VERSO 35

VERŠ 35

Texto

Verš

śrī-bhagavān uvāca
asaṁśayaṁ mahā-bāho
mano durnigrahaṁ calam
abhyāsena tu kaunteya
vairāgyeṇa ca gṛhyate

Sinônimos

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — a Personalidade de Deus disse; asaṁśayam — sem dúvida; mahā-bāho — ó pessoa de braços poderosos; manaḥ — a mente; durnigraham — difícil de refrear; calam — flutuante; abhyāsena — pela prática; tu — mas; kaunteya — ó filho de Kuntī; vairāgyeṇa — pelo desapego; ca — também; gṛhyate — pode ser controlada assim.

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; asaṁśayam — bez pochybností o tom; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; manaḥ — myseľ; durnigraham — ťažko ovládnuteľná; calam — prelietavá; abhyāsena — neustálym cvičením; tu — ale; kaunteya — ó, syn Kuntī; vairāgyeṇa — nepripútanosťou; ca — tiež; gṛhyate — možno ovládnuť.

Tradução

Překlad

O Senhor Śrī Kṛṣṇa disse: Ó poderosíssimo filho de Kuntī, é sem dúvida muito difícil refrear a mente inquieta, mas isso é possível pela prática adequada e pelo desapego.

Pán Śrī Kṛṣṇa riekol: „Ó, bojovník mocných paží, ó, syn Kuntī, nepochybne je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ, ale možno to dokázať vhodným cvičením a nepripútanosťou.

Comentário

Význam

A Personalidade de Deus admite aqui a dificuldade de controlar a mente obstinada, conforme expresso por Arjuna. Porém Ele ao mesmo tempo sugere que através da prática e do desapego, isso será possível. Qual é esta prática? Na era atual, ninguém pode seguir as regras e regulações estritas segundo as quais deve-se refugiar num lugar sagrado, focalizar a mente na Superalma, refrear os sentidos e a mente, observar celibato, ficar sozinho, etc. Entretanto, pela prática da consciência de Kṛṣṇa, podemos nos ocupar em nove tipos de serviço devocional ao Senhor. A primeira e mais importante destas ocupações devocionais é ouvir sobre Kṛṣṇa. Este é um poderosíssimo método transcendental que elimina da mente todas as dúvidas. Quanto mais ouvimos sobre Kṛṣṇa, mais nos iluminamos e nos desapegamos de tudo o que afasta a mente de Kṛṣṇa. Impedindo que a mente se interesse por atividades não devotadas ao Senhor, é muito fácil aprender vairāgya. Vairāgya significa desapegar-se da matéria e ocupar a mente no espírito. O desapego espiritual impessoal é mais difícil do que fazer a mente se apegar às atividades de Kṛṣṇa. Isto é prático porque, ouvindo sobre Kṛṣṇa, logo nos apegamos ao Espírito Supremo. Este apego chama-se pareśānubhava, satisfação espiritual. É exatamente como o sentimento de satisfação que um homem faminto experimenta a cada bocado de alimento que come. Quanto mais come quando tem fome, mais ele sente satisfação e força. De modo semelhante, pela execução do serviço devocional sentimos satisfação transcendental crescente, à medida que a mente se desapega dos objetivos materiais. É como curar uma doença por meio de tratamento hábil e dieta adequada. Ouvir sobre as atividades transcendentais do Senhor Kṛṣṇa é, portanto, um tratamento eficaz para a mente desvairada, e comer o alimento oferecido a Kṛṣṇa é a dieta apropriada para o paciente. Este tratamento é o processo da consciência de Kṛṣṇa.

Śrī Kṛṣṇa súhlasil s Arjunom, že je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ. Zároveň však povedal, že sa to dá dokázať pomocou vhodného cvičenia a nepripútanosti. Z čoho pozostáva toto cvičenie? V dnešnej dobe sa nikto nedokáže riadiť podľa prísnych pravidiel a predpisov yogy, čiže žiť sám na posvätnom mieste, krotiť myseľ a zmysly, upnúť myseľ na Najvyššiu Dušu, žiť v celibáte a tak ďalej. Zato však človek môže oddane slúžiť Pánovi deviatimi rôznymi spôsobmi a byť si tak vedomý Kṛṣṇu. Prvým a najdôležitejším z nich je načúvať o Kṛṣṇovi. To je veľmi účinná transcendentálna metóda na očistenie mysle od všetkej hmotnej nečistoty. Čím viac načúvame rozprávaniam o Kṛṣṇovi, tým viac sme osvietení a zanechávame všetko, čo odvádza naše myšlienky od Kṛṣṇu. Pri odvrátení mysle od činností, ktorých cieľom nie je potešiť Pána, sa automaticky dostaví vairāgya alebo stav, keď je myseľ odpútaná od hmoty a zapojená do duchovných aktivít. Odpútať myseľ od hmoty spôsobom, ktorý odporúčajú stúpenci neosobnej filozofie, je nepochybne omnoho ťažšie, než pripútať myseľ ku Kṛṣṇovi. To je oveľa praktickejšie, lebo vďaka počúvaniu o Kṛṣṇovi sa človek automaticky prestane zaujímať o hmotu a pripútava sa k Najvyššiemu. Táto pripútanosť sa nazýva pareśānubhava alebo duchovná spokojnosť. Podobá sa spokojnosti, ktorú cíti hladný človek pri každom súste jedla, ktoré prehltne. Čím viac hladný človek je, tým sa cíti byť silnejší a spokojnejší. Aj pri vykonávaní oddanej služby cíti človek transcendentálne uspokojenie, keďže jeho myseľ nelipne na hmotných predmetoch. Je to čosi podobné ako liečiť chorobu odbornou liečbou a špeciálnou diétou. Načúvanie o Kṛṣṇových transcendentálnych zábavách sa prirovnáva k odbornej liečbe šialenej mysle a jedlo obetované Kṛṣṇovi je pravou diétou pre trpiaceho pacienta. Táto liečebná metóda sa nazýva bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu.