Skip to main content

KAPITOLA ŠTRNÁSTA

ГЛАВА ЧОТИРНАДЦЯТА

Tri kvality hmotnej prírody

Три ґун̣и матеріальної природи

VERŠ 1:
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Znovu ti vyložím túto najvyššiu múdrosť, najlepšie zo všetkých poznaní, pomocou ktorého dosiahli všetci mudrci najvyššej dokonalosti.
TEXT 1:
Верховний Бог-Особа сказав: І знову Я сповіщатиму тобі неперевершену, трансцендентальну мудрість, найкращу з усього знання, пізнавши яку, всі мудреці досягали найвищої досконалості.
VERŠ 2:
Ten, kto sa ustáli v tomto poznaní, môže dosiahnuť transcendentálnu prirodzenosť, podobnú Mojej. Takto upevnený, sa už viac nenarodí v čase nového stvorenia a ani nebude rozrušený v dobe zániku.
TEXT 2:
Людина, що просвітлена цим знанням, може досягти трансцендентної природи, такої самої, як і Моя власна, і тоді вона вже не народжуватиметься під час творення, і знищення не загрожуватиме їй.
VERŠ 3:
Totálna hmotná podstata nazývaná Brahman je pôvodom zrodenia, ó, potomok Bharatov. Keď oplodním tento Brahman, umožním zrodenie všetkým živým tvorom.
TEXT 3:
Сукупна матеріальна субстанція, що її називають Брахманом, є джерело народження, о сину Бгарати, і в цьому Брахмані Я зачинаю всіх живих істот, даючи їм можливість з’явитися на світ.
VERŠ 4:
Ó, syn Kuntī, človek by mal vedieť, že všetky životné druhy majú možnosť narodiť sa v tejto hmotnej prírode a Ja som otcom dávajúcim semeno.
TEXT 4:
Слід зрозуміти, що всі види життя, о сину Кунтı̄, породжує лоно матеріальної природи, і що Я — батько, який дає сім’я.
VERŠ 5:
Hmotná príroda pozostáva z troch kvalít — dobra, vášne a nevedomosti. Keď večná živá bytosť príde do styku s hmotnou prírodou, ó, bojovník mocných paží, stane sa podmienenou týmito kvalitami.
TEXT 5:
Матеріальну природу складають три ґун̣и: благочестя, пристрасть та невігластво. І коли вічна жива істота входить у зв’язок з природою, о міцнорукий Арджуно, ці ґун̣и обумовлюють її.
VERŠ 6:
Ó, bezúhonný, kvalita dobra, žiarivá a v čistote prevyšujúca ostatné, zbavuje človeka všetkých hriešnych reakcií. Tí, ktorí sú umiestnení v tejto kvalite, podliehajú pocitu šťastia a poznania.
TEXT 6:
О безгрішний, ґун̣а благочестя, що чистіша проти інших, просвітлює і звільняє від наслідків усіх гріхів. Тих, хто перебуває під впливом цієї ґун̣и, обумовлює відчуття щастя та знання.
VERŠ 7:
Kvalita vášne sa rodí z nekonečných žiadostí a túžob, ó, syn Kuntī, a preto je vtelená živá bytosť pútaná k hmotným plodonosným činnostiam.
TEXT 7:
Модус пристрасті народжується з необмежених бажань та прагнень, о сину Кунтı̄, і внаслідок цього втілена жива істота прив’язується до матеріальної кармічної діяльності.
VERŠ 8:
Vedz, ó, potomok Bharatov, že kvalita temnoty zrodená z nevedomosti je strojcom klamu všetkých vtelených živých bytostí. Jej výsledkami sú pomätenosť, lenivosť a spánok, pútajúce podmienenú dušu.
TEXT 8:
О сину Бгарати, знай, що ґун̣а пітьми, що породжена з невігластва, — причина омани всіх втілених живих істот. Наслідок цієї ґун̣и — безумство, лінощі й сон, що зв’язують обумовлену душу.
VERŠ 9:
Ó, potomok Bharatov, kvalita dobra púta k šťastiu, vášeň k plodonosnej činnosti a nevedomosť, ktorá zahaľuje poznanie, púta k pomätenosti.
TEXT 9:
О сину Бгарати, в ґун̣і благочестя людину обумовлює щастя, пристрасть штовхає її до кармічної діяльності, а невігластво, покриваючи знання людини, прирікає її на безумство.
VERŠ 10:
Niekedy prevláda kvalita dobra a prevýši kvality vášne a nevedomosti, ó, potomok Bharatov. Niekedy kvalita vášne zvíťazí nad kvalitami dobra a nevedomosti a inokedy zas nevedomosť prevýši kvality dobra a vášne. Takto medzi nimi prebieha neustály boj o nadvládu.
TEXT 10:
Інколи ґун̣а благочестя переважає, перемагаючи ґун̣и пристрасті й невігластва, о син Бгарати. Інколи ґун̣а пристрасті перемагає благочестя і невігластво. А інколи невігластво перемагає благочестя і пристрасть. Так і триває ця постійна боротьба за перевагу.
VERŠ 11:
Prejav kvality dobra môže človek zakúsiť vtedy, keď sú všetky brány tela ožiarené poznaním.
TEXT 11:
Дію ґун̣и благочестя можна відчути, коли всі брами тіла освітлює знання.
VERŠ 12:
Ó, najlepší z Bharatovcov, keď vzrastá kvalita vášne, rodí sa chamtivosť, veľká pripútanosť, plodonosná činorodosť, horlivé úsilie a neovládateľná túžba.
TEXT 12:
О провідник Бга̄рат, коли зростає вплив ґун̣и пристрасті, розвиваються ознаки сильної прихильності, кармічної діяльності, надмірних зусиль і непідвладних контролю бажань і жаги.
VERŠ 13:
Temnota, nečinnosť, pomätenosť a poblúznenie sa prejavujú, ak sa vzmáha kvalita nevedomosti, ó, potomok Kuruov.
TEXT 13:
Коли посилюється ґун̣а невігластва, о сину Куру, тоді проявляється морок, бездіяльність, безумство та ілюзія.
VERŠ 14:
Ak človek zomrie v kvalite dobra, dosiahne čisté vyššie planéty, sídla veľkých mudrcov.
TEXT 14:
Якщо людина помирає в ґун̣і благочестя, вона досягає вищих планет, чистих планет великих мудреців.
VERŠ 15:
Ak človek zomrie v kvalite vášne, narodí sa medzi tými, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti, a ak zomrie v kvalite nevedomosti, narodí sa v ríši zvierat.
TEXT 15:
Якщо людина помирає в ґун̣і пристрасті, вона народжується серед тих, хто зайнятий кармічною діяльністю, а скінчивши життя в ґун̣і невігластва, вона народжується в царстві тварин.
VERŠ 16:
Hovorí sa, že zbožné činy v kvalite dobra očisťujú, činy v kvalite vášne prinášajú žiaľ a činy v kvalite nevedomosti majú za následok pomätenosť.
TEXT 16:
Наслідки благочестивої діяльності чисті, про неї кажуть, що її здійснюють в ґун̣і благочестя. Діяльність в ґун̣і пристрасті веде до злигоднів, а діяльність в ґун̣і невігластва — до глупоти.
VERŠ 17:
Z kvality dobra sa rodí pravé poznanie, z kvality vášne žiadostivosť a z kvality nevedomosti vzniká hlúposť, šialenstvo a klam.
TEXT 17:
З ґун̣и благочестя розвивається істинне знання, з ґун̣и пристрасті розвивається жадібність, а з ґун̣и невігластва розвиваються дурість, безумство й ілюзія.
VERŠ 18:
Tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite dobra, spejú hore, k vyšším planétam; na pozemských planétach zostávajú ľudia v kvalite vášne, a tí, ktorí sú v odpornej kvalite nevedomosti, klesajú do pekelných svetov.
TEXT 18:
Ті, хто перебуває в ґун̣і благочестя, поступово піднімаються на вищі планети; живі істоти, які перебувають у ґун̣і пристрасті, живуть на земних планетах; ті ж, на кого впливає бридка ґун̣а невігластва, опускаються в пекельні світи.
VERŠ 19:
