VERSO 24
VERŠ 24
Texto
Verš
bhoktā ca prabhur eva ca
na tu mām abhijānanti
tattvenātaś cyavanti te
bhoktā ca prabhur eva ca
na tu mām abhijānanti
tattvenātaś cyavanti te
Sinônimos
Synonyma
aham — Ja; hi — zaiste; sarva — všetkých; yajñānām — obetí; bhoktā — užívateľ; ca — a; prabhuḥ — pán; eva — tiež; ca — a; na — nie; tu — ale; mām — Moju; abhijānanti — poznajú; tattvena — v skutočnosti; ataḥ — preto; cyavanti — poklesnú; te — oni.
Tradução
Překlad
Eu sou o único desfrutador e senhor de todos os sacrifícios. Portanto, aqueles que não reconhecem Minha verdadeira natureza transcendental acabam caindo.
Pôžitky všetkých obetí patria Mne a Ja som ich pánom. Preto poklesnú tí, ktorí nepoznajú Moju skutočnú transcendentálnu povahu.
Comentário
Význam
Aqui se afirma com clareza que há muitos tipos de execuções de yajñas recomendados nos textos védicos, mas de fato todos eles destinam-se a satisfazer o Senhor Supremo. Yajña significa Viṣṇu. O Segundo Capítulo do Bhagavad-gītā diz explicitamente que se deve trabalhar apenas para satisfazer Yajña, ou Viṣṇu. A forma perfeita de civilização humana, conhecida como varṇāśrama-dharma, presta-se especificamente a satisfazer Viṣṇu. Por isso, neste verso Kṛṣṇa diz: “Eu sou o desfrutador de todos os sacrifícios porque sou o mestre supremo”. Entretanto, pessoas menos inteligentes, ignorando este fato, adoram semideuses em troca de algum benefício temporário. Por isso, elas caem na existência material, e não alcançam a meta desejada da vida. Se, todavia, alguém precisa satisfazer algum desejo material, será melhor que ore ao Senhor Supremo (embora isto não seja devoção pura), e assim alcançará o resultado desejado.
Tu sa jasne hovorí, že vedske písma odporúčajú veľa druhov obetí, ktoré sú však v skutočnosti určené na uspokojenie Najvyššieho Pána. Yajña znamená Viṣṇu. V druhej kapitole Bhagavad-gīty bolo jasne vysvetlené, že človek by mal pracovať len pre uspokojenie Yajñu alebo Viṣṇua. Za týmto účelom je ustanovené najdokonalejšie spoločenské zriadenie, nazývané varṇāśrama-dharma. Preto Śrī Kṛṣṇa v tomto verši hovorí, že pôžitky zo všetkých obetí patria Jemu, lebo On je Najvyšší Pán. No hlupáci to nevedia a uctievajú polobohov kvôli pominuteľným ziskom. Poklesnú do hmotného bytia a nedosiahnu vytúženého životného cieľa. Ak má však niekto hmotné želania, je lepšie požiadať o ich naplnenie Najvyššieho Pána, aj keď to nie je čistá oddanosť. Takto dosiahne vytúženého výsledku.