Skip to main content

VERŠ 12 – 13

TEXTS 12-13

Verš

Texte

arjuna uvāca
paraṁ brahma paraṁ dhāma
pavitraṁ paramaṁ bhavān
puruṣaṁ śāśvataṁ divyam
ādi-devam ajaṁ vibhum
arjuna uvāca
paraṁ brahma paraṁ dhāma
pavitraṁ paramaṁ bhavān
puruṣaṁ śāśvataṁ divyam
ādi-devam ajaṁ vibhum
āhus tvām ṛṣayaḥ sarve
devarṣir nāradas tathā
asito devalo vyāsaḥ
svayaṁ caiva bravīṣi me
āhus tvām ṛṣayaḥ sarve
devarṣir nāradas tathā
asito devalo vyāsaḥ
svayaṁ caiva bravīṣi me

Synonyma

Synonyms

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; param — najvyšší; brahma — pravda; param — najvyšší; dhāma — podpora; pavitram — čistý; paramam — najvyšší; bhavān — Ty; puruṣam — osobnosť; śāśvatam — pôvodný; divyam — transcendentálny; ādi-devam — Pôvodný Pán; ajam — nezrodený; vibhum — najväčší; āhuḥ — hovorí; tvām — o Tebe; ṛṣayaḥ — mudrci; sarve — všetci; deva-ṛṣiḥ — svätec medzi polobohmi; nāradaḥ — Nārada; tathā — tiež; asitaḥ — Asita; devalaḥ — Devala; vyāsaḥ — Vyāsa; svayam — osobne; ca — aj; eva — zaiste; bravīṣī — vysvetľuje; me — mne.

arjunaḥ uvāca: Arjuna dit; param: suprême; brahma: la vérité; param: suprême; dhāma: le soutien; pavitram: pur; paramam: suprême; bhavān: Toi; puruṣam: la personne; śāśvatam: éternelle; divyam: transcendantale; ādi-devam: le Seigneur originel; ajam: non né; vibhum: le plus grand, omniprésent; āhuḥ: disent; tvām: de Toi; ṛṣayaḥ: les sages; sarve: tous; deva-ṛṣiḥ: le sage parmi les devas; nāradaḥ: Nārada; tathā: aussi; asitaḥ: Asita; devalaḥ: Devala; vyāsaḥ: Vyāsa; svayam: personnellement; ca: aussi; eva: certes; bravīṣī: Tu expliques; me: à moi.

Překlad

Translation

Arjuna riekol: „Si Najvyššia Božská Osobnosť, si konečné útočisko, si neobmedzený a najčistejší, si Absolútna Pravda. Si prvotná, večná, transcendentálna, nezrodená, zvrchovaná a pôvodná osoba. Všetci veľkí svätci — Nārada, Asita, Devala a Vyāsa to o Tebe hlásajú a teraz mi to hovoríš Ty sám.

Arjuna dit: Tu es Dieu, la Personne Suprême, l’ultime demeure, la Vérité Absolue. Tu es la Personne originelle, transcendantale et éternelle. Tu es le Non-né, le plus pur et le plus grand. Tous les grands sages, Nārada, Asita, Devala et Vyāsa le proclament, et Toi-même à présent me le révèles.

