; avaṣṭabhya — prijímajú; naṣṭa — stratení; ātmānaḥ — seba; alpa-buddhayaḥ — menej inteligentní; prabhavanti — zamestnávajú sa; ugra-karmāṇaḥ — v ohavných činoch; kṣayāya — skaza; jagataḥ — sveta; ahitāḥ — neužitočný.

Překlad

Vedení týmito závermi a stratení sami v sebe sa démonskí ľudia bez inteligencie zamestnávajú v neužitočných, ohavných činnostiach, určených k zániku sveta.

Význam

Démoni si krátia čas činnosťami, ktoré ženú svet do záhuby. Śrī Kṛṣṇa v tomto verši hovorí, že nemajú rozum. Materialisti nemajú predstavu o Bohu a myslia si, že sú pokročilí. No podľa Bhagavad-gīty sú to hlupáci a osly. Pokúšajú sa užívať si čo najviac tento hmotný svet, a preto sa neustále snažia objavovať niečo nové, čo môže priniesť viac zmyslového pôžitku. Také materialistické objavy považujú za pokrok civilizácie, no jediným výsledkom je, že ľudia sa stávajú hrubšími a krutejšími ako ku zvieratám, tak ku sebe navzájom. Nemajú ani páru o tom, ako by sa mali k sebe chovať a vyznačujú sa tým, že zabíjajú zvieratá. Takí ľudia sú považovaní za nepriateľov sveta, pretože skôr či neskôr stvoria niečo, čo spôsobí skazu všetkým. Tento verš nepriamo predpovedá objav atómových zbraní, na ktoré je dnešný svet taký hrdý. Kedykoľvek môže vypuknúť vojna a atómové zbrane budú príčinou nepredstaviteľnej skazy. Také veci sú samozrejme zostrojované čisto za účelom zničenia sveta. To je potvrdené v tomto verši. Tieto zbrane sa vynaliezajú len preto, že dnešná spoločnosť je ateistická; nemajú priniesť svetu mier a blahobyt.

Verš

kāmam āśritya duṣpūraṁ
dambha-māna-madānvitāḥ
mohād gṛhītvāsad-grāhān
pravartante ’śuci-vratāḥ

Synonyma

kāmam — žiadostivosť; āśritya — uchyľujú sa; duṣpūram — nenásytnému; dambha — z pýchy; māna — a falošnej prestíže; mada-anvitāḥ — naplnené domýšľavosťou; mohāt — z ilúzie; gṛhītvā — uchopiť; asat — dočasné; grāhān — veci; pravartante — konajú; aśuci — nečistí; vratāḥ — predsavzatie.

Překlad

Oddávajúc sa nenásytnej žiadostivosti a plní pýchy, sebavedomia a domýšľavosti, sú poblúznení démoni priťahovaní dočasným a konajú vždy nečisto podľa svojich predsavzatí.

Význam

Tento verš opisuje mentalitu démonských ľudí. Ich nenásytnosť nemá konca a stále chcú zvyšovať štandard hmotného pôžitku. Hoci sú vždy plní úzkosti, pretože sú pútaní k dočasným veciam, pokračujú pod vplyvom ilúzie v tých istých činnostiach. Nemajú poznanie a nevidia, že sa uberajú nesprávnou cestou. Keďže prijímajú dočasné veci, vytvárajú si vlastného Boha a vlastné hymny, ktoré v prípade potreby spievajú. Následkom toho sú čoraz viac priťahovaní k dvom veciam, a to k pohlavnému pôžitku a k hromadeniu hmotného bohatstva. Slová aśuci-vratāḥ (predsavzatie nečisto konať) sú v tejto súvislosti veľmi dôležité. Démonských ľudí zaujímajú iba víno, ženy, hazardné hry a jedenie mäsa. To sú ich aśuci, nečisté návyky. Ich domýšľavosť a pýcha ich zavše núti vytvárať akési náboženské zásady, ktoré však Vedy neuznávajú. Títo démonskí ľudia sú falošne uctievaní po celom svete, napriek tomu, že sú preň najhanebnejším prínosom. Hoci klesajú priamo do pekla, považujú sa za veľmi pokročilých.

