VERŠ 30

TEXT 30

Verš

Tekst

na ca śaknomy avasthātuṁ
bhramatīva ca me manaḥ
nimittāni ca paśyāmi
viparītāni keśava

Synonyma

Synonyms

na — ani; śaknomi — som schopný; avasthātum — ostať; bhramati — zabúdam; iva — pretože; ca — a; me — moja; manaḥ — myseľ; nimittāni — znamená; ca — tiež; paśyāmi — predvídam; viparītāni — pravý opak; keśava — ó, hubiteľ démona Keśīho (Kṛṣṇa).

na — ej heller; ca — også; śaknomi — er jeg i stand til; avasthātum — at blive; bhramati — vakler; iva — ligesom; ca — og; me — mit; manaḥ — sind; nimittāni — indvirkninger; ca — også; paśyāmi — jeg ser; viparītāni — lige de modsatte; keśava — O dræber af dæmonen Keśī (Kṛṣṇa).

Překlad

Translation

Nemôžem tu už dlhšie stáť, zabúdam sa a moja myseľ blúdi. Predvídam iba nešťastie, ó, Kṛṣṇa, hubiteľ démona Keśīho.

Jeg er nu ude af stand til at stå her længere. Jeg glemmer mig selv, og mit sind vakler. Jeg aner kun ondt, O Kṛṣṇa, Du Keśī-dæmonens banemand.

Význam

Purport

Arjuna už nemohol na bojisku dlhšie vydržať. Od slabosti zabúdal na svoje postavenie. Príliš silné putá k hmotným veciam privádzajú človeka do strachu a zmätku. Aj v Śrīmad-Bhāgavatame (11.2.37) je potvrdené, že bojazlivosť a strata psychickej rovnováhy sa prejavuje u ľudí, ktorí sú príliš ovplyvnení hmotnými okolnosťami (bhayaṁ dvitīyābhini-veśataḥ syāt). Arjuna predvídal iba nešťastie, a aj keby nad nepriateľom zvíťazil, nebol by šťastný. Slová nimittāni a viparītāni sú v tomto verši významné. Keď človek očakáva iba nešťastie, nech už robí hocičo, položí si otázku: „Prečo tu vlastne som?“ Každý sa stará sám o seba, o svoje blaho, a nikto nejaví záujem o Najvyššiu Bytosť. Z Kṛṣṇovej vôle prejavil Arjuna známky nevedomosti ohľadne svojho pravého záujmu. Náš skutočný záujem spočíva vo Viṣṇuovi, v Kṛṣṇovi. Podmienené duše však na to zabúdajú, a preto trpia hmotnými bolesťami. Arjuna si myslel, že aj keby v boji zvíťazil, čakal by ho zas len zármutok.

FORKLARING: I sin utålmodighed så Arjuna sig ude af stand til at forblive på slagmarken, og på grund af denne mentale svaghed glemte han fuldstændigt sig selv. Overdreven tilknytning til materielle ting hensætter et menneske i en forvildet tilstand. Bhayaṁ dvitīyābhiniveśataḥ syāt (ŚB. 11.2.37). Frygt og tab af sindsligevægt finder sted hos mennesker, der er for påvirket af materielle omstændigheder. Arjuna forudså kun lidelse og modgang på slagmarken. Han ville ikke engang kunne finde tilfredsstillelse i at besejre fjenden. Ordene nimittāni viparītāni er betydningsfulde. Når man kun har skuffelse at se frem til, tænker man: “Hvad laver jeg her?” Alle er interesseret i sig selv og deres egen velfærd. Ingen er interesseret i det Højeste Selv. Ved Kṛṣṇas vilje var Arjuna uvidende om sin egen virkelige interesse. Ens sande egeninteresse ligger i Viṣṇu eller Kṛṣṇa. Den betingede sjæl glemmer dette og lider derfor materielt. Arjuna mente, at hans sejr i kampen kun ville afstedkomme sorg og lidelse for ham selv.