Význam

Purport

V týchto dvoch veršoch dáva Najvyšší Pán šancu moderným filozofom — môžu v nich jasne vidieť, že Najvyšší sa líši od individuálnej duše. Po tom, čo si Arjuna v tejto kapitole vypočul štyri najdôležitejšie verše Bhagavad-gīty, zbavil sa všetkých pochybností a prijal Kṛṣṇu za Najvyššiu Božskú Osobnosť. Smele vyhlásil: „Ty si paraṁ brahma, Najvyššia Božská Osobnosť.“ Kṛṣṇa už vysvetlil, že je pôvodcom všetkého a všetkých. Všetci polobohovia a všetci ľudia sú od Neho závislí. Pod vplyvom nevedomosti si však myslia, že sú absolútni a že nezávisia od Najvyššej Božskej Osobnosti. Táto nevedomosť pominie vykonávaním oddanej služby. Kṛṣṇa to vysvetlil v predchádzajúcom verši. Vďaka Jeho milosti a v súlade s vedskymi pokynmi Ho teraz Arjuna prijíma ako Najvyššiu Pravdu. Nesmieme si však myslieť, že Arjuna chcel Kṛṣṇovi zalichotiť ako dôvernému priateľovi, keď Ho nazval Najvyššou Božskou Osobou, Absolútnou Pravdou. Všetko, čo Arjuna v týchto dvoch veršoch hovorí, je pravda, ktorá je v súlade s autoritou Ved. Vedske písma potvrdzujú, že Najvyššieho Pána môže pochopiť iba ten, kto Mu oddane slúži. Každé slovo, ktoré Arjuna v tomto verši vyslovil, je podložené Vedami.

Les paroles qu’Arjuna prononce dans ces deux versets permettent au Seigneur d’offrir aux philosophes māyāvādīs l’opportunité de comprendre que l’Âme Suprême et l’âme infinitésimale se distinguent très nettement l’une de l’autre. Après avoir écouté les quatre versets essentiels de la Bhagavad-gītā (10.8–11), Arjuna n’est plus en proie au moindre doute. Convaincu que Kṛṣṇa est Dieu, la Personne Suprême, il déclare hardiment: « Tu es le paraṁ brahma, Dieu, la Personne Suprême. » Kṛṣṇa S’est en effet décrit comme l’origine de tout être et de toute chose. Les devas et les humains dépendent tous de Lui, bien que parfois leur ignorance les conduise à se croire absolus et indépendants de Lui. Cette ignorance, toutefois, comme Kṛṣṇa l’a expliqué dans le verset précédent, se dissipe entièrement lorsqu’on pratique le service de dévotion. Par la grâce même du Seigneur, Arjuna reconnaît maintenant, conformément aux affirmations des Écritures, que Kṛṣṇa est la Vérité Suprême. Ce n’est pas que, par amitié, Arjuna flatte Kṛṣṇa en L’appelant Dieu, la Personne Suprême, la Vérité Absolue. Chaque mot prononcé dans ces deux versets est confirmé par les Védas, lesquels certifient en outre que seul le dévot engagé dans le service de dévotion est en mesure de comprendre le Seigneur Suprême.

V Kena Upaniṣade sa píše, že Najvyšší Brahman je miestom spočinutia všetkého jestvujúceho a Kṛṣṇa už vysvetlil, že všetko spočíva v Ňom. Muṇḍaka Upaniṣad potvrdzuje, že Najvyššieho Pána, v ktorom všetko spočíva, môžu poznať iba tí, ktorí na Neho neustále myslia. Toto neustále myslenie na Kṛṣṇu sa nazýva smaraṇam a je to jeden zo spôsobov oddanej služby. Jedine prostredníctvom oddanej služby Kṛṣṇovi môžeme pochopiť svoju situáciu a zbaviť sa hmotného tela.

Kṛṣṇa a expliqué que tout repose en Lui. Ce que confirme la Kena Upaniṣad lorsqu’elle établit que tout repose en le Brahman Suprême, et par la Muṇḍaka Upaniṣad lorsqu’elle atteste que seul un homme absorbé dans la pensée du Seigneur, en qui tout repose, est à même de Le réaliser. Ce souvenir permanent est l’une des pratiques du service de dévotion, qui a pour nom smaraṇam. C’est donc par le service de dévotion, et par lui seul, que l’homme aura connaissance de sa condition réelle et sera en mesure de se libérer du corps matériel.