Verš

cintām aparimeyāṁ ca
pralayāntām upāśritāḥ
kāmopabhoga-paramā
etāvad iti niścitāḥ
āśā-pāśa-śatair baddhāḥ
kāma-krodha-parāyaṇāḥ
īhante kāma-bhogārtham
anyāyenārtha-sañcayān

Synonyma

cintām — starosti a obavy; aparimeyām — nesmierne; ca — a; pralaya-antām — až do konca života; upāśritāḥ — uchyľujú sa; kāma-upabhoga — zmyslový pôžitok; paramāḥ — najvyšší životný cieľ; etāvat — tak; iti — takto; niścitāḥ — presvedčení; āśā-pāśa — zapletení do siete túžob; śataiḥ — stovkami; baddhāḥ — spútaní; kāma — žiadostivosťou; krodha — hnevom; parāyaṇāḥ — vždy rovnakej kvality; īhante — túžia; kāma — žiadostivosť; bhoga — zmyslový pôžitok; artham — za týmto účelom; anyāyena — nezákonne; artha — majetok; sañcayān — zhromažďovať.

Překlad

Sú presvedčení, že uspokojovanie zmyslov je prvoradou potrebou ľudskej civilizácie. Až do poslednej chvíle prežívajú nesmiernu úzkosť. Spútaní sieťou storakých a tisícorakých túžob a posadnutí žiadostivosťou a hnevom si nezákonne obstarávajú peniaze pre zmyslový pôžitok.

Význam

Démoni sú presvedčení, že najvyšším cieľom života je zmyslový pôžitok, a tento názor zastávajú až do smrti. Neveria v posmrtný život, ani v to, že človek dostane nové telo podľa svojej karmy, t.j. podľa skutkov, ktoré vykonal v tomto živote. Ich plány sú nekonečné, neustále plánujú, ale nič nedokončia. Z vlastnej skúsenosti poznáme osoby s podobnou démonskou mentalitou, ktoré dokonca ešte aj v okamihu smrti prosili lekára, aby im predĺžil život o štyri roky, lebo ešte nedokončili svoje plány. Títo hlupáci nevedia, že nijaký lekár nemôže predĺžiť život ani o sekundu. Keď sa náš čas naplní, naše priania nič nezmôžu. Zákony prírody nedovolia, aby sme žili čo len o sekundu dlhšie, ako nám bolo súdené.

Démonský človek, neveriaci ani v Boha, ani v Naddušu v sebe, sa dopúšťa všemožných hriešnych skutkov pre zmyslové uspokojenie. Nevie, že v jeho srdci žije svedok (Nadduša), pozorujúci činnosti individuálnej duše. V Upaniṣadach sa táto skutočnosť prirovnáva k dvom vtákom sediacim na jednom strome. Jeden sa teší alebo trpí kvôli ovociu stromu, zatiaľ čo druhý vták ho pozoruje. Človek s démonskou povahou však o Vedach nič nevie a v nič neverí. Preto si myslí, že pre zmyslový pôžitok môže urobiť čokoľvek, nehľadiac na následky svojho jednania.

Verš

idam adya mayā labdham
imaṁ prāpsye manoratham
idam astīdam api me
bhaviṣyati punar dhanam
asau mayā hataḥ śatrur
haniṣye cāparān api
īśvaro ’ham ahaṁ bhogī
siddho ’haṁ balavān sukhī
āḍhyo ’bhijanavān asmi
ko ’nyo ’sti sadṛśo mayā
yakṣye dāsyāmi modiṣya
ity ajñāna-vimohitāḥ

Synonyma

idam — takto; adya — dnes; mayā — mojou zásluhou; labdham — som získal; imam — toto; prāpsye — ešte získam; manaḥ-ratham — podľa mojich túžob; idam — takto; asti — ono; idam — takto; api — tiež; me — moje; bhaviṣyati — v budúcnosti sa zväčší; punaḥ — znovu; dhanam — bohatstvo; asau — ono; mayā — mnou; hataḥ — bol zabitý; śatruḥ — nepriateľ; haniṣye — zabijem; ca — tiež; aparān — ostatní, api — iste; īśvaraḥ — pán; aham — som; aham — som; bhogī — požívateľ; siddhaḥ — dokonalý; aham — som; bala-vān — mocný; sukhī — šťastný; āḍhyaḥ — bohatý; abhijana-vān — obklopený aristokratickým príbuzenstvom; asmi — som; kaḥ — kto; anyaḥ — iný; asti — je; sadṛśaḥ — ako; mayā — ja; yakṣye — prinesiem obeť; dāsyāmi — dám milodary; modiṣye — budem sa radovať; iti — takto; ajñāna — nevedomosť; vimohitāḥ — oklamaný.

Překlad

Démonský človek uvažuje takto: 'Dnes som získal toto bohatstvo a keď pôjde všetko podľa plánu, získam ešte viac. Dnes som bohatý a zajtra budem ešte bohatší. On bol mojím nepriateľom a ja som ho zabil; zabijem teda aj ostatných svojich nepriateľov. Som pánom všetkých a som požívateľom. Som dokonalý, mocný a šťastný. Som najbohatší a obklopený aristokratickým príbuzenstvom. Nik nie je taký mocný a šťastný ako ja. Budem vykonávať obete, budem dávať milodary a budem sa radovať.' Takto je démonský človek poblúznený nevedomosťou.

Verš

aneka-citta-vibhrāntā
moha-jāla-samāvṛtāḥ
prasaktāḥ kāma-bhogeṣu
patanti narake ’śucau

Synonyma

aneka — nespočetnými; citta — starosťami; vibhrāntāḥ — zmätení; moha — ilúziou ; jāla — do siete; samāvṛtāḥ — obklopení; prasaktāḥ — pripútaní; kāma-bhogeṣu — zmyslovým pôžitkom; patanti — padajú; narake — do pekla; aśucau — nečistí.

Překlad

Zmätení mnohými starosťami a zapletení do siete ilúzií, sú takí ľudia priveľmi pútaní k zmyslovému pôžitku a klesajú do pekla.

Význam

Túžba démonského človeka po peniazoch nepozná konca. Myslí len na množstvo svojho bohatstva a robí plány ako získať viac a viac. Nezdráha sa použiť tie najhriešnejšie prostriedky, len aby uskutočnil svoje ciele a obchoduje hoci aj načierno, len aby ukojil svoje zmyslové žiadosti. Je zaľúbený do majetku, ktorý vlastní, ako je napr. pozemok, rodina, dom, bankové konto, a neustále premýšľa, ako by ho zväčšil. Aj keď sa mu podarilo tieto veci nahonobiť, nevie, že to bolo možné len vďaka jeho minulým dobrým skutkom. Je presvedčený, že bohatstvo, ktoré získal, je výsledkom jeho vlastného úsilia. Démonský človek verí v moc svojej vlastnej práce, a nie v zákon karmy. Zákon karmy hovorí, že dobré skutky z predchádzajúceho života rozhodnú o tom, či sa človek narodí v dobrej rodine, či bude bohatý, či sa mu dostane riadneho vzdelania, alebo bude krásny a podobne. Človek s démonskými vlastnosťami si myslí, že všetky tieto veci sa dejú náhodou, alebo sú závislé od jeho schopností. Nevedia, že za rozdielmi v kráse a učenosti rôznych ľudí jestvuje určitý zákon. Každý, kto začne súťažiť s démonskou osobou, sa stane jej nepriateľom. Existuje veľa démonských ľudí a všetci sa k sebe chovajú nepriateľsky. Táto nevraživosť sa vzmáha zo dňa na deň — medzi ľuďmi, rodinami, spoločnosťami, ba aj medzi národmi. Preto sú na celom svete veľké nezhody, vojny a nepriateľstvo.

