VERŠ 52
TEXT 52
Verš
Text
su-durdarśam idaṁ rūpaṁ
dṛṣṭavān asi yan mama
devā apy asya rūpasya
nityaṁ darśana-kāṅkṣiṇaḥ
su-durdarśam idaṁ rūpaṁ
dṛṣṭavān asi yan mama
devā apy asya rūpasya
nityaṁ darśana-kāṅkṣiṇaḥ
Synonyma
Synonyms
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; su-durdarśam — veľmi ťažké uzrieť; idam — túto; rūpam — podobu; dṛṣṭavān asi — ako vidíš; yat — ktorú; mama — Môj; devāḥ — polobohovia; api — tiež; asya — túto; rūpasya — podoba; nityam — večne; darśana-kāṅkṣiṇaḥ — túži uzrieť.
śrī-bhagavān uvāca — the Supreme Personality of Godhead said; su-durdarśam — very difficult to see; idam — this; rūpam — form; dṛṣṭavān asi — as you have seen; yat — which; mama — of Mine; devāḥ — the demigods; api — also; asya — this; rūpasya — form; nityam — eternally; darśana-kāṅkṣiṇaḥ — aspiring to see.
Překlad
Translation
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Môj drahý Arjuna, je veľmi ťažké uzrieť podobu, na ktorú sa práve pozeráš. Dokonca aj polobohovia neustále túžia uzrieť túto tak milú podobu.
The Supreme Personality of Godhead said: My dear Arjuna, this form of Mine you are now seeing is very difficult to behold. Even the demigods are ever seeking the opportunity to see this form, which is so dear.
Význam
Purport
V štyridsiatom ôsmom verši tejto kapitoly hovorí Kṛṣṇa Arjunovi, že uzrieť Jeho vesmírnu podobu nie je možné dokonca ani po vykonaní mnohých zbožných skutkov, obetí atď. Použitím slov su-durdarśam sa v tomto verši naznačuje, že Kṛṣṇova dvojruká podoba je veľmi dôverná. Človek by snáď mohol uzrieť vesmírnu podobu, keby ku všetkým aktivitám ako je pokánie, štúdium Ved a filozofické špekulovanie pridal trochu oddanej služby. Snáď by to bolo možné, no ako sme už povedali, ani túto podobu nemôže človek uzrieť bez bhakti. Nad vesmírnou podobou však jestvuje Kṛṣṇova dvojruká podoba, ktorú uzrieť je ešte ťažšie, a to aj pre polobohov ako je Brahmā a Śiva, ktorí túžia práve po tejto Kṛṣṇove podobe. V Śrīmad-Bhagavatame sa hovorí, že keď sa o Kṛṣṇovi predpokladalo, že je v lone Devakī, zostúpili z neba všetci polobohovia, aby uzreli zázračného Kṛṣṇu a predniesli Mu krásne modlitby, hoci Ho v tom čase ešte nevideli. Čakali na chvíľu, kedy Ho budú môcť uzrieť. Hlupáci môžu zosmiešňovať Kṛṣṇu a považovať Ho za obyčajného človeka alebo vzdávať úctu niečomu „neosobnému v Kṛṣṇovi“ a nie Jemu samotnému, taký postoj je nezmyselný. Polobohovia ako Brahmā a Śiva v skutočnosti túžia po uzretí Kṛṣṇovej dvojrukej podoby.
In the forty-eighth verse of this chapter Lord Kṛṣṇa concluded revealing His universal form and informed Arjuna that this form is not possible to be seen by so many pious activities, sacrifices, etc. Now here the word su-durdarśam is used, indicating that Kṛṣṇa’s two-handed form is still more confidential. One may be able to see the universal form of Kṛṣṇa by adding a little tinge of devotional service to various activities like penances, Vedic study and philosophical speculation. It may be possible, but without a tinge of bhakti one cannot see; that has already been explained. Still, beyond that universal form, the form of Kṛṣṇa with two hands is still more difficult to see, even for demigods like Brahmā and Lord Śiva. They desire to see Him, and we have evidence in the Śrīmad-Bhāgavatam that when He was supposed to be in the womb of His mother, Devakī, all the demigods from heaven came to see the marvel of Kṛṣṇa, and they offered nice prayers to the Lord, although He was not at that time visible to them. They waited to see Him. A foolish person may deride Him, thinking Him an ordinary person, and may offer respect not to Him but to the impersonal “something” within Him, but these are all nonsensical postures. Kṛṣṇa in His two-armed form is actually desired to be seen by demigods like Brahmā and Śiva.
