VERŠ 23
TEXT 23
Verš
Texte
bhartā bhoktā maheśvaraḥ
paramātmeti cāpy ukto
dehe ’smin puruṣaḥ paraḥ
bhartā bhoktā maheśvaraḥ
paramātmeti cāpy ukto
dehe ’smin puruṣaḥ paraḥ
Synonyma
Synonyms
upadraṣṭā — svedok; anumantā — schvaľovateľ; ca — tiež; bhartā — pán; bhoktā — najvyšší požívateľ; mahā-īśvaraḥ — Najvyšší Pán; parama-ātmā — Nadduša; iti — takto; ca — a; api — vskutku; uktaḥ — hovorí sa; dehe — v tele; asmin — tomto; puruṣaḥ — požívateľ; paraḥ — transcendentálny.
upadraṣṭā: Celui qui surveille; anumantā: Celui qui permet; ca: aussi; bhartā: le maître; bhoktā: le bénéficiaire suprême; maheśvaraḥ: le Seigneur Suprême; paramātmā: l’Âme Suprême; iti: aussi; ca: et; api: en effet; uktaḥ: est dit; dehe: dans le corps; asmin: ce; puruṣaḥ: bénéficiaire; paraḥ: transcendantal.
Překlad
Translation
V tomto tele je však ešte iný, transcendentálny požívateľ, a to Najvyšší Pán, najvyšší vlastník, zvrchovaný svedok a schvaľovateľ, známy ako Nadduša.
Mais il y a dans le corps un autre bénéficiaire, Lequel transcende la matière. Il s’agit du Seigneur, qu’on nomme l’Âme Suprême, l’ultime possesseur, Celui qui tout observe et pour tout donne Sa sanction.
Význam
Purport
V tejto śloke sa hovorí, že Nadduša, ktorá neustále sprevádza individuálnu dušu, je predstaviteľom Najvyššieho Pána . Nie je to obyčajná živá bytosť. Monistickí filozofi zastávajú názor, že jestvuje iba jeden znalec tela, a preto veria, že nie je nijaký rozdiel medzi Naddušou a individuálnou dušou. Na vysvetlenie toho Pán hovorí, že Paramātmā Ho zastupuje v každom tele. Odlišuje sa od individuálnej duše, pretože je transcendentálna para. Individuálna duša sa teší z činností v rámci určitého poľa pôsobnosti, no Nadduša je prítomná len ako svedok, dozorca, schvaľovateľ a najvyšší požívateľ, ale telesných činností a obmedzených radovánok sa nezúčastňuje. Nazýva sa Paramātmā, nie ātmā, a je transcendentálna. Je jasné, že ātmā a Paramātmā sa od seba líšia. Nadduša, Paramātmā, má na rozdiel od individuálnej duše ruky a nohy všade. A keďže je Najvyššia, sídli v tele, aby individuálnej duši schválila túžby po hmotnom pôžitku. Individuálna duša by bez súhlasu Najvyššej Duše nemohla urobiť nič, a preto sa nazýva bhukta čiže udržiavaná, zatiaľ čo Najvyšší Pán je bhoktā — udržiavateľ. Existuje nekonečné množstvo živých bytostí a Paramātmā udržiava každú z nich ako ich priateľ.
