VERŠE 32-35

TEXTS 32-35

Verš

Tekstas

kiṁ no rājyena govinda
kiṁ bhogair jīvitena vā
yeṣām arthe kāṅkṣitaṁ no
rājyaṁ bhogāḥ sukhāni ca

ta ime ’vasthitā yuddhe
prāṇāṁs tyaktvā dhanāni ca
ācāryāḥ pitaraḥ putrās
tathaiva ca pitāmahāḥ

mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ
śyālāḥ sambandhinas tathā
etān na hantum icchāmi
ghnato ’pi madhusūdana

api trailokya-rājyasya
hetoḥ kiṁ nu mahī-kṛte
nihatya dhārtarāṣṭrān naḥ
kā prītiḥ syāj janārdana

Synonyma

Synonyms

kim — načo; naḥ — nám; rājyena — kráľovstvo; govinda — ó, Govinda (Kṛṣṇa); kim — čo; bhogaiḥ — radosť; jīvitena — žiť; vā — alebo; yeṣām — pre koho; arthe — kvôli; kāṅkṣitam — vytúžené; naḥ — nami; rājyam — kráľovstvo; bhogāḥ — hmotný pôžitok; sukhāni — všetka radosť ; ca — tiež; te — všetci; ime — títo; avasthitāḥ — rozostavení; yuddhe — na tomto bojisku; prāṇān — životy; tyaktvā — vydať; dhanāni — bohatstvo; ca — tiež; ācāryāḥ — učitelia; pitaraḥ — otcovia; putrāḥ — synovia; tathā — takisto aj; eva — istotne; ca — tiež; pitāmahāḥ — dedovia; mātulāḥ — strýkovia (z matkinej strany); śvaśurāḥ — svokrovia; pautrāḥ — vnuci; śyālāḥ — švagrovia; sambandhinaḥ — príbuzní; tathā — takisto aj; etān — títo všetci; na — nikdy; hantum — zabiť; icchāmi — želám si; ghnataḥ — byť zabitý; api — aj keď; madhusūdana — ó, hubiteľ démona Madhua (Kṛṣṇa); api — aj keď; trai-lokya — z troch svetov; rājyasya — kráľovstvo; hetoḥ — v zámene; kim nu — nehovoriac o; mahī-kṛte — tomto svete; nihatya — zabitím; dhārtarāṣṭrān — Dhṛtarāṣṭrových synov; naḥ — naše; kā — aké; prītiḥ — potešenie; syāt — bude; janārdana — ó, Kṛṣṇa, udržovateľ všetkých živých bytostí.

kim — ko verta; naḥ — mums; rājyena — karalystė; govinda — o Kṛṣṇa; kim — koks; bhogaiḥ — malonumas; jīvitena — gyvenant; vā — arba; yeṣām — kurių; arthe — labui; kāṅkṣitam — trokštama; naḥ — mūsų; rājyam — karalystė; bhogāḥ — materialūs malonumai; sukhāni — visiška laimė; ca — taip pat; te — visi jie; ime — šie; avasthitāḥ — esantys; yuddhe — šiame mūšio lauke; prāṇān — gyvybes; tyaktvā — atiduodantys; dhanāni — turtus; ca — taip pat; ācāryāḥ — mokytojai; pitaraḥ — tėvai; putrāḥ — sūnūs; tathā — o taip pat; eva — tikrai; ca — taip pat; pitāmahāḥ — seneliai; mātulāḥ — dėdės iš motinos pusės; śvaśurāḥ — uošviai; pautrāḥ — vaikaičiai; śyālāḥ — svainiai; sambandhinaḥ — giminaičiai; tathā — o taip pat; etān — visus juos; na — niekada; hantum — nužudyti; icchāmi — noriu aš; ghnataḥ — nužudytas; api — netgi; madhusūdana — o demono Madhu nugalėtojau (Kṛṣṇa); api — net jeigu; trai-lokya — trijų pasaulių; rājyasya — karalystės; hetoḥ — mainais; kim nu — nekalbant jau; mahī-kṛte — žemės labui; nihatya — nužudžius; dhārtarāṣṭrān — Dhṛtarāṣṭros sūnus; naḥ — mūsų; kā — koks; pritiḥ — džiaugsmas; syāt — bus; janārdana — o visų gyvųjų esybių globėjau.

