Skip to main content

VERŠ 17

TEXT 17

Verš

Text

avibhaktaṁ ca bhūteṣu
vibhaktam iva ca sthitam
bhūta-bhartṛ ca taj jñeyaṁ
grasiṣṇu prabhaviṣṇu ca
avibhaktaṁ ca bhūteṣu
vibhaktam iva ca sthitam
bhūta-bhartṛ ca taj jñeyaṁ
grasiṣṇu prabhaviṣṇu ca

Synonyma

Synonyms

avibhaktam — bez rozdelenia; ca — tiež; bhūteṣu — vo všetkých živých tvoroch; vibhaktam — rozdelená; iva — akoby; ca — tiež; sthitam — situovaný; bhūta-bhartṛ — udržovateľ všetkých živých tvorov; ca — tiež; tat — to; jñeyam — pochopiť; grasiṣṇu — pohlcuje; prabhaviṣṇu — vyvíja; ca — tiež.

avibhaktam — ohne Aufteilung; ca — auch; bhūteṣu — in alle Lebewesen; vibhaktam — aufgeteilt; iva — wie wenn; ca — auch; sthitam — existierend; bhūta-bhartṛ — der Erhalter aller Lebewesen; ca — auch; tat — dies; jñeyam — muß verstanden werden; grasiṣṇu — verschlingend; prabhaviṣṇu — hervorbringend; ca — auch.

Překlad

Translation

Aj keď sa Nadduša zdá byť rozdelená vo všetkých živých tvoroch, nikdy rozdelená nie je. Je jedna jediná. Hoci je udržiavateľom všetkých živých bytostí, človek by mal vedieť, že ich všetky pohlcuje aj rozvíja.

Obwohl die Überseele unter allen Wesen aufgeteilt zu sein scheint, ist Sie niemals geteilt. Sie ist in Ihrer Existenz eins. Obwohl Sie der Erhalter eines jeden Lebewesens ist, muß man verstehen, daß Sie alles verschlingt und hervorbringt.

Význam

Purport

Najvyšší Pán sídli v srdci každého ako Nadduša. Znamená to snáď, že sa rozdelil? Nie. V skutočnosti je jeden jediný. Môžme použiť príklad so Slnkom. Slnko ako meridián svieti súčasne na všetky strany. Keď sa vyberieme na miesto vzdialené päťtisíc kilometrov a spýtame sa: „Kde je Slnko?“, každý odpovie, že nám svieti rovno nad hlavou. Preto sa nám môže zdať, že jestvuje niekoľko sĺnc. Ale Slnko je iba jedno. Tento príklad sa uvádza vo vedskych písmach na ilustráciu toho, že hoci sa Najvyšší Pán zdá byť rozdelený, nikdy rozdelený nie je. Vo Vedach sa píše, že jeden Viṣṇu je prítomný vďaka Svojej všemohúcnosti všade, podobne ako sa jedno Slnko zjavuje rôznym ľuďom na rôznych miestach. Hoci je Najvyšší Pán udržovateľom všetkých živých tvorov, v čase zániku sám všetko zničí. To je potvrdené v jedenástej kapitole, kde Kṛṣṇa hovorí, že zostúpil, aby zabil všetkých bojovníkov na Kurukṣetre. Zmieňuje sa aj o tom, že vo Svojej podobe času všetko ničí. Je ničiteľom všetkého a všetkých. V okamihu stvorenia všetko stvorí a v čase zániku všetko zničí. Vedske hymny potvrdzujú skutočnosť, že je zdrojom a útočiskom všetkých živých tvorov. Po stvorení všetko spočíva v Jeho všemohúcnosti a v čase zániku sa do Neho všetko navráti. Yato vā imāni bhūtāni jāyante yena jātāni jīvanti yat prayanty abhisaṁ-viśanti tad brahma tad vijijñāsasva (Taittirīya Upaniṣad 3.1).

ERLÄUTERUNG: Der Herr weilt als Überseele im Herzen eines jeden. Bedeutet dies, daß Er aufgeteilt wurde? Nein. Im Grunde ist Er eins. In diesem Zusammenhang wird das Beispiel der Sonne gegeben. Wenn die Sonne den Zenit erreicht, steht sie über einem ganz bestimmten Ort, doch wenn man fünftausend Kilometer in alle Richtungen ginge und fragte: „Wo ist die Sonne?“, würde jeder sagen, sie scheine genau auf seinen Kopf. In der vedischen Literatur wird dieses Beispiel gegeben, um zu zeigen, daß der Herr, obwohl Er ungeteilt ist, aufgeteilt zu sein scheint. Ebenso heißt es in der vedischen Literatur, daß der eine Viṣṇu durch Seine Allmacht überall gegenwärtig ist, ebenso wie die Sonne vielen Menschen an vielen Orten erscheint. Und obwohl der Höchste Herr der Erhalter eines jeden Lebewesens ist, wird zur Zeit der Vernichtung alles von Ihm verschlungen. Dies wurde im Elften Kapitel bestätigt, als der Herr sagte, daß Er gekommen sei, um alle in Kurukṣetra versammelten Krieger zu verschlingen. Er erwähnte auch, daß Er in Form der Zeit alles verschlinge. Er ist der Vernichter und der Töter aller Dinge und aller Wesen. Zur Zeit der Schöpfung bringt Er alle Lebewesen aus ihrem ursprünglichen Zustand hervor, und zur Zeit der Vernichtung verschlingt Er sie. Die vedischen Hymnen bestätigen die Tatsache, daß Er der Ursprung und der Ruheort aller Lebewesen ist. Nach der Schöpfung ruht alles in Seiner Allmacht, und nach der Vernichtung kehrt alles wieder zurück, um in Ihm zu ruhen. So lauten die Beschreibungen der vedischen Hymnen. Yato vā imāni bhūtāni jāyante yena jātāni jīvanti yat prayanty abhisaṁviśanti tad brahma tad vijijñāsasva (Taittirīya Upaniṣad 3.1).