Skip to main content

VERSO 22

VERŠ 22

Texto

Verš

sa tayā śraddhayā yuktas
tasyārādhanam īhate
labhate ca tataḥ kāmān
mayaiva vihitān hi tān
sa tayā śraddhayā yuktas
tasyārādhanam īhate
labhate ca tataḥ kāmān
mayaiva vihitān hi tān

Sinônimos

Synonyma

saḥ — ele; tayā — com esta; śraddhayā — inspiração; yuktaḥ — dotado; tasya — desse semideus; ārādhanam — para a adoração; īhate — ele aspira a; labhate — obtém; ca — e; tataḥ — através dessa; kāmān — seus desejos; mayā — por Mim; eva — apenas; vihitān — arranjados; hi — decerto; tān — aqueles.

saḥ — on; tayā — touto; śraddhayā — vierou; yuktaḥ — vybavený; tasya — daného poloboha; ārādhanam — uctievať; īhate — hľadá; labhate — získa; ca — a; tataḥ — od toho; kāmān — túžby; mayā — Mnou; eva — tak; vihitān — stanovené; hi — zaiste; tān — tieto.

Tradução

Překlad

Munido com esta fé, ele se empenha em adorar um semideus específico e realiza seus desejos. Mas na verdade, estes benefícios são concedidos apenas por Mim.

Vybavený touto vierou uctieva určitého poloboha a on mu potom splní jeho túžby. V skutočnosti som to však Ja, kto ich poskytuje.

Comentário

Význam

Sem a permissão do Senhor Supremo, os semideuses não podem conceder bênçãos a seus devotos. A entidade viva talvez esqueça que tudo é propriedade do Senhor Supremo, mas os semideuses não esquecem. Logo, a adoração aos semideuses com a obtenção dos resultados desejados não se deve aos semideuses, mas ao arranjo feito pela Suprema Personalidade de Deus. Como não sabe disso, a entidade viva menos inteligente tolamente dirige-se aos semideuses em troca de algum benefício. Mas o devoto puro, quando necessita de algo, ora apenas ao Senhor Supremo, pois, pedir benefício material não caracteriza o devoto puro. Em geral, a entidade viva dirige-se aos semideuses porque está louca por satisfazer sua luxúria. Isto se dá quando a entidade viva tem desejos descabidos que não são concretizados pelo próprio Senhor. No Caitanya-caritāmṛta, afirma-se que quem adora o Senhor Supremo e ao mesmo tempo deseja gozo material tem desejos contraditórios. O serviço devocional ao Senhor Supremo e a adoração a um semideus não podem estar na mesma plataforma, porque a adoração a um semideus é material e o serviço devocional ao Senhor Supremo é inteiramente espiritual.

Polobohovia nemôžu dať svojím uctievačom požehnanie bez súhlasu Najvyššieho Pána a na rozdiel od človeka nezabúdajú, že všetko je majetkom Najvyššieho Pána. Keď človek uctieva polobohov a jeho želanie sa splní, nie je to zásluhou polobohov, ale milosťou Najvyššej Božskej Osobnosti. Hlúpi ľudia, ktorí nevedia o Pánovej zvrchovanosti, sa naivne obracajú k polobohom, aby im splnili ich túžby. Naopak čistý oddaný ponecháva uspokojenie svojich potrieb celkom na Pánovi, a nikdy ho neprosí o nič hmotné. Prosba o niečo hmotné nie je známkou čistého oddaného. Živé bytosti sa väčšinou obracajú na polobohov, lebo sa dychtivo snažia uspokojiť svoju žiadostivosť. Stáva sa to v prípadoch, keď si živá bytosť želala niečo nevhodné a Najvyšší Pán jej túžbu nesplnil. V Caitanya-caritāmṛte sa hovorí, že ten, kto uctieva Najvyššieho Pána, a zároveň túži po hmotnom pôžitku, má navzájom si odporujúce priania. Oddaná služba a uctievanie polobohov nemôžu byť na rovnakej úrovni, lebo uctievanie polobohov je hmotná činnosť, zatiaľ čo oddaná služba Najvyššiemu je celkom duchovná.

Para a entidade viva que deseja retornar ao Supremo, os desejos materiais são empecilhos. Um devoto puro do Senhor, portanto, não recebe os benefícios materiais desejados pelas entidades vivas menos inteligentes, que preferem adorar os semideuses do mundo material, a ocuparem-se no serviço devocional ao Senhor Supremo.

Pre toho, kto si želá vrátiť sa k Bohu, sú hmotné túžby prekážkou. Śrī Kṛṣṇa preto neobdarúva čistého oddaného hmotnými výhodami, po ktorých túžia menej inteligentní ľudia, ktorí radšej uctievajú polobohov hmotného vesmíru, než aby sa zapojili do oddanej služby Najvyššiemu Pánovi.