VERŠE 32-35
TEXTS 32-35
Verš
Tekst
kiṁ bhogair jīvitena vā
yeṣām arthe kāṅkṣitaṁ no
rājyaṁ bhogāḥ sukhāni ca
kiṁ bhogair jīvitena vā
yeṣām arthe kāṅkṣitaṁ no
rājyaṁ bhogāḥ sukhāni ca
prāṇāṁs tyaktvā dhanāni ca
ācāryāḥ pitaraḥ putrās
tathaiva ca pitāmahāḥ
prāṇāṁs tyaktvā dhanāni ca
ācāryāḥ pitaraḥ putrās
tathaiva ca pitāmahāḥ
śyālāḥ sambandhinas tathā
etān na hantum icchāmi
ghnato ’pi madhusūdana
śyālāḥ sambandhinas tathā
etān na hantum icchāmi
ghnato ’pi madhusūdana
hetoḥ kiṁ nu mahī-kṛte
nihatya dhārtarāṣṭrān naḥ
kā prītiḥ syāj janārdana
hetoḥ kiṁ nu mahī-kṛte
nihatya dhārtarāṣṭrān naḥ
kā prītiḥ syāj janārdana
Synonyma
Synonyms
kim — načo; naḥ — nám; rājyena — kráľovstvo; govinda — ó, Govinda (Kṛṣṇa); kim — čo; bhogaiḥ — radosť; jīvitena — žiť; vā — alebo; yeṣām — pre koho; arthe — kvôli; kāṅkṣitam — vytúžené; naḥ — nami; rājyam — kráľovstvo; bhogāḥ — hmotný pôžitok; sukhāni — všetka radosť ; ca — tiež; te — všetci; ime — títo; avasthitāḥ — rozostavení; yuddhe — na tomto bojisku; prāṇān — životy; tyaktvā — vydať; dhanāni — bohatstvo; ca — tiež; ācāryāḥ — učitelia; pitaraḥ — otcovia; putrāḥ — synovia; tathā — takisto aj; eva — istotne; ca — tiež; pitāmahāḥ — dedovia; mātulāḥ — strýkovia (z matkinej strany); śvaśurāḥ — svokrovia; pautrāḥ — vnuci; śyālāḥ — švagrovia; sambandhinaḥ — príbuzní; tathā — takisto aj; etān — títo všetci; na — nikdy; hantum — zabiť; icchāmi — želám si; ghnataḥ — byť zabitý; api — aj keď; madhusūdana — ó, hubiteľ démona Madhua (Kṛṣṇa); api — aj keď; trai-lokya — z troch svetov; rājyasya — kráľovstvo; hetoḥ — v zámene; kim nu — nehovoriac o; mahī-kṛte — tomto svete; nihatya — zabitím; dhārtarāṣṭrān — Dhṛtarāṣṭrových synov; naḥ — naše; kā — aké; prītiḥ — potešenie; syāt — bude; janārdana — ó, Kṛṣṇa, udržovateľ všetkých živých bytostí.
kim — mis kasu; naḥ — meile; rājyena — on kuningriigist; govinda — oo, Kṛṣṇa; kim — mis; bhogaiḥ — naudinguga; jīvitena — elades; vā — kumbki; yeṣām — kellest; arthe — heaks; kāṅkṣitam — on ihaldatud; naḥ — meie poolt; rājyam — kuningriik; bhogāḥ — materiaalne nauding; sukhāni — kogu õnn; ca — samuti; te — kõik nad; ime — need; avasthitāḥ — asetsevad; yuddhe — sellel lahinguväljal; prāṇān — elusid; tyaktvā — loovutades; dhanāni — rikkusi; ca — samuti; ācāryāḥ — õpetajad; pitaraḥ — isad; putrāḥ — pojad; tathā — samuti nagu; eva — kindlasti; ca — samuti; pitāmahāḥ — vanaisad; mātulāḥ — emapoolsed onud; śvaśurāḥ — äiad; pautrāḥ — poja- ja tütrepojad; śyālāḥ — naiste vennad; sambandhinaḥ — sugulased; tathā — samuti nagu; etān — kõiki neid; na — mitte kunagi; hantum — tappa; icchāmi — ma soovin; ghnataḥ — olla tapetud; api — isegi; madhusūdana — oo, deemon Madhu tapja (Kṛṣṇa); api — isegi kui; trai-lokya — kolme maailma; rājyasya — kuningriigi nimel; hetoḥ — vahetusena; kim nu — rääkimatagi sellest; mahī-kṛte — Maa nimel; nihatya — tappes; dhārtārāṣṭrān — Dhṛtarāṣṭra pojad; naḥ — meie; kā — mis; prītiḥ — nauding; syāt — saab olla; janārdana — oo, kõikide elusolendite alalhoidja.
Překlad
Translation
Ó, Govinda, načo nám bude kráľovstvo, radosť, ba i samotný život, keď všetci, pre ktorých si to môžeme želať, sú teraz zoradení na tomto bojisku? Ó, Madhusūdana, keď tu učitelia, otcovia, synovia, dedovia, strýkovia, svokrovia, vnuci, švagrovia a ostatní príbuzní stoja predo mnou pripravení obetovať svoje životy a majetok, prečo by som si mal želať zabiť ich, hoci inak by oni mohli zabiť mňa? Ó, udržovateľ všetkých živých bytostí, nie som pripravený s nimi bojovať ani pre vládu nad tromi svetmi, nie to ešte nad týmto svetom. Aké potešenie z toho budeme mať, keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov?
Oo, Govinda, mis kasu on meile kuningriigist, õnnest või elust endastki, kui kõik need, kelle jaoks me võime seda kõike soovida, on nüüd rivistunud siia lahinguväljale? Oo, Madhusūdana, nüüd, mil õpetajad, isad, pojad, vanaisad, emapoolsed onud, võõrasisad, pojapojad, naiste vennad ja kõik teised sugulased seisavad minu ees ja on valmis loobuma oma elust ja varandusest, miks peaksin ma tahtma neid tappa, isegi kui nad vastasel juhul tapaksid mind? Oo, kõigi elusolendite alalhoidja, ma pole valmis nendega võitlema, ka mitte kolme maailma, rääkimata siis Maa nimel. Mis rõõmu saab meile pakkuda Dhṛtarāṣṭra poegade tapmine?
Význam
Purport
Arjuna oslovuje Kṛṣṇu menom „Govinda“, lebo jednou z Kṛṣṇových vlastností je, že prináša radosť kravám a zmyslom. Použitím tohto významného slova Arjuna naznačil, že iba Śrī Kṛṣṇa môže uspokojiť jeho zmysly. V skutočnosti však Govinda nie je určený na to, aby uspokojoval naše zmysly. Keď sa však my snažíme uspokojiť Jeho zmysly, potom sú automaticky uspokojené i naše zmysly. V hmotnom svete túžia všetci uspokojiť svoje zmysly a chcú, aby im Boh dodával všetko pre ich pôžitok. Ale Pán uspokojuje naše želania podľa našich zásluh a nie podľa našich žiadostí. Ak sa snažíme potešiť Govindu bez myšlienky na svoj osobný zmyslový pôžitok, vďaka Jeho milosti budú naše zmysly uspokojené. Skutočnosť, že Arjuna nechcel bojovať proti členom svojej rodiny, bola prejavom jeho súcitu a hlbokého puta k nim. Každý sa chce pochváliť svojím bohatstvom priateľom a príbuzným, a Arjuna mal strach, že všetci jeho príbuzní budú na bojisku zabití a on sa s nimi nebude môcť rozdeliť o víťazstvom získané bohatstvo. Toto je typické materialistické zmýšľanie. V duchovnom živote sa takto neuvažuje. Oddaný sa jednoducho snaží uspokojiť želanie Boha. Keď si Pán praje, oddaný prijme hocijaké bohatstvo, len aby Mu mohol slúžiť; keď si však Pán želá, aby bol chudobný, prijme to. Arjuna nechcel svojich príbuzných zabiť, ale ak bolo naozaj nutné zabiť ich, želal si, aby ich zabil Kṛṣṇa osobne. V tejto chvíli Arjuna nevedel, že Kṛṣṇa ich už vlastne zabil ešte skôr, než sa zhromaždili na bojisku, a že on má byť pri tejto príležitosti iba Kṛṣṇovým nástrojom. Táto skutočnosť bude opísaná v ďalších kapitolách Bhagavad-gīty. Keďže Arjuna bol Kṛṣṇovým čistým oddaným, netúžil pomstiť sa svojím naničhodným bratancom a bratom. Bola to však Kṛṣṇova vôľa, aby tu všetci zahynuli na bojisku. Pánov oddaný sa nepomstieva na previnilcoch a Pán nestrpí, aby nejaký hriešnik ubližoval oddanému. Boh môže odpustiť osobe, ktorá sa niečím previnila voči Nemu, ale nikdy neodpustí tomu, kto ublížil Jeho oddanému. Preto bol Śrī Kṛṣṇa pevne rozhodnutý hriešnikov zabiť, aj keď Arjuna im chcel odpustiť.
