Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » KAPITOLA JEDENÁSTA

VERŠ 35

TEXT 35

Verš

Tekst

sañjaya uvāca
etac chrutvā vacanaṁ keśavasya
kṛtāñjalir vepamānaḥ kirīṭī
namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṁ
sa-gadgadaṁ bhīta-bhītaḥ praṇamya
sañjaya uvāca
etac chrutvā vacanaṁ keśavasya
kṛtāñjalir vepamānaḥ kirīṭī
namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṁ
sa-gadgadaṁ bhīta-bhītaḥ praṇamya

Synonyma

Synonyms

sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi; etat — tak; śrutvā — vypočul; vacanam — reč; keśavasya — Kṛṣṇu; kṛta-añjaliḥ — so zopnutými rukami; vepamānaḥ — trasúci sa; kirītī — Arjuna; namaskṛtvā — klaňal sa; bhūyaḥ — znovu; eva — tiež; āha — riekol; kṛṣṇam — Kṛṣṇovi; sa-gadgadam — so zalknutým hlasom; bhīta-bhītaḥ — s bázňou; praṇamya — vzdávajúc úctu.

sañjayaḥ uvāca — Sañjaya sagde; etat — denne; śrutvā — efter at have hørt; vacanam — tale; keśavasya — Kṛṣṇas; kṛta-añjaliḥ — med foldede hænder; vepamānaḥ — skælvende; kirīṭī — (den kronebærende) Arjuna; namaskṛtvā — idet han frembar hyldester; bhūyaḥ — igen; eva — også; āha — sagde han; kṛṣṇam — til Kṛṣṇa; sa-gadgadam — med dirrende stemme; bhīta-bhītaḥ — frygtsom; praṇamya — idet han frembar hyldester.

Překlad

Translation

Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi: „Ó, kráľ, keď si trasúci sa Arjuna vypočul tieto slová Najvyššej Božskej Osobnosti, opätovne sa klaňal so zopnutými rukami. Bázlivo a so zalknutým hlasom oslovil Kṛṣṇu.“

Sañjaya sagde til Dhṛtarāṣṭra: O Konge, efter at han havde hørt dette fra Guddommens Højeste Personlighed, fremførte en skælvende Arjuna gang på gang med foldede hænder sine hyldester. Med dirrende stemme talte han frygtsomt til Herren som følger.

Význam

Purport

Už sme vysvetlili, že pri uzretí vesmírnej podoby Najvyššej Božskej Osobnosti bol Arjuna zmätený, a tak sa Kṛṣṇovi znovu klaňal a s rozochveným hlasom sa začal modliť, nie snáď ako priateľ, ale ako užasnutý oddaný.

FORKLARING: Som vi allerede har forklaret det, blev Arjuna overvældet af forundring over den situation, som Guddommens Højeste Personligheds universelle form havde fremkaldt. Han begyndte således at tilbyde Kṛṣṇa sine respektfulde hyldester igen og igen, og med skælvende stemme gav han sig til at bede, ikke som en ven, men som en hengiven i forundring.