Skip to main content

VERŠE 3 – 4

VERSOS 3-4

Verš

Texto

na rūpam asyeha tathopalabhyate
nānto na cādir na ca sampratiṣṭhā
aśvattham enaṁ su-virūḍha-mūlam
asaṅga-śastreṇa dṛḍhena chittvā
na rūpam asyeha tathopalabhyate
nānto na cādir na ca sampratiṣṭhā
aśvattham enaṁ su-virūḍha-mūlam
asaṅga-śastreṇa dṛḍhena chittvā
tataḥ padaṁ tat parimārgitavyaṁ
yasmin gatā na nivartanti bhūyaḥ
tam eva cādyaṁ puruṣaṁ prapadye
yataḥ pravṛttiḥ prasṛtā purāṇī
tataḥ padaṁ tat parimārgitavyaṁ
yasmin gatā na nivartanti bhūyaḥ
tam eva cādyaṁ puruṣaṁ prapadye
yataḥ pravṛttiḥ prasṛtā purāṇī

Synonyma

Sinônimos

na — nie; rūpam — podoba; asya — tohoto stromu; iha — v tomto svete; tathā — tiež; upalabhyate — možno postrehnúť; na — nikdy; antaḥ — koniec; na — nikdy; ca — tiež; ādiḥ — počiatok; na — nikdy; ca — tiež; sampratiṣṭhā — základ; aśvattham — banyanovník; enam — tento; su-virūḍha — pevne; mūlam — zakorenený; asaṅga-śastreṇa — zbraňou nepripútanosti; dṛḍhena — silný; chittvā — zoťať; tataḥ — potom; padam — miesto; tat — tento; parimārgitavyam — musí byť vyhľadaný; yasmin — kde; gatāḥ — ísť; na — nikdy; nivartanti — vrátiť sa; bhūyaḥ — znovu; tam — k nemu; eva — zaiste; ca — tiež; ādyam — pôvodný; puruṣam — Božská Osobnosť; prapadye — odovzdať; yataḥ — z ktorej; pravṛttiḥ — začiatok; prasṛtā — šíriť sa; purāṇi — odpradávna.

na — não; rūpam — a forma; asya — desta árvore; iha — neste mundo; tathā — também; upalabhyate — pode ser percebida; na — nunca; antaḥ — fim; na — nunca; ca — também; ādiḥ — início; na — nunca; ca — também; sampratiṣṭhā — a fundação; aśvattham — a figueira-de-bengala; enam — esta; su-virūḍha — fortemente; mūlam — arraigada; asaṅga-śastreṇa — pela arma do desapego; dṛḍhena — forte; chittvā — cortando; tataḥ — depois disso; padam — situação; tat — esta; parimārgitavyam — deve ser procurada; yasmin — onde; gatāḥ — indo; na — nunca; nivartanti — voltam; bhūyaḥ — de novo; tam — a Ele; eva — decerto; ca — também; ādyam — original; puruṣam — a Personalidade de Deus; prapadye — render-se; yataḥ — de quem; pravṛttiḥ — o começo; prasṛtā — estendido; purāṇī — muito velho.

Překlad

Tradução

Na tomto svete nie je možné postihnúť jeho pravú podobu. Nik nevie, kde začína, kde končí a kde má svoj základ. Tento pevne zakorenený banyanovník musí človek zoťať mocnou zbraňou nepripútanosti. Preto nech vyhľadá miesto, odkiaľ sa po jeho dosiahnutí už viackrát nevráti a kde sa odovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti, z ktorej už od nepamäti všetko vyviera.

Não se pode perceber a verdadeira forma desta árvore neste mundo. Ninguém pode compreender onde ela acaba, onde começa, ou onde ela se alicerça. Mas com determinação, deve-se derrubar com a arma do desapego esta árvore fortemente arraigada. Em seguida, deve-se procurar aquele lugar do qual ninguém volta após ter chegado, e lá render-se a esta Suprema Personalidade de Deus de quem tudo começou e de quem tudo emana desde os tempos imemoriais.

