Skip to main content

VERŠ 37

37. VERS

Verš

Szöveg

kasmāc ca te na nameran mahātman
garīyase brahmaṇo ’py ādi-kartre
ananta deveśa jagan-nivāsa
tvam akṣaraṁ sad-asat tat paraṁ yat
kasmāc ca te na nameran mahātman
garīyase brahmaṇo ’py ādi-kartre
ananta deveśa jagan-nivāsa
tvam akṣaraṁ sad-asat tat paraṁ yat

Synonyma

Szó szerinti jelentés

kasmāt — prečo; ca — tiež; te — k Tebe; na — nie; nameran — mali by preukazovať; mahā-ātman — ó, Všemocný; garīyase — ktorí sú lepší; brahmaṇaḥ — než Brahmā; api — čokoľvek; ādi-kartre — najvyšší stvoriteľ; ananta — ó, nekonečný; deva-īśa — ó, Bože bohov; jagat-nivāsa — ó, útočisko vesmíru; tvam — si; akṣaram — nezanikajúci; sat-asat — príčina a následok; tat param — transcendentálny; yat — pretože.

kasmāt – miért; ca – is; te – Neked; na – ne; nameran – ajánlják megfelelő tiszteletüket; mahā-ātman – ó, hatalmas; garīyase – aki jobb; brahmaṇaḥ – Brahmānál; api – habár; ādi-kartre – a legfelsőbb teremtőnek; ananta – ó, végtelen; deva-īśa – ó, istenek Istene; jagat-nivāsa – ó, univerzum oltalma; tvam – Te vagy; akṣaram – elpusztíthatatlan; sat-asat – ok és okozat; tat param – transzcendentális; yat – mert.

Překlad

Fordítás

Ó, Všemocný, ktorý prevyšuješ i Brahmu, si pôvodný stvoriteľ. Ó, nekonečný, niet dôvodu, prečo by Ťa neuctievali. Ó, Bože bohov, útočisko vesmíru! Si príčinnou všetkých príčin, Si nepremožiteľný zdroj, transcendentálny voči tomuto hmotnému stvoreniu.

Ó, leghatalmasabb, ki még Brahmānál is hatalmasabb vagy, Te vagy az eredeti teremtő! Miért ne ajánlanák hát tiszteletteljes hódolatukat Neked? Ó, határtalan, istenek Istene, univerzum menedéke! Te vagy a legyőzhetetlen forrás, minden ok oka, aki transzcendentális ehhez az anyagi megnyilvánuláshoz képest.

Význam

Magyarázat

Týmto preukazovaním úcty Arjuna naznačuje, že Kṛṣṇu by mali uctievať všetci. Je všadeprítomný a je Dušou všetkých duší. Arjuna oslovil Kṛṣṇu mahātmā, čo znamená „najušľachtilejší a nekonečný“. Ananta značí, že nejestvuje nič, čo by nespadalo pod vplyv energií Najvyššieho Pána. Slovo deveśa značí, že prevyšuje a ovláda všetkých polobohov. Je útočiskom vesmíru. Arjuna tiež uvažoval, že je správne, aby všetky dokonalé živé bytosti a mocní polobohovia preukazovali Kṛṣṇovi hlbokú úctu, pretože nik nie je mocnejší ako On. Upozornil najmä na to, že Kṛṣṇa prevyšuje aj Brahmu, pretože ho stvoril. Brahmā sa narodil z lotosového kvetu, ktorý vyrastá z pupku Garbhodakaśāyī Viṣṇua. Garbhodakaśāyī Viṣṇu je Kṛṣṇovou plnou expanziou, a preto musí ako Brahmā, tak i Śiva zrodený z Brahmu, ako aj všetci polobohovia pokorne uctievať Kṛṣṇu. V Śrīmad-Bhāgavatame sa uvádza, že Śiva, Brahmā a ostatní polobohovia uctievajú Najvyššieho Pána. Slovo akṣaram je veľmi dôležité, pretože tento hmotný svet je podmienený zániku, zatiaľ čo Kṛṣṇa ho prevyšuje a nie je ním ovplyvnený. V hmotnej prírode stojí nad všetkými podmienenými dušami a nad celým vesmírnym prejavením, pretože je príčinou všetkých príčin a všemocným Pánom.

Hódolatteljes köszöntésével Arjuna arra utal, hogy Kṛṣṇa mindenki számára imádandó. Ő mindent átható, s Ő minden lélek Lelke. Arjuna itt mahātmānak szólítja Kṛṣṇát, ami azt jelenti, hogy a legnagylelkűbb, s határtalan. Az ananta szó arra utal, hogy nincs semmi, amire a Legfelsőbb Úr energiája ne hatna, a deveśa szó pedig azt jelenti, hogy Ő minden félisten irányítója, s Ő áll valamennyiük fölött. Ő az egész univerzum menedéke is. Arjuna úgy gondolta, hogy a tökéletes élőlények és hatalmas félistenek jogosan ajánlják tiszteletteljes hódolatukat Kṛṣṇa előtt, mert Nála senki sem nagyobb. Külön megemlíti, hogy Kṛṣṇa még Brahmānál is hatalmasabb, hiszen Ő teremtette Brahmāt. Brahmā annak a lótusznak a szárából született, amely Garbhodakaśāyī Viṣṇunak, Kṛṣṇa teljes értékű kiterjedésének köldökéből hajtott ki. Éppen ezért Brahmānak, az Úr Śivának (aki Brahmātól született) s a többi félistennek tiszteletteljes hódolatukat kell ajánlaniuk Kṛṣṇa előtt. A Śrīmad-Bhāgavatamban az áll, hogy az Úr Śiva, Brahmā és a hozzájuk hasonló félistenek mindannyian tisztelik az Urat. Az akṣaram szónak nagy jelentősége van, mert arra utal, hogy bár ez az anyagi teremtés pusztulásra ítéltetett, az Úr túl van az anyagi teremtésen. Ő minden ok oka, s így az anyagi természetben feltételekhez kötött lelkek és az anyagi kozmikus megnyilvánulás fölött áll. Ő tehát a leghatalmasabb, a Legfelsőbb Úr.