VERŠ 41 – 42

TEXTS 41-42

Verš

Texte

sakheti matvā prasabhaṁ yad uktaṁ
he kṛṣṇa he yādava he sakheti
ajānatā mahimānaṁ tavedaṁ
mayā pramādāt praṇayena vāpi

yac cāvahāsārtham asat-kṛto ’si
vihāra-śayyāsana-bhojaneṣu
eko ’tha vāpy acyuta tat-samakṣaṁ
tat kṣāmaye tvām aham aprameyam

Synonyma

Synonyms

sakhā — priateľ; iti — tak; matvā — mysliaci; prasabham — trúfalo; yat — čokoľvek; uktam — riekol; he kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; he yādava — ó, Yādava; he sakhe — ó, drahý priateľ; iti — tak; ajānatā — nevdojak; mahimānam — nádhera; tava — Tvoja; idam — to; mayā — mnou; pramādāt — z ľahkovážnosti; praṇayena — z lásky; vā api — buď; yat — čokoľvek; ca — tiež; avahāsa-artham — ako žart; asat-kṛtaḥ — potupa; asi — bol si; vihāra — zábava; śayyā — ležiac; āsana — sediac; bhojaneṣu — za jedným stolom; ekaḥ — sám; atha vā — alebo; api — tiež; acyuta — ó, neomylný; tat-samakṣam — v spoločnosti; tat — všetky tieto; kṣāmaye — prepáč; tvām — Ty; aham — ja; aprameyam — bezmedzný.

sakhā: ami; iti: ainsi; matvā: pensant; prasabham: impudemment; yat: quoi que; uktam: dit; he kṛṣṇa: ô Kṛṣṇa; he yādava: ô Yādava; he sakhe: ô mon cher ami; iti: ainsi; ajānatā: sans savoir; mahimānam: gloires; tava: Tes; idam: cela; mayā: par moi; pramādāt: par sottise; praṇayena: par amour; va api: ou; yat: quoi que; ca: aussi; avahāsārtham: par plaisanterie; asat-kṛtaḥ: déshonoré; asi: Tu as été; vihāra: dans la détente; śayyā: allongés; āsana: assis; bhojaneṣu: ou en mangeant ensemble; ekaḥ: seuls; athavā: ou; api: aussi; acyuta: ô Toi qui es infaillible; tat-samakṣam: parmi des compagnons; tat: tous ces; kṣāmaye: demande pardon; tvām: à Toi; aham: je; aprameyam: immensurable.

Překlad

Translation

Považoval som Ťa za svojho priateľa a zavše som Ťa ľahkovážne oslovil „ó, Kṛṣṇa“, „ó, Yādava“, „môj priateľ“, nepoznajúc Tvoju skutočnú slávu. Prosím, odpusť mi všetko, čoho som sa voči Tebe dopustil z ľahkovážnosti alebo z lásky. Zavše som bol k Tebe nezdvorilý, keď sme spolu žartovali počas odpočinku, keď sme ležali na jednej posteli, sedeli či jedli, či už osamote alebo v spoločnosti priateľov. Odpusť mi, prosím, všetky moje priestupky, ó, nekonečný.

Méconnaissant Tes gloires, je me suis, par le passé, impudemment adressé à Toi par ces mots: « Ô Kṛṣṇa, Ô Yādava, Ô mon ami ». Je Te prie de bien vouloir pardonner tout ce que j’ai pu faire par déraison ou par amour. Que de fois T’ai-je manqué de respect; quand nous plaisantions dans les moments de détente, que nous nous allongions sur le même lit, que nous nous asseyions côte à côte ou partagions le même repas, parfois seuls, parfois devant plusieurs compagnons. Pour toutes ces offenses, ô Acyuta, je Te demande pardon.

Význam

Purport

Aj keď sa Kṛṣṇa pred Arjunom zjavil vo Svojej vesmírnej podobe, Arjuna si pamätal na svoj priateľský vzťah k Nemu a prosil Ho, aby mu odpustil všetky nezdvorilosti. Arjuna uznal svoju nevedomosť, nakoľko neveril, že by Kṛṣṇa mohol nadobudnúť takú gigantickú vesmírnu podobu, hoci mu už Kṛṣṇa ako Svojmu priateľovi jasne povedal, kto je. Arjuna nevedel, koľkokrát ponížil Kṛṣṇu, keď Ho nevdojak oslovil slovami „ó, môj priateľ“, „ó, Kṛṣṇa“, “ó, Yādava“ a pod, nepoznajúc Jeho božskú vznešenosť. Kṛṣṇa je však taký láskavý a zhovievavý, že navzdory Svojej zvrchovanosti mal k Arjunovi priateľský vzťah. Taký je vzájomný transcendentálny láskyplný vzťah medzi Kṛṣṇom a Jeho oddaným. Tento vzťah medzi živou bytosťou a Kṛṣṇom je večný a nemožno naň zabudnúť. To môžeme vidieť na Arjunovom postoji. Hoci zakúsil vznešenosť vesmírnej podoby, nemohol zabudnúť na svoj priateľský vzťah ku Kṛṣṇovi.

Bien que Kṛṣṇa Se révèle à présent devant lui dans Sa forme universelle, Arjuna n’oublie pas le lien d’amitié qui les unit. Il implore donc Son pardon pour toutes les familiarités amicales qu’il s’est jadis permises. Il reconnaît que jamais il n’aurait cru que le Seigneur soit capable de manifester une telle forme, même lorsque dans leurs échanges d’amitié Celui-ci lui en avait parlé. Arjuna ne peut compter le nombre de fois où il a pu manquer de respect au Seigneur en L’appelant « Ô mon ami », « Ô Kṛṣṇa », « Ô Yādava », sans avoir conscience de Sa grandeur. Mais Kṛṣṇa est si bon et si miséricordieux que, malgré cette gloire, Il a entretenu avec Arjuna des rapports d’amitié. De tels échanges d’amour transcendantaux unissent en effet le Seigneur à Ses dévots. Comme l’attitude d’Arjuna l’indique dans ce verset, le lien qui unit l’être distinct au Seigneur est immuable, éternel et inoubliable. Aussi, bien qu’il ait contemplé la forme universelle du Seigneur dans toute sa splendeur, Arjuna ne peut oublier la relation d’amitié qui l’unit à Kṛṣṇa.