Skip to main content

VERŠ 52

TEXT 52

Verš

Texto

śrī-bhagavān uvāca
su-durdarśam idaṁ rūpaṁ
dṛṣṭavān asi yan mama
devā apy asya rūpasya
nityaṁ darśana-kāṅkṣiṇaḥ
śrī-bhagavān uvāca
su-durdarśam idaṁ rūpaṁ
dṛṣṭavān asi yan mama
devā apy asya rūpasya
nityaṁ darśana-kāṅkṣiṇaḥ

Synonyma

Palabra por palabra

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; su-durdarśam — veľmi ťažké uzrieť; idam — túto; rūpam — podobu; dṛṣṭavān asi — ako vidíš; yat — ktorú; mama — Môj; devāḥ — polobohovia; api — tiež; asya — túto; rūpasya — podoba; nityam — večne; darśana-kāṅkṣiṇaḥ — túži uzrieť.

śrī-bhagavān uvāca — la Suprema Personalidad de Dios dijo; su-durdaśam — muy difícil de ver; idam — esta; rūpam — forma; dṛṣṭvān asi — tal como has visto; yat — la cual, mama–Mía; devāḥ — los semidioses: api–también; asya — esta; rūpasya — forma; nityam — eternamente; darśana-kaṇkṣiṇaḥ — anhelan ver.

Překlad

Traducción

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Môj drahý Arjuna, je veľmi ťažké uzrieť podobu, na ktorú sa práve pozeráš. Dokonca aj polobohovia neustále túžia uzrieť túto tak milú podobu.

La Suprema Personalidad de Dios dijo: Mi querido Arjuna, esta forma Mía que estás viendo ahora es muy difícil de ver. Hasta los semidioses están buscando siempre la oportunidad de ver esta forma, la cual es muy querida.

Význam

Significado

V štyridsiatom ôsmom verši tejto kapitoly hovorí Kṛṣṇa Arjunovi, že uzrieť Jeho vesmírnu podobu nie je možné dokonca ani po vykonaní mnohých zbožných skutkov, obetí atď. Použitím slov su-durdarśam sa v tomto verši naznačuje, že Kṛṣṇova dvojruká podoba je veľmi dôverná. Človek by snáď mohol uzrieť vesmírnu podobu, keby ku všetkým aktivitám ako je pokánie, štúdium Ved a filozofické špekulovanie pridal trochu oddanej služby. Snáď by to bolo možné, no ako sme už povedali, ani túto podobu nemôže človek uzrieť bez bhakti. Nad vesmírnou podobou však jestvuje Kṛṣṇova dvojruká podoba, ktorú uzrieť je ešte ťažšie, a to aj pre polobohov ako je Brahmā a Śiva, ktorí túžia práve po tejto Kṛṣṇove podobe. V Śrīmad-Bhagavatame sa hovorí, že keď sa o Kṛṣṇovi predpokladalo, že je v lone Devakī, zostúpili z neba všetci polobohovia, aby uzreli zázračného Kṛṣṇu a predniesli Mu krásne modlitby, hoci Ho v tom čase ešte nevideli. Čakali na chvíľu, kedy Ho budú môcť uzrieť. Hlupáci môžu zosmiešňovať Kṛṣṇu a považovať Ho za obyčajného človeka alebo vzdávať úctu niečomu „neosobnému v Kṛṣṇovi“ a nie Jemu samotnému, taký postoj je nezmyselný. Polobohovia ako Brahmā a Śiva v skutočnosti túžia po uzretí Kṛṣṇovej dvojrukej podoby.

En el verso cuarenta y ocho de este capítulo, el Señor Kṛṣṇa terminó de revelar Su forma universal, y le informó a Arjuna que esa forma no era posible verla ni con muchísimas actividades, sacrificios, etc. Ahora se emplea aquí la palabra su-durdarśam, indicando que la forma de Kṛṣṇa de dos manos es aún más confidencial. Puede que uno logre ver la forma de Kṛṣṇa con añadirle un pequeño vestigio de servicio devocional a diversas actividades, tales como las penitencias, el estudio de los Vedas y la especulación filosófica. Es posible que así sea. Pero sin un vestigio de bhakti no se puede ver; eso ya se ha explicado. Aun así más allá de esa forma universal, la forma de Kṛṣṇa con dos manos es aún más difícil de ver, incluso para semidioses tales como Brahmā y el Señor Śiva. Ellos desean ver a Kṛṣṇa, y en el Śrīmad-Bhāgavatam se dan pruebas de que cuando se suponía que el maravilloso Kṛṣṇa se hallaba en el vientre de Su madre, Devakī, todos los semidioses del cielo fueron a verlo y le ofrecieron al Señor hermosas oraciones, si bien en ese momento Él no estaba visible a los ojos de ellos.  Ellos esperaron para verlo. Puede que una persona necia se burle de Él, considerándolo una persona ordinaria, y que en vez de ofrecerle respetos  a Él se los ofrezca al «algo» impersonal que está dentro de Él, pero todas esas posturas son insensatas. Semidioses tales como Brahmā y Śiva desean de hecho ver a Kṛṣṇa en Su forma de dos brazos.