Arjuna pöördub selles värsis Kṛṣṇa poole nimega Govinda põhjusel, et Kṛṣṇa on kõikide lehmade ja meelte naudingute allikas. Kasutades seda tähelepanuväärset sõna, viitab Arjuna asjaolule, et Kṛṣṇa peaks mõistma, mis rahuldaks Arjuna meeli. Kuid Govinda ülesandeks pole mitte meie meelte rahuldamine. Kui me püüame rahuldada Govinda meeli, rahulduvad meie meeled iseenesest. Materiaalses maailmas tahavad kõik rahuldada iseenda meeli ning soovivad teha Jumalast vastavate soovide täitjat. Jumal rahuldab elusolendite meeli just niivõrd, kuivõrd nad seda väärivad, mitte aga vastavalt elusolendite eneste himudele. Kui aga inimene valib vastupidise tee, s.t. kui ta püüab rahuldada Govinda meeli, soovimata vähimalgi määral oma meelte rahuldamist, siis täituvad Govinda armulikkuse läbi kõik elusolendi soovid. Arjuna tugev kiindumus oma suguvõsa ja perekonna vastu ilmneb siin osaliselt tänu Arjuna loomulikule kaastundele nende suhtes. Seetõttu polegi ta valmis võitlusse astuma. Kõik tahavad esitleda oma rikkusi sõpradele ja sugulastele, kuid Arjuna kardab, et kui kõik ta sõbrad ja sugulased lahinguväljal surma saavad, pole tal pärast võitu oma külluslikku varandust enam kellegagi jagada. See on tüüpiline materialistlik elukäsitlus. Transtsendentaalne elu on aga teistsugune. Kuna pühendunu tahab täita Jumala soove, võib ta Jumala soovi kohaselt Tema teenimiseks vastu võtta kõikvõimalikke rikkusi, ent Jumala tahte vastaselt ei tohiks pühendunu võtta vastu viiesendistki. Arjuna ei tahtnud oma sugulasi tappa ning soovis, et kui selleks on vajadus, teeks Kṛṣṇa seda Ise. Sel hetkel Arjuna ei teadnud veel, et tegelikult oli Kṛṣṇa nad kõik juba tapnud, ammu enne nende lahinguväljale saabumist, ning temast pidi saama ainult Kṛṣṇa tööriist. See tõsiasi avaldatakse järgnevates peatükkides. Siira pühendununa ei soovinud Arjuna oma petistest onupoegadele ja vendadele kätte maksta, kuid see oli Jumala plaan, et kõik nad pidid hukkuma. Jumala pühendunu ei ihalda väärititoiminule kätte maksta, kuid Jumal ei salli lurjuste poolt pühendunute vastu sooritatud kuritegusid. Jumal võib andestada sellele, kes on teinud kurja Talle Endale, kuid Ta ei andesta kellelegi, kes on teinud kurja Tema pühendunutele. Seepärast oligi Jumal otsustanud tappa sellised lurjused, ehkki Arjuna tahtis neid välja vabandada.