Skip to main content

VERŠ 20

20. VERS

Verš

Szöveg

aham ātmā guḍākeśa
sarva-bhūtāśaya-sthitaḥ
aham ādiś ca madhyaṁ ca
bhūtānām anta eva ca
aham ātmā guḍākeśa
sarva-bhūtāśaya-sthitaḥ
aham ādiś ca madhyaṁ ca
bhūtānām anta eva ca

Synonyma

Szó szerinti jelentés

aham — Ja; ātmā — duša; guḍākeśa — ó, Arjuna; sarva-bhūta — všetkých živých bytostí; āśaya-sthitaḥ — umiestnený v srdci; aham — Ja som; ādiḥ — počiatok; ca — tiež; madhyam — stred; ca — tiež; bhūtānām — všetkých živých bytostí; antaḥ — koniec; eva — zaiste; ca — a.

aham – Én; ātmā – a lélek; guḍākeśa – ó, Arjuna; sarva-bhūta – minden élőlénynek; āśaya-sthitaḥ – a szívében elhelyezkedve; aham – Én vagyok; ādiḥ – az eredet; ca – is; madhyam – a közép; ca – is; bhūtānām – minden élőlénynek; antaḥ – a vége; eva – bizony; ca – és.

Překlad

Fordítás

Ó, Arjuna, som Naddušou sídliacou v srdci všetkých živých bytostí. Som počiatkom, stredom i koncom všetkých tvorov.

Ó, Arjuna! Én vagyok a Felsőlélek, aki ott lakozik minden élőlény szívében. Én vagyok minden lény kezdete, közepe és vége.

Význam

Magyarázat

V tomto verši je Arjuna oslovený slovom „Guḍākeśa“, čo znamená „ten, kto zvíťazil nad temnotou spánku.“ Tí, ktorí spia v temnote nevedomosti, nemôžu pochopiť, ako sa Najvyššia Božská Osobnosť rôznymi spôsobmi prejavuje v hmotných i duchovných svetoch. Preto má toto oslovenie Arjunu veľký význam, a pretože Arjuna je povznesený nad temnotu nevedomosti, Śrī Kṛṣṇa súhlasí a opíše Svoje rôzne bohatstvá.

Kṛṣṇa ebben a versben Guḍākeśának szólítja Arjunát, aminek jelentése: „aki legyőzte az álom sötétségét”. Akik a tudatlanság sötétségében alszanak, képtelenek megérteni, hogyan nyilvánul meg oly sokféleképpen az Istenség Legfelsőbb Személyisége a lelki és az anyagi világban. Ezért annak, hogy Kṛṣṇa így szólítja Arjunát, nagy jelentősége van. Az Istenség Személyisége azért egyezett bele különféle fenségeinek leírásába, mert Arjuna fölötte állt e sötétségnek.

Najprv Arjunovi povie, že prostredníctvom Svojej prvotnej expanzie je Dušou celého vesmírneho stvorenia. Pred hmotným stvorením má všetko svoj počiatok v Najvyššom Pánovi, ktorý sa prejavuje najskôr v podobe puruṣa-avatārov. On je ātmā, duša mahat-tattvy, alebo duša vesmírnych prvkov. Príčinou stvorenia nie je totálna hmotná energia; do mahat-tattvy, úplnej hmotnej energie, v skutočnosti vstupuje Mahā-Viṣṇu. On je dušou. Keď Mahā-Viṣṇu vstúpi do prejavených vesmírov, opäť sa manifestuje ako Nadduša všetkých živých tvorov. Zo skúsenosti vieme, že telo je živé len vtedy, ak je v ňom prítomná duchovná iskra. Bez nej by sa nemohlo rozvíjať. Podobne by sa nemohlo rozvíjať ani hmotné prejavenie, keby do neho nevstúpila Najvyššia Duša, Kṛṣṇa. V Subala Upaniṣade je to potvrdené slovami: prakṛty-ādi-sarva-bhūtāntar-yāmī sarva-śeṣī ca nārāyaṇaḥ: „Najvyššia Božská Osobnosť jestvuje ako Nadduša vo všetkých prejavených vesmíroch.“

Kṛṣṇa először azt mondja el Arjunának, hogy elsődleges kiterjedése által Ő az egész kozmikus megnyilvánulás lelke. Az anyagi teremtés előtt a Legfelsőbb Úr teljes értékű kiterjedésében a puruṣa inkarnációkban jelenik meg, és Tőle származik minden. Ő ezért ātmā, a mahat-tattvának, az univerzum elemeinek lelke. A teremtést nem a totális anyagi energia idézi elő: Mahā-viṣṇu az, aki behatol a mahat-tattvába, a teljes anyagi energiába. Ő a lélek. Miután behatol a megnyilvánult univerzumokba, Felsőlélekként újra megnyilvánul minden élőlényben. Mindannyian tapasztalhatjuk, hogy az élőlények teste azért él, mert jelen van benne a lélekszikra. A lélekszikra nélkül a test nem alakulhat ki. Éppen így az anyagi megnyilvánulás sem fejlődhet ki addig, amíg a Legfelsőbb Lélek, Kṛṣṇa bele nem hatol. Ahogyan a Subāla-upaniṣad elmondja: prakṛty-ādi-sarva-bhūtāntar-yāmi sarva-śeṣī ca nārāyaṇaḥ. „Az Istenség Legfelsőbb Személyisége Felsőlélekként minden megnyilvánult univerzumban jelen van.”

Troch puruṣa-avatārov opisuje nielen Śrīmad-Bhāgavatam, no aj Sātvata-tantra: viṣṇos tu trīni rūpāṇi puruṣākhyāny atho viduḥ: „Najvyššia Božská Osobnosť sa v tomto hmotnom stvorení manifestuje v troch podobách: ako Kāraṇodakaśāyī Viṣṇu, Garbhodakaśāyī Viṣṇu a Kṣīrodakaśāyī Viṣṇu.“ Mahā-Viṣṇa alebo Kāraṇodakāśāyī Viṣṇa opisuje Brahma-saṁhitā (5.47): yaḥ kāraṇārṇava-jale bhajati sma yoga-nidrām: „Najvyšší Pán, Kṛṣṇa, príčina všetkých príčin, leží v kozmickom oceáne ako Mahā-Viṣṇu.“ Najvyššia Božská Osobnosť je teda počiatkom vesmíru, udržovateľom vesmírného stvorenia a koncom všetkých energií.

A három puruṣa-avatāráról a Śrīmad-Bhāgavatam ír, illetve a Sātvata-tantrában is találunk róluk leírást. Viṣṇos tu trīṇi rūpāṇi puruṣākhyāny atho viduḥ: az Istenség Legfelsőbb Személyisége az anyagi megnyilvánulásban három arculatban – Kāraṇodakaśāyī Viṣṇuként, Garbhodakaśāyī Viṣṇuként és Kṣīrodakaśāyī Viṣṇuként – nyilvánul meg. Mahā-viṣṇuról, vagyis Kāraṇodakaśāyī Viṣṇuról a Brahma-saṁhitā (5.47) így ír: yaḥ kāraṇārṇava-jale bhajati sma yoga-nidrām – a Legfelsőbb Úr, Kṛṣṇa, minden ok oka Mahā-viṣṇuként fekszik a kozmikus óceánon. Ezért az Istenség Legfelsőbb Személyisége az univerzum kezdete, megnyilvánulásainak fenntartója, valamint minden energia vége.