V Bhagavad-gīte (9.11) sa ďalej píše: avajānanti māṁ mūḍhā mānuṣīṁ tanum āśritaḥ. Kṛṣṇu nemôžu vidieť hlupáci, ktorí Ho hania. Kṛṣṇovo telo je dokonale duchovné, plné večnosti a blaženosti. To je potvrdené v Brahma-saṁhite, a v Bhagavad-gīte to potvrdzuje samotný Kṛṣṇa. Jeho telo sa nikdy neponáša na hmotné telo. Preto tí, ktorí chcú poznať Kṛṣṇu štúdiom Bhagavad-gīty, alebo inej vedskej literatúry, narazia na problém. Ak používajú hmotnú metódu na to, aby pochopili Kṛṣṇu, považujú Ho za mocnú historickú osobnosť alebo veľmi učeného filozofa — za obyčajného človeka, ktorý bol nútený prijať hmotné telo navzdory Svojej nezvyčajnej moci. Absolútnu Pravdu považujú definitívne za neosobnú, a to zvádza k názoru, že z neosobného aspektu sa prejavil osobný, ktorý je pútaný k hmotnej prírode. To je materialistické poňatie Najvyššieho Pána. Ďalšie poňatie nie je o nič menej špekulatívne. Tí, ktorí chcú spoznať Kṛṣṇu, špekulujú a myslia si, že je menej dôležitý ako Jeho vesmírna podoba. Tým pádom tvrdia, že vesmírna podoba, ktorú zjavil Kṛṣṇa Arjunovi, je dôležitejšia než Jeho osobná podoba. Podľa nich je osobná podoba Najvyššieho výplodom predstavivosti. Veria, že Absolútna Pravda je neosobná.

Transcendentálny proces, ako pochopiť Kṛṣṇu, je opísaný v štvrtej kapitole Bhagavad-gīty, načúvať o Kṛṣṇovi od autorít. To je skutočná vedska metóda, a v tých, ktorí sa riadi vedskymi tradíciami a načúvajú príbehom o Kṛṣṇovi od autorít, sa neustálym načúvaním takýchto príbehov prebudí láska ku Kṛṣṇovi. Ako sme už niekoľkokrát spomenuli, Kṛṣṇa je zahalený Svojou energiou, zvanou yoga-māyā. Nezjavuje sa komukoľvek. Môžu Ho uzrieť iba tí, ktorým sa zjavil. To je potvrdené vo Vedach: iba plne odovzdaná duša môže pochopiť Absolútnu Pravdu. Transcendentalistovi sa môžu otvoriť duchovné oči neustálim vedomím Kṛṣṇu a neustálou oddanou láskyplnou službou, a Kṛṣṇa sa mu môže zjaviť. Takéto zjavenie nie je možné dokonca ani pre polobohov, preto nemôžu pochopiť Kṛṣṇu. Poprední polobohovia neustále dúfajú, že uzrú Kṛṣṇovu dvojrukú podobu. Z toho vyplýva, že je veľmi ťažké uzrieť Kṛṣṇovu vesmírnu podobu a že táto možnosť neplatí pre všetkých rovnako. Ešte ťažšie je však pochopiť Jeho osobnú podobu Śyāmasundaru.

En el Bhagavad-gītā (9.11) también se confirma eso: avajānanti māṁ mūḍhā mānuṣīṁ tanum āśritam, Él no es visible a los ojos de las personas necias que se burlan de Él. El cuerpo de Kṛṣṇa, tal como lo confirma la Brahma-saṁhitā y Él mismo en el Bhagavad-gītā, es completamente espiritual y está colmado de bienaventuranza y eternidad. Su cuerpo nunca es como el cuerpo material. Pero para quienes hacen un estudio de Kṛṣṇa por medio de la lectura del Bhagavad-gītā o Escrituras védicas similares, Kṛṣṇa es un problema. Alguien que emplea un proceso material considera que Kṛṣṇa es una gran personalidad histórica y un filósofo muy docto, pero que Él es un hombre ordinario, y a pesar de que era muy poderoso, tuvo que aceptar un cuerpo material. En fin de cuentas, ellos piensan que la Verdad Absoluta es impersonal; por consiguiente, ellos creen que de Su aspecto impersonal adoptó un aspecto personal apegado a la naturaleza material. Este es un juicio materialista acerca del Señor Supremo. Otro juicio es producto de la especulación. Aquellos que están en busca de conocimiento también especulan acerca de Kṛṣṇa y lo consideran menos importante que la forma universal del Supremo. Así pues, algunas personas creen que la forma universal de Kṛṣṇa que se le manifestó a Arjuna es más importante que Su forma personal. Según ellos, la forma personal del Supremo es algo imaginario. Ellos creen que, en última instancia, la Verdad Absoluta no es una persona. Pero el proceso trascendental se describe en el Bhagavad-gītā, capítulo cuatro: hay que oír a las autoridades hablar de Kṛṣṇa. Ese es el verdadero proceso védico, y aquellos que verdaderamente están en la línea védica oyen a la autoridad hablar de Kṛṣṇa, y por el reiterado proceso de oír hablar de Él, Kṛṣṇa se vuelve querido. Como ya hemos discutido en diversas ocasiones, Kṛṣṇa está cubierto de Su potencia yoga-māyā. Él no puede ser visto por cualquiera, ni se le revela a cualquiera. A Él solo puede verlo aquel a quien Él se revela. Eso se confirma en la literatura védica, la Verdad Absoluta puede realmente ser entendida por aquel que es un alma entregada. El trascendentalista, por medio del continuo proceso de conciencia de Kṛṣṇa y por medio del servicio devocional que le presta a Kṛṣṇa, puede hacer que se le abran los ojos espirituales y puede ver a Kṛṣṇa por revelación. Esa revelación no le es posible conseguirla ni siquiera a los semidioses; en consecuencia, incluso a los semidioses les resulta difícil entender a Kṛṣṇa, y los semidioses adelantados siempre están anhelando ver a Kṛṣṇa en Su forma de dos manos. Se concluye, pues, que, aunque ver la forma universal de Kṛṣṇa es algo sumamente difícil y no es posible para cualquiera, aún es más difícil entender Su forma personal de Śyāmasundara.