Skip to main content

VERŠ 17

VERSO 17

Verš

Texto

sattvāt sañjāyate jñānaṁ
rajaso lobha eva ca
pramāda-mohau tamaso
bhavato ’jñānam eva ca
sattvāt sañjāyate jñānaṁ
rajaso lobha eva ca
pramāda-mohau tamaso
bhavato ’jñānam eva ca

Synonyma

Sinônimos

sattvāt — z kvality dobra; sañjāyate — rozvinie sa ; jñānam — poznanie; rajasaḥ — z kvality vášne; lobhaḥ — žiadostivosť; eva — zaiste; ca — tiež; pramāda — pomätenosť; mohau — klam; tamasaḥ — z kvality nevedomosti; bhavataḥ — vzniká; ajñānam — hlúposť; eva — zaiste; ca — tiež.

sattvāt — do modo da bondade; sañjāyate — desenvolve-se; jñānam — o conhecimento; rajasaḥ — do modo da paixão; lobhaḥ — a cobiça; eva — certamente; ca — também; pramāda — loucura; mohau — e ilusão; tamasaḥ — do modo da ignorância; bhavataḥ — desenvolvem-se; ajñānam — contra-senso; eva — certamente; ca — também.

Překlad

Tradução

Z kvality dobra sa rodí pravé poznanie, z kvality vášne žiadostivosť a z kvality nevedomosti vzniká hlúposť, šialenstvo a klam.

Do modo da bondade, desenvolve-se o verdadeiro conhecimento; do modo da paixão, desenvolve-se a cobiça; e do modo da ignorância, desenvolvem-se a tolice, a loucura e a ilusão.

Význam

Comentário

Keďže dnešná spoločnosť nie je príliš naklonená živým tvorom, odporúča sa, aby sa ľudia začali venovať vedomiu Kṛṣṇu. Prostredníctvom vedomia Kṛṣṇu sa spoločnosť povznesie na úroveň kvality dobra. Potom budú môcť ľudia vidieť veci také, aké sú. Pod vplyvom kvality nevedomosti sa z ľudí stávajú zvieratá a strácajú schopnosť jasného pohľadu na vec. Za nič na svete nechcú pochopiť, že riskujú, že ich v ďalšom živote zabijú zvieratá, ktoré teraz zabíjajú oni. Pretože nemajú skutočné poznanie, začnú byť nezodpovední. Aby sme zabránili tejto nezodpovednosti, musíme zaviesť výchovu a vzdelanie vedúce k rozvoju kvality dobra. Ľudia vychovávaní v kvalite dobra sú rozvážni a vidia veci také, aké naozaj sú. Blahobyt a šťastie sa dostavia automaticky. Aj keď je väčšina ľudstva nešťastná a neúspešná — ak sa čo len jedno percento obyvateľstva začne venovať rozvíjaniu vedomia Kṛṣṇu a dospeje do kvality dobra, je možné, že zavládne mier a hojnosť na celom svete. Naopak, ak sa svet celkom oddá kvalite vášne a nevedomosti, nemôže nikdy existovať mier alebo blahobyt. Pod vplyvom kvality vášne sa z ľudí stávajú lakomci a ich chamtivosť nepozná hraníc. Môžeme vidieť, že aj keď má niekto dostatok peňazí a dostačujúce prostriedky na uspokojovanie zmyslov, necíti sa byť šťastný a jeho myseľ nenachádza pokoj. Nie je to možné, pretože je pod vplyvom kvality vášne. Ak vôbec túži po šťastí, jeho peniaze mu nepomôžu. Vedomím Kṛṣṇu sa musí povzniesť na úroveň kvality dobra. Človek v kvalite vášne nie je iba duševne nešťastný, ale aj jeho práca a zamestnanie sú pre neho záťažou. Musí veľa plánovať a podnikať, aby si udržal svoje status quo. To je veľmi chúlostivá situácia. V kvalite nevedomosti sa z ľudí stávajú blázni. Pod vplyvom nepriaznivých okolností sa uchyľujú k omamným látkam a klesajú do ešte hlbšej nevedomosti. Ich budúcnosť je veľmi temná.

Como a civilização atual não tem muita simpatia pelas entidades vivas, recomenda-se o processo de consciência de Kṛṣṇa. Através da consciência de Kṛṣṇa, a sociedade desenvolverá o modo da bondade. Quando se desenvolver o modo da bondade, as pessoas verão as coisas em sua verdadeira perspectiva. No modo da ignorância, elas são exatamente como animais e não podem ver com clareza. No modo da ignorância, por exemplo, elas não vêem que, matando um animal, estão assumindo o risco de serem mortas pelo mesmo animal na vida seguinte. Porque não se educam com o verdadeiro conhecimento, as pessoas se tornam irresponsáveis. Para acabar com esta irresponsabilidade, deve haver educação para que se desenvolva o modo da bondade nas pessoas em geral. Quando estiverem realmente educadas no modo da bondade, elas se tornarão sóbrias, e terão pleno e autêntico conhecimento das coisas. Então, serão felizes e prósperas. Mesmo que a maioria das pessoas não seja feliz e próspera, se uma determinada porcentagem da população desenvolver a consciência de Kṛṣṇa e se situar no modo da bondade, então será possível que o mundo inteiro obtenha paz e prosperidade. Caso contrário, se o mundo se dedicar aos modos da paixão e ignorância, não poderá haver paz nem prosperidade. No modo da paixão, as pessoas se tornam cobiçosas, e seu desejo de satisfazer os sentidos não tem limites. Nesse caso, pode-se ver que mesmo que se tenha bastante dinheiro e condições favoráveis ao prazer dos sentidos, não há felicidade nem paz de espírito. Isto não é possível, porque se está no modo da paixão. Se alguém realmente quiser a felicidade, seu dinheiro não o ajudará; ele tem que se elevar ao modo da bondade, praticando a consciência de Kṛṣṇa. Quando está ocupado no modo da paixão, ele não só é mentalmente infeliz, mas também sua profissão e ocupação são muito penosas. Ele tem de traçar muitos planos e projetos para conseguir bastante dinheiro a fim de manter seu status quo. Tudo isto é miserável. No modo da ignorância, as pessoas ficam loucas. Estando aflitas com o ambiente em que vivem, elas se refugiam nas drogas, e com isso se afundam mais e mais na ignorância. Sua vida tem um futuro muito tenebroso.