Každý démonský človek si myslí, že môže žiť na úkor druhého. Démon sa obyčajne považuje za „Najvyššieho Boha“ a démonskí kazatelia hovoria svojím stúpencom: „Prečo všade hľadáte Boha? Každý z vás je Boh! Môžete si robiť, čo sa vám zachce. Neverte v Boha! Preč s Bohom! Boh je mŕtvy!“ Takto kážu démoni.

Aj keď démonský človek vidí, že ostatní sú rovnako bohatí ako on a že majú rovnaký alebo dokonca vyšší vplyv než on, aj naďalej si myslí, že je najbohatší a najvplyvnejší. Čo sa týka povýšenia na vyššie hviezdne sústavy, neverí na vykonávanie obetí. Démoni si myslia, že môžu vytvoriť vlastné obetné metódy a zostrojiť taký stroj, s pomocou ktorého sa budú môcť dostať na vyššie planéty. Najlepším príkladom takého démona bol Rāvaṇa, ktorý navrhol ľuďom, aby postavili schody, po ktorých sa budú môcť všetci dostať do neba, a to aj bez vykonávania obetí predpísaných vo Vedach. Aj v súčasnosti sa démoni snažia dostať na vyššie planetárne sústavy pomocou rôznych mechanických prístrojov. Výsledkom je, že aj napriek ich poznaniu klesajú do pekla. V tomto verši sú veľmi dôležité sanskṛtské slová moha-jāla. Jāla znamená sieť. Tak ako ryby, ktoré uviazli v sieti, nemajú ani démoni šancu vyviaznuť so zdravou kožou.

Verš

ātma-sambhāvitāḥ stabdhā
dhana-māna-madānvitāḥ
yajante nāma-yajñais te
dambhenāvidhi-pūrvakam

Synonyma

ātma-sambhāvitāḥ — samoľúbo; stabdhāḥ — pyšní; dhana-māna — bohatstvom a falošnou prestížou; mada — v ilúzii; anvitāḥ — posadnutí; yajante — vykonávajú obete; nāma — len pre meno; yajñaiḥ — obete; te — oni; dambhena — z pýchy; avidhi-pūrvakam — nehľadiac na pravidlá a príkazy.

Překlad

Samoľúbi a večne nadutí, opojení bohatstvom a falošnou prestížou, nehľadiac na pravidlá a predpisy, vykonávajú z času na čas obete len pre dobrú povesť.

Význam

Démonskí ľudia niekedy vykonávajú takzvané náboženské rituály, a to bez sebamenšieho ohľadu na autoritu alebo písma, považujúc ich za najlepšie na svete. Keďže neuznávajú nijakú autoritu, sú veľmi nadutí. Je to vďaka ilúzii, ktorá hrozí pri hromadení bohatstva a falošnej prestíže. Títo démoni sa niekedy vydávajú za kazateľov, zvedú ľudí a stanú sa známymi náboženskými reformátormi alebo „inkarnáciami Boha“. Predstierajú vykonávanie obetí a uctievanie polobohov alebo si vytvoria vlastného „Boha“. Obyčajní ľudia ich uznávajú ako Boha, uctievajú ich a s detinskou naivitou ich považujú za znalcov náboženských zásad a duchovného poznania. Obliekajú sa do rúcha človeka žijúceho životom odriekania a v tomto rúchu sa potom oddávajú všelijakým hlúpostiam. V skutočnosti však musí ten, kto sa zriekol sveta, konať podľa mnohých usmernení. O tie sa však démoni nestarajú. Sú presvedčení, že každá cesta, ktorú si človek zvolí, je rovnako dobrá. Neveria, že jestvuje predpísaná cesta, ktorou sa majú vydať. Slová avidhi-pūrvakam (opovrhovanie príkazmi a pravidlami) majú v tomto verši veľký význam. Opovrhovanie danými pravidlami pochádza z nevedomosti a ilúzie.