Význam

Comentário

V tejto śloke sa jasne hovorí, že v hmotnom svete nemožno pochopiť skutočnú podobu banyanovníka. Korene má hore a skutočný strom je na opačnej strane. Keď je človek zapletený do materiálnej expanzie tohoto stromu, nemôže vidieť, odkiaľ vychádza a ako sa rozpína. Je však potrebné, aby sme našli jeho počiatok. Vidíme, že všetko má svoj pôvod. „Som synom svojho otca, môj otec je synom tej a tej osoby, ktorá je synom ďalšieho otca atď.“ Týmto spôsobom dôjdeme k prvotnému otcovi tohoto vesmíru, Brahmovi, ktorého stvoril Garbhodakaśāyī Viṣṇu. Nakoniec dospejeme k Najvyššej Božskej Osobnosti, ktorá je konečnou príčinou stromu. Najvyššiu Božskú Osobnosť môžeme poznať, ak sa stýkame s ľuďmi, ktorí už toto poznanie majú. Keď to človek pochopí, môže sa postupne odpútať od falošného odrazu reality a pomocou poznania môže preťať spojenie a umiestniť sa v skutočnom strome.

Agora se afirma claramente que a verdadeira forma desta figueira-de-bengala não pode ser compreendida neste mundo material. Como a raiz fica para cima, a extensão da árvore verdadeira é a partir daquele ponto. Quando alguém está enredado nas expansões materiais da árvore, ele não pode ver até onde a árvore se estende, nem pode ver onde esta árvore começa. Entretanto, deve-se procurar descobrir a causa. “Eu sou filho de meu pai, meu pai é filho de fulano de tal, etc.” Através dessa busca, chegamos a Brahmā, que é gerado pelo Garbhodakaśāyī Viṣṇu. Quando finalmente alcançamos esta Suprema Personalidade de Deus, terminamos o trabalho de pesquisa. Deve-se buscar a origem desta árvore, que é a Suprema Personalidade de Deus, através da associação com pessoas que O conheçam. Pela compreensão podemos nos desapegar aos poucos deste falso reflexo da realidade, e pelo conhecimento podemos cortar a ligação e situarmo-nos de fato na verdadeira árvore.

Slovo asaṅga má v tomto verši veľký význam, pretože naša pripútanosť k zmyslovému pôžitku a túžba vládnuť hmotnej prírode je veľmi silná. Preto sa musíme učiť nepripútanosti diskutovaním o duchovnej vede predloženej autoritatívnymi písmami a musíme počúvať tých, ktorí majú skutočné poznanie. Vďaka takým rozhovorom v spoločnosti oddaných dospeje človek k Najvyššej Božskej Osobnosti. Prvou vecou, ktorú musíme urobiť, je odovzdať sa Najvyššiemu Pánovi. Vo verši sa hovorí o mieste, dosiahnutím ktorého sa už viac človek nevráti do tohoto odrazu iluzórneho stromu. Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je pôvodný prameň všetkého jestvujúceho. Ak sa chceme uchádzať o Kṛṣṇovu priazeň, musíme sa Mu odovzdať. To môžeme docieliť oddanou službou, napríklad načúvaním, spievaním atď. Kṛṣṇa osobne vysvetlil, že je pôvodnou príčinou hmotného sveta: ahaṁ sarvasya prabhavaḥ: „Som prameňom všetkého.“ Ak sa túžime vyslobodiť z tohoto mocného banyanovníku hmotného života, musíme sa odovzdať Kṛṣṇovi. Akonáhle sa Mu odovzdáme, automaticky sa staneme odpútaní od hmotného sveta.

A palavra asaṅga é muito importante neste contexto porque o interesse pelo gozo dos sentidos e pelo domínio sobre a natureza material é muito forte. Portanto, deve-se aprender o desapego, através de debates sobre a ciência espiritual e tomando por base as escrituras autorizadas, e devem-se ouvir as pessoas que têm verdadeiro conhecimento. Como resultado desta conversa com os devotos, chega-se à Suprema Personalidade de Deus. Logo, a primeira atitude que se deve tomar é render-se a Ele. Aqui se faz a descrição daquele lugar ao qual a pessoa vai e nunca mais volta a esta falsa árvore refletida. A Suprema Personalidade de Deus, Kṛṣṇa, é a raiz original da qual tudo emana. Para ganhar o favor desta Personalidade de Deus, tudo o que se precisa fazer é render-se, e consegue-se isto executando serviço devocional através de ouvir, cantar, etc. Kṛṣṇa é a causa da extensão do mundo material e isto já foi explicado por Ele mesmo. Āhaṁ sarvasya prabhavaḥ: “Eu sou a origem de tudo”. Portanto, para sair do enredamento desta forte figueira-de-bengala da vida material, devemos nos render a Kṛṣṇa. Logo que nos rendemos a Kṛṣṇa, desapegamo-nos automaticamente desta atmosfera material.