Skip to main content

VERŠ 5

TEXT 5

Verš

Texte

daivī sampad vimokṣāya
nibandhāyāsurī matā
mā śucaḥ sampadaṁ daivīm
abhijāto ’si pāṇḍava
daivī sampad vimokṣāya
nibandhāyāsurī matā
mā śucaḥ sampadaṁ daivīm
abhijāto ’si pāṇḍava

Synonyma

Synonyms

daivī — transcendentálne; sampat — vlastnosti; vimokṣāya — určené k oslobodeniu; nibandhāya — k pripútanosti; āsurī — démonské vlastnosti; matā — sa považujú; — nemaj; śucaḥ — obavy; sampadam — s vlastnosťami; daivīm — transcendentálnymi; abhijātaḥ — zrodený; asi — si; pāṇḍava — ó, syn Pāṇdua.

daivī: transcendantales; sampat: les qualités; vimokṣāya: faites pour la libération; nibandhāya: pour l’esclavage; āsurī: les attributs démoniaques; matā: on considère; mā: ne pas; śucaḥ: soucies; sampadam: les qualités; daivīm: spirituelles; abhijātaḥ: né avec; asi: tu es; pāṇdava: ô fils de Pāṇḍu.

Překlad

Translation

Transcendentálne vlastnosti vedú k oslobodeniu, zatiaľ čo démonské zotročujú. Ty sa však nemusíš báť, ó, syn Pāṇdua, pretože si sa narodil s božskými vlastnosťami.

Les qualités transcendantales aident un être à se libérer alors que les qualités démoniaques l’asservissent. Mais n’aie crainte, ô fils de Pāṇḍu, car tu naquis avec les qualités divines.

Význam

Purport

Śrī Kṛṣṇa dodal Arjunovi odvahu, keď mu povedal, že sa nenarodil s démonskými vlastnosťami. Arjunova účasť vo vojne nebola démonská, pretože dôkladne zvažoval všetky pre a proti. Zvažoval, či môže alebo nemôže zabiť také úctyhodné osobnosti ako Bhīṣma a Droṇa, a nekonal pod nátlakom hnevu, pýchy alebo hrubosti. Jeho povaha teda nebola démonská. Pre kṣatriyu, bojovníka, je vystrelenie šípu na nepriateľa transcendentálne, zatiaľ čo neuposlúchnutie tohoto príkazu je známkou démonskej povahy. Arjuna preto nemal najmenší dôvod žialiť. Kto sa riadi predpísanými povinnosťami, určenými pre jeho spoločenskú triedu, nachádza sa na transcendentálnej úrovni.

Kṛṣṇa réconforte Arjuna en lui affirmant qu’il n’est pas né avec les attributs démoniaques. Son implication dans la bataille ne relève pas d’une nature démoniaque car il en a pesé le pour et le contre. Le simple fait qu’il se demande si des êtres respectables, comme Bhīṣma et Droṇa, doivent être tués montre qu’il n’agit pas sous l’influence de la colère, de la vanité ou de la méchanceté. Sa nature n’est donc pas celle d’un démon. Pour un kṣatriya, un homme de guerre, combattre l’ennemi, lancer vers lui ses flèches, est un acte transcendantal, mais négliger ce devoir relève de la nature démoniaque. Arjuna n’a donc aucune raison de se lamenter. Tout homme qui observe les normes propres aux différents varṇas et āśramas se situe au-delà de la matière.