Verš

ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ
kāmaṁ krodhaṁ ca saṁśritāḥ
mām ātma-para-deheṣu
pradviṣanto ’bhyasūyakāḥ

Synonyma

ahaṅkāram — falošným egom; balam — silou; darpam — pýchou; kāmam — žiadostivosťou; krodham — hnevom; ca — tiež; saṁśritāḥ — ktorý sídli; mām — Mne; ātma — v ich vlastných; para — a v iných; deheṣu — telách; pradviṣantaḥ — rúhajú sa; abhyasūyakāḥ — závistiví.

Překlad

Zmätení falošným egom, silou, pýchou, žiadostivosťou a hnevom, závidia démonskí ľudia Najvyššiemu Pánovi, ktorý sídli v ich vlastných telách i telách druhých, a rúhajú sa pravému náboženstvu.

Význam

Démonský človek, ktorý sa neustále protiví Božej autorite, nemá žiadnu vieru v písma. Je nevraživý voči písmam aj voči existencii Boha. Táto nenávisť je spôsobená takzvanou prestížou a hromadením bohatstva a moci. Nevie, že tento život je iba prípravou na ďalší život. Závidí sám sebe, aj druhým. Preto sa dopúšťa násilia na svojom vlastnom tele aj na telách druhých. Nemá poznanie, a preto sa nezaujíma o zvrchovanú moc Najvyššej Božskej Osobnosti. Pretože závidí písmam a Najvyššej Božskej Osobnosti, predkladá falošné argumenty proti existencii Boha a popiera autoritu písiem. Považuje sa za nezávislého a mocného v každej činnosti a súdi, že nakoľko sa mu v jeho sile, bohatstve a moci nikto nevyrovná, môže si robiť, čo chce a nik ho nemôže zastaviť. Ak sa objaví nepriateľ, ktorý by mohol ohroziť úspešné uskutočnenie jeho úmyslov, plánuje, ako by ho svojou mocou mohol zničiť.

Verš

tān ahaṁ dviṣataḥ krūrān
saṁsāreṣu narādhamān
kṣipāmy ajasram aśubhān
āsurīṣv eva yoniṣu

Synonyma

tān — títo; aham — Ja; dviṣataḥ — závistivých; krūrān — zlomyseľných; saṁsāreṣu — do oceánu hmotnej existencie; nara-adhamān — najnižších z ľudí; kṣipāmi — vrhám; ajasram — navždy; aśubhān — neprospešné; āsurīṣu — démonských; eva — iste; yoniṣu — do materských lôn.

Překlad

Týchto najnižších z ľudí, závistivých a zlomyseľných, vrhám do oceánu hmotnej existencie, do rôznych démonských druhov života.

Význam

V tomto verši sa jasne hovorí, že umiestnenie určitej individuálnej duše do určitého tela je výhradným právom najvyššej vôle. Démonský človek nemusí uznávať zvrchovanosť Boha a môže konať podľa vlastného rozmaru, no jeho budúce narodenie nezávisí od neho, ale od Najvyššej Božskej Osobnosti. V treťom speve Śrīmad-Bhāgavatamu sa hovorí, že individuálna duša je po smrti umiestnená do lona niektorej matky, kde pod dohľadom vyššej moci obdrží určité telo. Preto v materiálnej existencii nachádzame toľko rôznych živočíšnych druhov — hmyz, zvieratá, ľudí atď. Všetky sú riadené vyššou mocou. Nevznikli náhodne. Čo sa týka démonských ľudí, jasne sa uvádza, že sú neustále uvrhovaní do lôn démonov, a tak zostávajú závistiví a najnižší z ľudí. Démonské životné druhy sú vždy závistivé, kruté, plné nenávisti a žiadostivosti a vždy nečisté. Lovci v džungli sa radia k démonským životným druhom.

