VERŠ 51
VERSO 51
Verš
Texto
dṛṣṭvedaṁ mānuṣaṁ rūpaṁ
tava saumyaṁ janārdana
idānīm asmi saṁvṛttaḥ
sa-cetāḥ prakṛtiṁ gataḥ
dṛṣṭvedaṁ mānuṣaṁ rūpaṁ
tava saumyaṁ janārdana
idānīm asmi saṁvṛttaḥ
sa-cetāḥ prakṛtiṁ gataḥ
Synonyma
Sinônimos
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; dṛṣṭvā — keď vidím; idam — túto; mānuṣam — ľudskú; rūpam — podobu; tava — Tvoju; saumyam — veľmi krásnu; janārdana — ó, hubiteľ nepriateľov; idānīm — práve teraz; asmi — som; saṁvṛttaḥ — uspokojený; sa-cetāḥ — v mojom vedomí; prakṛtim — do mojej vlastnej prirodzenosti; gataḥ — navrátený.
arjunaḥ uvāca — Arjuna disse; dṛṣṭvā — vendo; idam — esta; mānuṣam — humana; rūpam — forma; tava — Sua; saumyam — muito bela; janārdana — ó castigador dos inimigos; idānīm — agora; asmi — estou; saṁvṛttaḥ — estabelecido; sa-cetāḥ — em minha consciência; prakṛtim — à minha própria natureza; gataḥ — retornei.
Překlad
Tradução
Keď Arjuna uzrel Kṛṣṇu v Jeho pôvodnej podobe riekol: „Ó, Janārdana, pri pohľade na Tvoju prekrásnu ľudskú podobu sa moja myseľ opäť upokojila a vraciam sa do svojej pôvodnej prirodzenosti.“
Ao ver Kṛṣṇa em Sua forma original, Arjuna, então, disse: Ó Janārdana, agora que vejo esta forma aparentemente humana, de uma beleza sem par, minha mente está tranqüila e reassumi minha natureza original.
Význam
Comentário
Zo slov mānuṣaṁ rūpam je zrejmé, že Najvyššia Božská Osobnosť má pôvodne dve ruky. Ľudia, ktorí Kṛṣṇu hania tým, že Ho považujú za obyčajného človeka, si nie sú vedomí Jeho Božskej podstaty. Keby bol Kṛṣṇa obyčajný človek, ako by mohol ukázať Svoju vesmírnu podobu a hneď nato sa zjaviť v štvorrukej podobe Nārāyaṇa? V Bhagavad-gīte sa jasne hovorí, že ten, kto považuje Kṛṣṇu za obyčajného človeka a klame čitateľov tvrdením, že z Kṛṣṇu prehovára neosobný Brahman, sa dopúšťa najťažšieho zločinu. Kṛṣṇa neukázal iba Svoju vesmírnu podobu, ale aj štvorrukú podobu Viṣṇua. Ako Ho teda môže niekto považovať za obyčajného človeka? Čistý oddaný sa však nedá oklamať falošnými komentármi k Bhagavad-gīte, vie totiž ako sa veci majú. Pôvodné verše Bhagavad-gīty sú nad Slnko jasné a nepotrebujú výklady hlúpych komentátorov.
Aqui, as palavras mānuṣaṁ rūpam indicam com clareza que originalmente a Suprema Personalidade de Deus tem duas mãos. E também se demonstra que aqueles que zombam de Kṛṣṇa como se Ele fosse uma pessoa comum, ignoram Sua natureza divina. Se Kṛṣṇa fosse um ser humano comum, como então Lhe seria possível mostrar a forma universal e depois mostrar a forma de Nārāyaṇa de quatro braços? Assim, afirma-se mui claramente no Bhagavad-gītā que aquele que pensa que Kṛṣṇa é uma pessoa comum e que desencaminha o leitor, dizendo que é o Brahman impessoal dentro de Kṛṣṇa que fala, comete a maior das injustiças. É um fato verdadeiro que Kṛṣṇa mostrou Sua forma universal e Sua forma de Viṣṇu de quatro braços. Logo, como pode ser Ele um ser humano comum? O devoto puro não se deixa confundir por aqueles que deturpam o sentido do Bhagavad-gītā, pois ele entende do assunto. Os versos originais do Bhagavad-gītā são tão claros como o sol; eles não precisam da luz artificial dos comentadores tolos.