V Bhagavad-gīte (9.11) sa ďalej píše: avajānanti māṁ mūḍhā mānuṣīṁ tanum āśritaḥ. Kṛṣṇu nemôžu vidieť hlupáci, ktorí Ho hania. Kṛṣṇovo telo je dokonale duchovné, plné večnosti a blaženosti. To je potvrdené v Brahma-saṁhite, a v Bhagavad-gīte to potvrdzuje samotný Kṛṣṇa. Jeho telo sa nikdy neponáša na hmotné telo. Preto tí, ktorí chcú poznať Kṛṣṇu štúdiom Bhagavad-gīty, alebo inej vedskej literatúry, narazia na problém. Ak používajú hmotnú metódu na to, aby pochopili Kṛṣṇu, považujú Ho za mocnú historickú osobnosť alebo veľmi učeného filozofa — za obyčajného človeka, ktorý bol nútený prijať hmotné telo navzdory Svojej nezvyčajnej moci. Absolútnu Pravdu považujú definitívne za neosobnú, a to zvádza k názoru, že z neosobného aspektu sa prejavil osobný, ktorý je pútaný k hmotnej prírode. To je materialistické poňatie Najvyššieho Pána. Ďalšie poňatie nie je o nič menej špekulatívne. Tí, ktorí chcú spoznať Kṛṣṇu, špekulujú a myslia si, že je menej dôležitý ako Jeho vesmírna podoba. Tým pádom tvrdia, že vesmírna podoba, ktorú zjavil Kṛṣṇa Arjunovi, je dôležitejšia než Jeho osobná podoba. Podľa nich je osobná podoba Najvyššieho výplodom predstavivosti. Veria, že Absolútna Pravda je neosobná.
Transcendentálny proces, ako pochopiť Kṛṣṇu, je opísaný v štvrtej kapitole Bhagavad-gīty, načúvať o Kṛṣṇovi od autorít. To je skutočná vedska metóda, a v tých, ktorí sa riadi vedskymi tradíciami a načúvajú príbehom o Kṛṣṇovi od autorít, sa neustálym načúvaním takýchto príbehov prebudí láska ku Kṛṣṇovi. Ako sme už niekoľkokrát spomenuli, Kṛṣṇa je zahalený Svojou energiou, zvanou yoga-māyā. Nezjavuje sa komukoľvek. Môžu Ho uzrieť iba tí, ktorým sa zjavil. To je potvrdené vo Vedach: iba plne odovzdaná duša môže pochopiť Absolútnu Pravdu. Transcendentalistovi sa môžu otvoriť duchovné oči neustálim vedomím Kṛṣṇu a neustálou oddanou láskyplnou službou, a Kṛṣṇa sa mu môže zjaviť. Takéto zjavenie nie je možné dokonca ani pre polobohov, preto nemôžu pochopiť Kṛṣṇu. Poprední polobohovia neustále dúfajú, že uzrú Kṛṣṇovu dvojrukú podobu. Z toho vyplýva, že je veľmi ťažké uzrieť Kṛṣṇovu vesmírnu podobu a že táto možnosť neplatí pre všetkých rovnako. Ešte ťažšie je však pochopiť Jeho osobnú podobu Śyāmasundaru.
In Bhagavad-gītā (9.11) it is also confirmed, avajānanti māṁ mūḍhā mānuṣīṁ tanum āśritam: He is not visible to the foolish persons who deride Him. Kṛṣṇa’s body, as confirmed by Brahma-saṁhitā and confirmed by Kṛṣṇa Himself in Bhagavad-gītā, is completely spiritual and full of bliss and eternality. His body is never like a material body. But for some who make a study of Kṛṣṇa by reading Bhagavad-gītā or similar Vedic scriptures, Kṛṣṇa is a problem. For one using a material process, Kṛṣṇa is considered to be a great historical personality and very learned philosopher, but He is an ordinary man, and even though He was so powerful He had to accept a material body. Ultimately they think that the Absolute Truth is impersonal; therefore they think that from His impersonal feature He assumed a personal feature attached to material nature. This is a materialistic calculation of the Supreme Lord. Another calculation is speculative. Those who are in search of knowledge also speculate on Kṛṣṇa and consider Him to be less important than the universal form of the Supreme. Thus some think that the universal form of Kṛṣṇa which was manifested to Arjuna is more important than His personal form. According to them, the personal form of the Supreme is something imaginary. They believe that in the ultimate issue, the Absolute Truth is not a person. But the transcendental process is described in Bhagavad-gītā, Chapter Four: to hear about Kṛṣṇa from authorities. That is the actual Vedic process, and those who are actually in the Vedic line hear about Kṛṣṇa from authority, and by repeated hearing about Him, Kṛṣṇa becomes dear. As we have several times discussed, Kṛṣṇa is covered by His yoga-māyā potency. He is not to be seen or revealed to anyone and everyone. Only by one to whom He reveals Himself can He be seen. This is confirmed in the Vedic literature; for one who is a surrendered soul, the Absolute Truth can actually be understood. The transcendentalist, by continuous Kṛṣṇa consciousness and by devotional service to Kṛṣṇa, can have his spiritual eyes opened and can see Kṛṣṇa by revelation. Such a revelation is not possible even for the demigods; therefore it is difficult even for the demigods to understand Kṛṣṇa, and the advanced demigods are always in hope of seeing Kṛṣṇa in His two-handed form. The conclusion is that although to see the universal form of Kṛṣṇa is very, very difficult and not possible for anyone and everyone, it is still more difficult to understand His personal form as Śyāmasundara.