Verš

āsurīṁ yonim āpannā
mūḍhā janmani janmani
mām aprāpyaiva kaunteya
tato yānty adhamāṁ gatim

Synonyma

āsurīm — démonské; yonim — druhy; āpannāḥ — získajú; mūḍhāḥ — hlupáci; janmani janmani — zrodenie za zrodením; mām — ku Mne; aprāpya — nedospejú; eva — iste; kaunteya — o, syn Kuntī; tataḥ — po tom; yānti — ide; adhamām — zavrhnutého; gatim — určenie.

Překlad

Život za životom sa tieto osoby ocitajú v démonských životných druhoch a nikdy Ma nedosiahnu, ó, syn Kuntī. Postupne klesajú do najhorších druhov existencie.

Význam

Je známe, že Boh je milosrdný ku všetkým, no tu môžeme vidieť, že nie je milosrdný k démonským osobám. V tomto verši sa jasne uvádza, že démonskí ľudia sú život za životom uvrhovaní do démonských lôn a zbavení Božej milosti klesajú hlbšie a hlbšie, až sa nakoniec dostanú do tiel psov, mačiek a prasiat. V tomto verši sa jasne hovorí, že takí démoni nemajú prakticky nijakú šancu získať Božiu milosť v žiadnom štádiu svojich budúcich životov. Vo Vedach sa tiež píše, že také osoby postupne klesajú do tiel psov a prasiat. V tejto súvislosti by mohla byť vznesená námietka, že Boh by nemal byť považovaný za absolútne milosrdného, keď nedokáže byť milosrdný k démonom. Na túto námietku odpovedá Vedānta-sūtra: Boh k nikomu nechová nenávisť. Umiestnenie asurov, démonov, do najnižších životných druhov je iba inou formou Jeho milostivosti. Niekedy týchto asurov zabije sám Najvyšší Pán, no také zabitie je pre nich dobré, pretože z Ved sa môžeme dozvedieť, že každý, koho zabije Najvyšší Pán, dosiahne oslobodenie. V histórii môžeme nájsť veľa príkladov démonov (Rāvaṇa, Kaṁsa, Hiraṇyakaśipu), ktorým sa Pán zjavil v rôznych inkarnáciách, aby ich zabil, a tak asurom, ak majú šťastie, preukazuje Boh milosrdenstvo tým, že ich zabije.

Verš

tri-vidhaṁ narakasyedaṁ
dvāraṁ nāśanam ātmanaḥ
kāmaḥ krodhas tathā lobhas
tasmād etat trayaṁ tyajet

Synonyma

tri-vidham — trojaký; narakasya — peklo; idam — toto; dvāram — brány; nāśanam — zahubí; ātmanaḥ — vlastné ja; kāmaḥ — žiadostivosť; krodhaḥ — hnev; tathā — tiež; lobhaḥ — chamtivosť, tasmāt — preto; etat — tieto; trayam — tri; tyajet — musí zanechať.

Překlad

Tri brány vedú do pekiel — žiadostivosť, hnev a chamtivosť. Nech sa preto každý rozumný človek odvráti od týchto brán, pretože vedú k poklesnutiu duše.

Význam

V tomto verši je popísaný počiatok démonského života. Ak sa človeku nepodarí uspokojiť jeho túžby, dostaví sa hnev a chamtivosť. Rozumný človek, ktorý nechce poklesnúť do démonských živočíšnych druhov, sa musí vyhnúť týmto trom nepriateľom, aby nezahubili jeho vlastné ja do tej miery, že by stratil šancu na vyslobodenie sa z hmotného otroctva.

Verš

etair vimuktaḥ kaunteya
tamo-dvārais tribhir naraḥ
ācaraty ātmanaḥ śreyas
tato yāti parāṁ gatim

Synonyma

etaiḥ — od týchto; vimuktaḥ — oslobodený; kaunteya — syn Kuntī; tamaḥ-dvāraiḥ — od brán nevedomosti; tribhiḥ — trojaký; naraḥ — človek; ācarati — koná; ātmanaḥ — vlastné ja; śreyaḥ — blaho; tataḥ — potom; yāti — ide; parām — k najvyššiemu; gatim — cieľu.