Překlad

Translation

Ó, Govinda, načo nám bude kráľovstvo, radosť, ba i samotný život, keď všetci, pre ktorých si to môžeme želať, sú teraz zoradení na tomto bojisku? Ó, Madhusūdana, keď tu učitelia, otcovia, synovia, dedovia, strýkovia, svokrovia, vnuci, švagrovia a ostatní príbuzní stoja predo mnou pripravení obetovať svoje životy a majetok, prečo by som si mal želať zabiť ich, hoci inak by oni mohli zabiť mňa? Ó, udržovateľ všetkých živých bytostí, nie som pripravený s nimi bojovať ani pre vládu nad tromi svetmi, nie to ešte nad týmto svetom. Aké potešenie z toho budeme mať, keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov?

O Govinda, ko verta karalystė, laimė, o ir pats gyvenimas, jei visi, dėl kurių to vertėtų geisti, išsirikiavo šiame kautynių lauke? O Madhusūdana, kodėl turėčiau linkėti mirties priešais stovintiems mokytojams, tėvams, sūnums, seneliams, dėdėms, uošviams, svainiams bei kitiems giminaičiams, pasiryžusiems aukoti savo gyvybes ir turtus, net jeigu ir pats žūčiau nuo jų rankos? O visų gyvųjų esybių globėjau, negaliu su jais kautis, net jei mainais už tai pelnyčiau tris pasaulius, o ką jau kalbėti apie šią žemę. Kokį džiaugsmą gali suteikti mums Dhṛtarāṣṭros sūnų žudynės?

Význam

Purport

Arjuna oslovuje Kṛṣṇu menom „Govinda“, lebo jednou z Kṛṣṇových vlastností je, že prináša radosť kravám a zmyslom. Použitím tohto významného slova Arjuna naznačil, že iba Śrī Kṛṣṇa môže uspokojiť jeho zmysly. V skutočnosti však Govinda nie je určený na to, aby uspokojoval naše zmysly. Keď sa však my snažíme uspokojiť Jeho zmysly, potom sú automaticky uspokojené i naše zmysly. V hmotnom svete túžia všetci uspokojiť svoje zmysly a chcú, aby im Boh dodával všetko pre ich pôžitok. Ale Pán uspokojuje naše želania podľa našich zásluh a nie podľa našich žiadostí. Ak sa snažíme potešiť Govindu bez myšlienky na svoj osobný zmyslový pôžitok, vďaka Jeho milosti budú naše zmysly uspokojené. Skutočnosť, že Arjuna nechcel bojovať proti členom svojej rodiny, bola prejavom jeho súcitu a hlbokého puta k nim. Každý sa chce pochváliť svojím bohatstvom priateľom a príbuzným, a Arjuna mal strach, že všetci jeho príbuzní budú na bojisku zabití a on sa s nimi nebude môcť rozdeliť o víťazstvom získané bohatstvo. Toto je typické materialistické zmýšľanie. V duchovnom živote sa takto neuvažuje. Oddaný sa jednoducho snaží uspokojiť želanie Boha. Keď si Pán praje, oddaný prijme hocijaké bohatstvo, len aby Mu mohol slúžiť; keď si však Pán želá, aby bol chudobný, prijme to. Arjuna nechcel svojich príbuzných zabiť, ale ak bolo naozaj nutné zabiť ich, želal si, aby ich zabil Kṛṣṇa osobne. V tejto chvíli Arjuna nevedel, že Kṛṣṇa ich už vlastne zabil ešte skôr, než sa zhromaždili na bojisku, a že on má byť pri tejto príležitosti iba Kṛṣṇovým nástrojom. Táto skutočnosť bude opísaná v ďalších kapitolách Bhagavad-gīty. Keďže Arjuna bol Kṛṣṇovým čistým oddaným, netúžil pomstiť sa svojím naničhodným bratancom a bratom. Bola to však Kṛṣṇova vôľa, aby tu všetci zahynuli na bojisku. Pánov oddaný sa nepomstieva na previnilcoch a Pán nestrpí, aby nejaký hriešnik ubližoval oddanému. Boh môže odpustiť osobe, ktorá sa niečím previnila voči Nemu, ale nikdy neodpustí tomu, kto ublížil Jeho oddanému. Preto bol Śrī Kṛṣṇa pevne rozhodnutý hriešnikov zabiť, aj keď Arjuna im chcel odpustiť.

KOMENTARAS: Arjuna kreipėsi į Viešpatį Kṛṣṇą – „Govinda“, nes karvėms ir jausmams Kṛṣṇa – džiaugsmo objektas. Kreipdamasis tokiu giliaprasmiu žodžiu, Arjuna tarsi parodo, kad Krsna supranta, kas numaldys jo jausmus. Govinda neprivalo tenkinti mūsų jausmų, bet jeigu mes stengsimės tenkinti Jo jausmus, tuo pačiu pasitenkinsime ir patys. Materialiame gyvenime kiekvienas geidžia juslinių malonumų ir nori, kad Dievas pildytų jo įgeidžius. Viešpats pildo gyvųjų esybių troškimus pagal jų nuopelnus, o ne pagal pageidavimus. Jeigu pasirenkamas priešingas kelias, stengiamasi tenkinti Govindos jausmus, nesiekiant tenkinti savųjų – tada Govindos malone išsipildo visi gyvosios esybės troškimai. Stiprią Arjunos meilę bendruomenei ir šeimos nariams, kas ryšku posme, iš dalies lemia suprantama užuojauta artimiesiems. Todėl jis dar nepasiruošęs kovai. Kiekvienas nori pasipuikuoti savo turtais prieš draugus ir gimines, tad Arjuna ir nuogąstauja, kad giminaičiams bei draugams kritus kautynių lauke, po pergalės nebus su kuo pasidalyti kovos laimikiu. Tai būdinga materialiai gyvensenai mintis. Tačiau transcendentinis gyvenimas pagrįstas kitais principais. Kadangi bhaktas siekia patenkinti Viešpaties norus, jis, Viešpačiui panorėjus, sutiks valdyti didžiausius turtus, kad Jam pasitarnautų, o jeigu Viešpats nenorės, jis nepriims nė skatiko. Arjuna netroško savo artimųjų mirties, ir vis dėlto, jeigu jie turėjo žūti, jis pageidavo, kad Kṛṣṇa nužudytų juos Savo rankomis. Tuomet Arjuna dar nežinojo, kad Kṛṣṇa jau pasmerkė juos myriop dar prieš įžengiant į kautynių lauką, kad iš jo tereikalaujama tapti įrankiu Kṛṣṇos rankose. Tai atskleidžia tolimesni skyriai. Arjuna, Viešpaties bhaktas iš prigimties, nenori keršyti savo niekšingiems pusbroliams ir broliams, bet pagal Viešpaties numatymą jie turėjo žūti. Viešpaties bhaktas nekeršija skriaudėjui, bet Viešpats neatleidžia niekšams net ir mažiausios bhaktui padarytos skriaudos. Viešpats atleis žmogui, nusikaltusiam Jam asmeniškai, tačiau niekuomet neatleis tam, kuris kenkia Jo bhaktams. Taigi nors Arjuna ir buvo linkęs atleisti nenaudėliams, Viešpats nusprendė juos nužudyti.