Ce verset nous explique que l’Âme Suprême, qui accompagne toujours l’âme incarnée, est une manifestation du Seigneur. Elle n’est pas une âme ordinaire. Les philosophes monistes, parce qu’ils croient en l’existence d’un seul et unique connaissant du corps, pensent qu’il n’existe aucune différence entre l’Âme Suprême et l’âme distincte. Pour éclaircir ce point, le Seigneur affirme qu’Il Se manifeste dans chaque corps sous la forme du Paramātmā, et qu’Il est distinct de l’âme individuelle. Il est para, transcendantal. L’âme infinitésimale jouit des activités d’un champ d’action bien particulier, tandis que l’Âme Suprême, qui ne prend pas part aux actes ou jouissances limités du corps, les observe, les supervise, les sanctionne, et en est l’ultime bénéficiaire. On ne L’appelle pas ātmā mais Paramātmā, Âme Suprême et Absolue. Il est donc clair ici que l’ātmā et le Paramātmā diffèrent l’un de l’autre. L’Âme Suprême – contrairement à l’âme infinitésimale – a des bras et des jambes qui partout s’étendent. Et parce que le Paramātmā est le Seigneur Suprême, Il est présent dans le corps afin de donner Sa sanction aux désirs de l’âme distincte qui souhaite jouir des plaisirs matériels. Sans l’accord de l’Âme Suprême, l’âme distincte ne pourrait rien accomplir. L’âme individuelle est bhukta, « soutenue », et le Paramātmā est bhoktā, « le soutien ». Il existe d’innombrables êtres, et le Seigneur, qui est Leur ami, demeure en chacun d’eux.
Skutočnosť je taká, že individuálne živé bytosti sú večnými čiastočkami Najvyššieho Pána a že medzi nimi a Ním jestvuje dôverný priateľský vzťah. Živé bytosti však majú sklon odmietať usmernenia Najvyššieho Pána a snažia sa konať nezávisle, aby mohli vládnuť prírode, a vzhľadom na túto tendenciu sa nazývajú okrajovou energiou Najvyššieho Pána . Živá bytosť môže byť umiestnená buď v duchovnej alebo hmotnej energii. Dokým je podmienená hmotnou energiou, zostáva s ňou Najvyšší Pán ako Paramātmā, priateľ, ktorý jej chce pomôcť na ceste späť do duchovnej energie. Pán si vždy veľmi želá, aby sa vrátila do duchovnej energie, ale živá bytosť stále odmieta príležitosť styku s duchovným svetlom vzhľadom na svoju maličkú nezávislosť. Toto zneužívanie nezávislosti je príčinou jej boja s hmotnou prírodou. Takže Najvyšší Pán nám dáva neustále pokyny zvnútra i zvonku. Zvonku nám dáva pokyny formou Bhagavad-gīty a z vnútra sa snaží každého jednotlivca presvedčiť, že jeho činnosti na hmotnej úrovni nie sú zárukou skutočného šťastia. Pán hovorí: „Zanechaj všetko a odovzdaj sa iba Mne. Potom budeš šťastný!“ Inteligentný človek, ktorý vloží svoju dôveru v Naddušu alebo Najvyššiu Božskú Osobnosť, sa vydá úspešnou cestou k večnému životu plnému blaženosti a poznania.
L’âme distincte fait éternellement partie intégrante du Seigneur Suprême, et un lien d’amitié très étroit les unit. Mais l’être distinct a tendance à rejeter la sanction du Seigneur pour tenter indépendamment de dominer la nature. Parce qu’il a cette tendance, on l’appelle énergie marginale du Seigneur Suprême. L’être vivant peut se situer soit dans l’énergie matérielle, soit dans l’énergie spirituelle. Tant qu’il demeure conditionné par l’énergie matérielle, le Seigneur, en ami, l’accompagne, sous la forme de l’Âme Suprême, pour l’aider à retourner à l’énergie spirituelle. Le Seigneur, en effet, désire toujours ardemment ramener l’être à l’énergie spirituelle, mais son infime indépendance incite ce dernier à s’en détourner sans cesse. C’est ce mauvais usage de son indépendance qui est à l’origine de la lutte qu’il doit mener dans l’existence conditionnée. C’est pourquoi le Seigneur l’instruit constamment, de l’intérieur comme de l’extérieur. De l’extérieur, Il lui donne des instructions comme celles contenues dans la Bhagavad-gītā, et de l’intérieur, Il S’efforce de le convaincre que les activités qu’il accomplit dans le domaine matériel ne lui procurent pas le vrai bonheur. « Abandonne tout cela, dit-Il, et tourne-toi vers Moi avec foi. Alors tu seras heureux. » Ainsi, l’homme intelligent qui place sa foi en l’Âme Suprême, en Dieu, va au-devant d’une vie éternelle de connaissance et de félicité.