Překlad

Kto sa vzdiali od týchto troch pekelných brán, ó, syn Kuntī, ten koná činy, ktoré prospievajú sebarealizácii, a postupne dosiahne najvyššieho cieľa.

Význam

Každý by si mal dávať pozor na týchto troch nepriateľov ľudského života: žiadostivosť, hnev a chamtivosť. Čím viac je od nich odpútaný, tým viac sa očisťuje jeho bytie a môže konať podľa príkazov a pravidiel Ved. Nasledovaním usmerňujúcich zásad ľudského života sa postupne povýši na úroveň duchovnej realizácie. Ak má človek šťastie a dosiahne pomocou tohto výcviku vedomie Kṛṣṇu, potom je jeho pokrok zaistený. Vo Vedach je funkcia zákona karmy alebo zákona príčiny a účinku opísaná tak, aby sa človek mohol postupne očistiť. Celý proces spočíva v oslobodení sa od žiadostivosti, chamtivosti a hnevu. Týmto postupným prehlbovaním poznania sa človek môže povýšiť na najvyšší stupeň sebarealizácie, ktorá sa zdokonaľuje oddanou službou. Oddaná služba potom zaručuje podmienenej duši oslobodenie sa. Za týmto účelom boli podľa vedskeho systému ustanovené štyri spoločenské triedy a štyri životné štádiá. Každá kasta alebo spoločenská trieda má svoje vlastné pravidlá a príkazy, ktoré automaticky dovedú každého, kto sa nimi riadi, na najvyššiu úroveň duchovnej realizácie. Taký človek bude nepochybne oslobodený.

Verš

yaḥ śāstra-vidhim utsṛjya
vartate kāma-kārataḥ
na sa siddhim avāpnoti
na sukhaṁ na parāṁ gatim

Synonyma

yaḥ — ten, kto; śāstra-vidhim — príkazy písiem; utsṛjya — zavrhne; vartate — zostáva; kāma-kārataḥ — koná rozmarne; na — nikdy; saḥ — on; siddhim — dokonalosť; avāpnoti — dosiahne; na — nikdy; sukham — šťastie; na — nikdy; parām — najvyššiu; gatim — dokonalosť.

Překlad

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.

Význam

Už bolo povedané, že pokyny śāstier, śāstra-vidhi, sú určené pre rôzne spoločenské kasty a životné rády. Od každého sa očakáva, že sa bude týmito pravidlami a pokynmi riadiť. Ak sa podľa nich neriadi a koná z rozmaru pod vplyvom žiadostivosti, chamtivosti a túžby, nedosiahne v tomto živote dokonalosť. Inými slovami, ak je mu to teoreticky jasné, no neprispôsobí tomu svoj život, je považovaný za najnižšieho z ľudí. Od človeka sa očakáva, že je inteligentný a nasleduje pokyny písiem určené k povýšeniu sa na najvyššiu úroveň, inak bude degradovaný. No ak sa riadi všetkými pravidlami a morálnymi zásadami a jednako nedosiahne poznanie Najvyššieho Pána, stratia všetky jeho vedomosti cenu. A ak prijíma existenciu Boha, no oddane Mu neslúži, jeho úsilie je zbytočné. Preto by sa mal každý povýšiť na úroveň vedomia Kṛṣṇu a oddanej služby. Niet pochýb o tom, že tak dosiahne najvyššej dokonalosti.

Slová kāma-kārataḥ sú veľmi dôležité. Ten, kto vedome porušuje pravidlá, koná pod vplyvom žiadostivosti. Vie, že je to zakázané, a napriek tomu to robí. Tomu sa hovorí správať sa vrtošivo. Takisto vie, že má urobiť istú vec, a neurobí ju. O takom človeku sa hovorí, že koná z rozmaru. Takých ľudí Najvyšší Pán odsúdi a nedosiahnu dokonalosť ľudského života. Ten je určený v prvom rade na očistu ľudského bytia a ten, kto sa pravidlami a predpismi neriadi, nemôže sa očistiť a dosiahnuť pravého šťastia.