Vo Vedach je Najvyšší Pán považovaný za najčistejšieho z najčistejších. Kto chápe, že Kṛṣṇa je najčistejší, môže byť sám očistený od všetkých hriešnych činností. Nikto nemôže zanechať hriešnych činností, ak sa neodovzdal Najvyššiemu Pánovi. Arjunovo uznanie Kṛṣṇu ako najčistejšieho súhlasí s vedskou literatúrou a je potvrdené i vedskymi osobnosťami, z ktorých najhlavnejšou je Nārada.

Les Védas dépeignent le Seigneur Suprême comme le plus pur d’entre les purs. Celui qui réalise cet attribut de Kṛṣṇa et s’abandonne à Lui se purifie de tous ses actes coupables. Il n’existe pas d’autre moyen. Le fait qu’Arjuna reconnaisse Kṛṣṇa comme tel atteste que sa vision est parfaitement conforme à celle des Écritures védiques, à celle des plus grands érudits ayant à leur tête Nārada.

Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a my by sme mali o Ňom neustále rozjímať a tešiť sa zo svojho transcendentálneho vzťahu k Nemu. On je najvyššie bytie. Je zbavený všetkých telesných potrieb narodenia sa a smrti. Potvrdzuje to nielen Arjuna, ale aj celá vedska literatúra, Purāṇy a historické záznamy. Takto je Kṛṣṇa popísaný vo všetkých Vedach a v štvrtej kapitole Bhagavad-gīty to tvrdí sám o Sebe: „Hoci som nezrodený, zjavujem sa na Zemi, aby som ustanovil náboženské zásady.“ Je zvrchovaným zdrojom, príčinou všetkých príčin a všetko emanuje z Neho. Toto dokonalé poznanie môžeme získať iba milosťou Najvyššieho Pána.

Kṛṣṇa étant Dieu, la Personne Suprême, on doit à chaque instant méditer sur Lui et goûter la relation transcendantale qui nous unit à Lui. Il est l’Être Suprême que ne touchent ni les besoins corporels, ni la naissance et la mort, ainsi que l’affirment, à l’instar d’Arjuna, l’ensemble des Écrits védiques, les Purāṇas et les récits historiques. Le Seigneur, du reste, explique en personne dans le quatrième chapitre que bien qu’Il soit non né, Il apparaît sur terre pour rétablir les principes de la spiritualité. Rien n’est à l’origine de Son existence, car Il est l’origine de tout, la cause de toutes les causes, de qui tout émane. Et ce n’est qu’en vertu de Sa grâce que l’être a la possibilité de bénéficier de ce savoir parfait.

Na tomto mieste sa Arjuna vyjadril vďaka Kṛṣṇovej milosti. Ak chceme porozumieť Bhagavad-gīte, musíme prijať výroky uložené v týchto dvoch veršoch. Tomuto systému sa hovorí paramparā alebo prijatie postupnosti duchovných učiteľov. Ak nie je človek v tejto postupnosti, nemôže porozumieť Bhagavad-gīte. Nepomôže mu ani takzvané akademické vzdelanie. Napriek všetkým dôkazom, uvedeným vo vedskej literatúre, budú tí, ktorí sa honosia svojím akademickým vzdelaním zanovito tvrdiť, že Kṛṣṇa je obyčajný človek.

C’est par cette grâce qu’Arjuna peut ici s’exprimer. Il en résulte que pour comprendre la Bhagavad-gītā, il faut croire en les paroles qu’Arjuna énonce dans ces deux versets. En agissant ainsi, on suivra les principes de la paramparā, la filiation spirituelle. Pour ceux qui n’appartiennent pas à une succession disciplique, comprendre la Bhagavad-gītā par l’érudition académique est impossible. Malheureusement, ceux qui s’en tiennent orgueilleusement à leur érudition ne pourront jamais la comprendre et continueront obstinément à prendre Kṛṣṇa pour un homme ordinaire, en dépit des multiples évidences dont regorgent les Écritures védiques.