Človek, ktorý vpravde vidí, že všetky činnosti sú vykonávané iba týmito kvalitami prírody a pozná Najvyššieho Pána, ktorý je transcendentálny voči všetkým týmto kvalitám, dosiahne Moju duchovnú prirodzenosť.
TEXT 19:
Коли людина з усією певністю бачить, що немає іншого виконавця будь-якої діяльності, крім ґун̣ природи, й знає Верховного Господа, трансцендентного щодо всіх цих ґун̣, вона досягає Моєї духовної природи.
VERŠ 20:
Ak sa živá bytosť povznesie nad tieto tri kvality, spojené s telom, vyslobodí sa zo strastí rodenia, staroby a smrti, a teší sa z nektáru už v tomto živote.“
TEXT 20:
Коли втілена істота здатна вийти за межі трьох ґун̣, пов’язаних з матеріальним тілом, вона може звільнитись від народження, смерті, старості й завдаваних ними страждань, а також відчути смак нектару безсмертя ще в цьому житті.
VERŠ 21:
Arjuna sa spýtal: „Môj drahý Pane, podľa akých príznakov sa pozná ten, kto je transcendentálny voči týmto trom kvalitám? Ako sa správa a ako prekonáva tieto kvality hmotnej prírody?“
TEXT 21:
Арджуна спитав: Мій дорогий Господь, якими є ознаки людини, що піднеслась над цими трьома ґун̣ами? Як вона поводиться? І як перемагає ґун̣и природи?
VERŠE 22 – 25:
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, syn Pāṇḍuov, človek, ktorý nechová nenávisť k osvieteniu, pripútanosti ani klamu, ak povstanú, ani po nich netúži, ak ustanú, kto chová apatiu a kvality prírody ho nerozrušia, kto zostáva pevný, vedomý si toho, že sú to iba kvality, ktoré konajú, kto spočíva sám v sebe a prijíma rovnako šťastie i nešťastie, kto hľadí rovnako na hrudu, kameň i na zlato, kto je múdry a prijíma milé i nemilé, chválu i pohanu ako to isté, koho sa nedotkne pocta ani opovrhnutie, kto je rovnaký k priateľom i nepriateľom a kto zanechal všetky materialistické činnosti — o tom sa hovorí, že sa povzniesol nad kvality hmotnej prírody.
TEXTS 22-25:
Верховний Господь сказав: О сину Па̄н̣д̣у, в кому просвітлення, прив’язаність та ілюзія не викликають зненависті, коли вони є, і хто не прагне їх, коли вони зникають, хто стійко і спокійно переносить усі перипетії будь-яких взаємодій матеріальних якостей, залишаючись безучасним і трансцендентним, знаючи, що діють лише ґун̣и; хто, заглибившись у самого себе, однаково ставиться до щастя й нещастя; для кого грудка землі, камінь або золото суть одне, хто однаково приймає бажане й небажане, хто стійкий, хто завжди — вихваляють його чи ображають, шанують чи зневажають — залишається врівноваженим; хто однаково ставиться як до друга, так і до ворога і хто зрікся всієї матеріальної діяльності — про таку людину можна сказати, що вона піднеслась над ґун̣ами природи.
VERŠ 26:
Kto Mi slúži s úplnou oddanosťou a za žiadnych okolností sa neodchýli, ten súčasne prekonáva kvality hmotnej prírody a dospieva na úroveň Brahmanu.
TEXT 26:
Той, хто цілком присвячує себе відданому служінню й непохитний за будь-яких обставин, одразу ж підіймається над ґун̣ами матеріальної природи й досягає рівня Брахмана.
VERŠ 27:
Som podstatou nesmrteľného, nezničiteľného a večného neosobného Brahmanu, ktorý je základom najvyššieho šťastia.“
TEXT 27:
А Я є основою безособистісного Брахмана, безсмертного, нетлінного і вічного, який є істинним одвічним станом найвищого щастя.