Skip to main content

VERSO 4

VERŠ 4

Texto

Verš

sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ
pravadanti na paṇḍitāḥ
ekam apy āsthitaḥ samyag
ubhayor vindate phalam
sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ
pravadanti na paṇḍitāḥ
ekam apy āsthitaḥ samyag
ubhayor vindate phalam

Sinônimos

Synonyma

sāṅkhya — estudo analítico do mundo material; yogau — trabalho em serviço devocional; pṛthak — diferentes; bālāḥ — os menos inteligentes; pravadanti — dizem; na — nunca; paṇḍitāḥ — os eruditos; ekam — em um; api — mesmo; āsthitaḥ — estando situado; samyak — completo; ubhayoḥ — de ambos; vindate — desfruta; phalam — o resultado.

sāṅkhya — analytické štúdium hmotného sveta; yogau — činnosť v oddanej službe; pṛthak — odlišuje sa; bālāḥ — menej inteligentní; pravadanti — hovoria; na — nikdy; paṇḍitāḥ — učení; ekam — v jednom; api — aj keď; āsthitaḥ — je umiestnený; samyak — úplne; ubhayoḥ — obidvoch; vindate — teší sa; phalam — výsledok.

Tradução

Překlad

Só os ignorantes dizem que o serviço devocional [karma-yoga] é diferente do estudo analítico do mundo material [sāṅkhya]. Aqueles que são eruditos de verdade afirmam que quem segue com afinco um destes caminhos consegue os resultados de ambos.

Iba nevedomí tvrdia, že oddaná služba (karma-yoga) sa odlišuje od analytického štúdia hmotného sveta (sāṅkhye). No naozaj učení hovoria, že správnym nasledovaním jednej z týchto ciest sa dosiahne výsledok oboch.

Comentário

Význam

O objetivo do estudo analítico do mundo material é encontrar a alma da existência. A alma do mundo material é Viṣṇu, ou a Superalma. Serviço devocional ao Senhor implica serviço à Superalma. Um processo é encontrar a raiz da árvore, e o outro é regar a raiz. O verdadeiro estudante da filosofia sāṅkhya encontra a raiz do mundo material, Viṣṇu, e então, com conhecimento perfeito, ocupa-se no serviço do Senhor. Portanto, em essência, não há diferença entre os dois métodos porque o objetivo de ambos é Viṣṇu. Aqueles que não conhecem a meta última dizem que os propósitos de sāṅkhya e karma-yoga não são os mesmos, mas quem é erudito vê finalidades idênticas nestes diferentes processos.

Cieľom analytického štúdia hmotného sveta je nájsť dušu bytia. Dušou hmotného vesmíru je Viṣṇu alebo Nadduša. Kto oddane slúži Pánovi, slúži zároveň Nadduši. Najskôr musíme nájsť koreň stromu a potom ho polievať. Svedomitý študent filozofie sāṅkhye najprv nájde koreň hmotného sveta, Viṣṇua, a potom sa s dokonalým poznaním odovzdá službe Pánovi. V podstate niet rozdielu medzi karma-yogou a sāṅkhyou, lebo cieľom oboch je Viṣṇu. Kto nepozná konečný cieľ, vraví, že obidve metódy sa od seba odlišujú, ale múdry pozná spoločný cieľ týchto rôznych ciest.