Verš

tasmāc chāstraṁ pramāṇaṁ te
kāryākārya-vyavasthitau
jñātvā śāstra-vidhānoktaṁ
karma kartum ihārhasi

Synonyma

tasmāt — preto; śāstram — písiem; pramāṇam — svedectvo; te — tebe; kārya — povinnosť; akārya — zakázané činy; vyavasthitau — rozhodnutý; jñātvā — poznáš; śāstra — písiem; vidhāna — príkazy; uktam — ako vravím; karma — činy; kartum — konaj; iha — v tomto svete; arhasi — mal by si.

Překlad

Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.“

Význam

V pätnástej kapitole bolo povedané, že všetky vedske príkazy a zásady vedú k poznaniu Kṛṣṇu. Ak sa človek z Bhagavad-gīty poučil o Kṛṣṇovi, vyvinul vedomie Kṛṣṇu a zapojil sa do oddanej služby, dosiahol vrchol poznania, tak, ako ho predkladajú vedske písma. Śrī Caitanya Mahāprabhu nám tento proces veľmi uľahčil: požiadal ľudí, aby spievali Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, aby oddane slúžili Kṛṣṇovi a jedli iba jedlo obetované Božstvu. Ak sa niekto priamo zamestnáva duchovnými činnosťami, znamená to, že už preštudoval všetky vedske knihy a vyvodil z nich správny záver. Ľuďom, ktorí nemajú vedomie Kṛṣṇu a ktorí Mu neslúžia s láskou a oddanosťou, prikazujú vedske písma, čo majú a čo nemajú robiť. Človek by ich mal nasledovať. To sa nazýva riadiť sa podľa śāstier, alebo písiem. Śāstry nemajú štyri základné nedostatky, ktoré sú bežné u podmienenej duše — nedokonalé zmysly, sklon k podvádzaniu, omylnosť a prepadanie ilúzii. Tieto štyri základné nedostatky podmieneného života robia človeka nespôsobilým predkladať pravidlá a predpisy. Preto všetci svätci, ācāryovia a zbožné duše prijímajú pravidlá a príkazy śāstier, lebo tie sú dokonalé.

V Indii je mnoho skupín s najrôznejším duchovným poňatím. Všeobecne sa delia na dve skupiny — personalistov a impersonalistov. Obe tieto školy sa však riadia pokynmi Ved. Nemôžeme dosiahnuť dokonalosť, ak nenasledujeme tieto zásady. Kto pochopil zmysel śāstier, je považovaný za šťastného.

Pre ľudskú spoločnosť je nechuť k zásadám vedúcim k poznaniu Najvyššej Božskej Osobnosti príčinou jej pádu. Táto nechuť je najväčším prečinom v ľudskom živote. Preto nám māyā, hmotná energia Najvyššej Božskej Osobnosti, prináša neustále starosti v podobe trojakého utrpenia. Hmotná príroda pozostáva z troch kvalít. Človek sa musí povzniesť aspoň do kvality dobra, predtým, než sa mu otvorí cesta k poznaniu Najvyššieho Pána. Ak sa nedostane na úroveň kvality dobra, zostane v hmotnej kvalite nevedomosti a vášne, ktoré sú príčinou démonského života. Tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite vášne a v kvalite nevedomosti, zosmiešňujú písma, svätcov i správne pochopenie Najvyššej Božskej Osobnosti. Nenasledujú pokyny duchovného učiteľa a o príkazy písiem sa nestarajú. Aj keď počuli o sláve oddanej služby, nepriťahuje ich. Aby sa povýšili, vytvárajú si vlastnú cestu. Toto sú príklady niektorých nedostatkov v ľudskej spoločnosti, vedúcich k démonskému životu. Ak sa však človeku pošťastí a nechá sa viesť pravým duchovným učiteľom cestou povýšenia sa, jeho život bude úspešný.

Takto končia Bhaktivedantove výklady šestnástej kapitoly Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Božské a démonské povahy“.