Skip to main content

VERSO 5

VERŠ 5

Texto

Verš

śrī-bhagavān uvāca
bahūni me vyatītāni
janmāni tava cārjuna
tāny ahaṁ veda sarvāṇi
na tvaṁ vettha paran-tapa
śrī-bhagavān uvāca
bahūni me vyatītāni
janmāni tava cārjuna
tāny ahaṁ veda sarvāṇi
na tvaṁ vettha paran-tapa

Sinônimos

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — a Personalidade de Deus disse; bahūni — muitos; me — de Mim; vyatītāni — passaram; janmāni — nascimentos; tava — de você; ca — e também; arjuna — ó Arjuna; tāni — esses; aham — Eu; veda — conheço; sarvāṇi — todos; na — não; tvam — você; vettha — conhece; parantapa — ó subjugador do inimigo.

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; bahūni — veľa; me — Mojich; vyatītāni — prešlo; janmāni — narodení; tava — tvojich; ca — tiež; arjuna — ó, Arjuna; tāni — ty; aham — Ja; veda — viem; sarvāṇi — všetky; na — nie; tvam — ty; vettha — nevieš; parantapa — ó, hubiteľ nepriateľov.

Tradução

Překlad

A Personalidade de Deus disse: Tanto você quanto Eu já passamos por muitos e muitos nascimentos. Posso lembrar-Me de todos eles, porém, você não pode, ó subjugador do inimigo!

Vznešený riekol: „Obaja sme prešli mnohými zrodeniami, ó, Arjuna. Ja si môžem pamätať všetky, ale ty nie, ó, hubiteľ nepriateľov!

Comentário

Význam

No Brahma-saṁhitā (5.33), temos informações de muitas e muitas encarnações do Senhor. Lá se diz:

V Brahma-saṁhite (5.33) nájdeme informácie o mnohých Pánových inkarnáciách:

advaitam acyutam anādim ananta-rūpam
ādyaṁ purāṇa-puruṣaṁ nava-yauvanaṁ ca
vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
advaitam acyutam anādim ananta-rūpam
ādyaṁ purāṇa-puruṣaṁ nava-yauvanaṁ ca
vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

“Eu adoro Govinda [Kṛṣṇa], a Suprema Personalidade de Deus, que é a pessoa original — absoluta, infalível e sem começo. Embora Se expanda em formas ilimitadas, ainda assim, Ele é o original, e embora seja a pessoa mais idosa, Ele sempre Se mostra como um jovem viçoso. Estas formas eternas, bem-aventuradas e oniscientes não podem ser compreendidas por meio da erudição védica, mas elas estão sempre manifestas aos devotos puros.”

„Uctievam Najvyššieho Pána, Govindu (Kṛṣṇu), ktorý je absolútnou, pôvodnou a neomylnou osobou, a ktorý je bez počiatku. Aj keď sa zjavuje v nekonečnom množstve podôb, zostáva stále rovnakou, pôvodnou a najstaršou osobou, ktorá si naveky zachováva krásu večnej mladosti. Týmto večným, blaženým a vševedúcim Pánovým podobám zvyčajne rozumejú iba najväčší znalci Ved, ale pre čistých oddaných sú vždy ľahko pochopiteľné.“

Também se afirma no Brahma-saṁhitā (5.39):

V inom verši Brahma-saṁhity (5.39) sa hovorí:

rāmādi-mūrtiṣu kalā-niyamena tiṣṭhan
nānāvatāram akarod bhuvaneṣu kintu
kṛṣṇaḥ svayaṁ samabhavat paramaḥ pumān yo
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
rāmādi-mūrtiṣu kalā-niyamena tiṣṭhan
nānāvatāram akarod bhuvaneṣu kintu
kṛṣṇaḥ svayaṁ samabhavat paramaḥ pumān yo
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

“Eu adoro a Suprema Personalidade de Deus, Govinda [Kṛṣṇa], que está sempre situado em várias encarnações, tais como Rāma, Nṛsiṁha e também em muitas subencarnações, mas que é a Personalidade de Deus original conhecido como Kṛṣṇa e que também encarna pessoalmente.”

„Uctievam Najvyššieho Pána, Govindu (Kṛṣṇu), ktorý sa zjavuje v rôznych inkarnáciách ako Rāma, Nṛsiṁha a veľa ďalších. Je však pôvodnou Božskou Osobnosťou, ktorá sa prejavuje Osobne ako Kṛṣṇa.“

Nos Vedas, também se diz que o Senhor, embora seja o primeiro e único, manifesta-Se em inúmeras formas. Ele é como a pedra vaidūrya, que muda de cor mas permanece a mesma. Todas estas formas múltiplas são compreendidas pelos devotos puros e imaculados, mas não por alguém que empreende um mero estudo dos Vedas (vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau). Devotos como Arjuna são companheiros constantes do Senhor, e sempre que o Senhor encarna, os devotos que se associam com Ele também encarnam para prestar diferentes serviços ao Senhor. Arjuna é um destes devotos, e neste verso compreende-se que, há alguns milhões de anos, quando o Senhor Kṛṣṇa falou o Bhagavad-gītā ao deus do Sol, Vivasvān, Arjuna, numa atividade compatível com sua capacidade, também estava presente. Mas a diferença entre o Senhor e Arjuna é que o Senhor lembrava-Se do incidente, ao passo que Arjuna não conseguia lembrar-se. Esta é a diferença entre a entidade viva que é parte integrante e o Senhor Supremo. Embora seja aqui tratado como herói poderoso que podia subjugar os inimigos, Arjuna é incapaz de lembrar o que acontecera em seus vários nascimentos passados. Portanto, a entidade viva, por maior que seja de acordo com os cálculos materiais, jamais poderá igualar-se ao Senhor Supremo. Todos os companheiros constantes do Senhor decerto são liberados, mas não podem se igualar ao Senhor. No Brahma-saṁhitā o Senhor é descrito como infalível (acyuta), significando que Ele nunca esquece aquilo que faz, mesmo que esteja em contato com a matéria. Portanto, o Senhor e a entidade viva nunca podem ser iguais em todos os aspectos, mesmo que a entidade viva seja tão liberada como Arjuna. Embora seja um devoto do Senhor, Arjuna às vezes se esquece da natureza do Senhor, mas pela graça divina o devoto pode entender imediatamente a condição infalível do Senhor, ao passo que o não-devoto ou o demônio não podem compreender esta natureza transcendental. Conseqüentemente, as descrições contidas no Gītā não podem ser compreendidas por cérebros demoníacos. Kṛṣṇa lembrava-Se de atos que Ele executara milhões de anos atrás, mas Arjuna não podia, apesar do fato de que Kṛṣṇa e Arjuna são eternos por natureza. Podemos também notar aqui que a entidade viva esquece-se de tudo devido à mudança de corpo, mas o Senhor Se lembra de tudo porque Ele não muda Seu corpo sac-cid-ānanda. Ele é advaita, e isto significa que não há distinção entre Seu corpo e Ele mesmo. Tudo o que tem relação com Ele é espiritual — ao passo que a alma condicionada é diferente de seu corpo material. E porque o corpo e o eu do Senhor são idênticos, Sua posição é sempre diferente daquela da entidade viva comum, mesmo quando Ele desce à plataforma material. Os demônios não conseguem adaptar-se a esta natureza transcendental do Senhor, que é explicada pelo próprio Senhor no verso seguinte.

Vo Vedach sa tiež uvádza, že aj keď sa Boh zjavuje v nespočetných podobách, je jediný a s nikým a s ničím neporovnateľný. Je ako kameň vaidurya, ktorý mení svoje farby, a predsa zostáva tým istým kameňom. Všetkým týmto mnohonásobným podobám môžu porozumieť čistí oddaní, nie však iba prostredníctvom štúdia Ved (vedeṣu durlabham adurlabham ātma-bhaktau). Oddaní ako Arjuna sú večnými Kṛṣṇovými spoločníkmi a vždy, keď Kṛṣṇa zostúpi do tohto vesmíru, zostupujú aj oni a prijímajú rôzne role, aby Mu takto slúžili podľa svojich možností a schopností. Arjuna je jedným z nich a z tohto verša môžeme pochopiť, že keď Kṛṣṇa pred miliónmi rokov predniesol Bhagavad-gītu bohu Slnka Vivasvānovi, bol pri tom aj Arjuna, aj keď vtedy zohrával inú úlohu. Medzi Kṛṣṇom a Arjunom je však rozdiel, a to ten, že Kṛṣṇa si túto udalosť pamätal a Arjuna nie. To je rozdiel medzi Najvyšším Pánom a nepatrnou živou bytosťou. Arjuna je tu oslovený ako mocný hrdina, ktorý dokázal poraziť nepriateľov, no napriek tomu si nepamätal, čo sa prihodilo počas jeho predchádzajúcich životov. Preto sa živá bytosť nemôže nikdy vyrovnať Najvyššiemu Pánovi, aj keby bola po hmotnej stránke akokoľvek mocná. Nemôžu sa Mu dokonca vyrovnať ani Jeho stáli spoločníci, a to sú vyslobodené duše. Pán je v Brahma-saṁhite opísaný ako acyuta (ten, kto nikdy nepoklesne), čo znamená, že On nikdy nezabudne na Svoju totožnosť, ani keď príde do styku s hmotou. Preto Pána zo žiadneho hľadiska nemožno porovnávať so živou bytosťou, hoci by bola na rovnakej duchovnej úrovni ako Arjuna. Arjuna je Kṛṣṇov oddaný, a napriek tomu niekedy zabúda na Jeho skutočnú povahu. Oddaný však môže vďaka Pánovej milosti znovu získať vedomie o Jeho neomylnosti, zatiaľ čo ateista nikdy nedokáže pochopiť Jeho transcendentálnu povahu. Démonský rozum nikdy neprenikne do zmyslu Bhagavad-gīty. Kṛṣṇa si pamätá činy, ktoré vykonal pred miliónmi rokov, ale Arjuna si ich nepamätal, aj keď je v skutočnosti večný tak ako Kṛṣṇa. V tejto súvislosti si môžeme všimnúť, že živá bytosť všetko zabúda, pretože mení telá, ale Kṛṣṇa si pamätá všetko, lebo Jeho telo je sac-cid-ānanda a nikdy sa nemení. Je advaita, čo znamená, že medzi Ním samotným a Jeho telom nie je rozdiel. Všetko vo vzťahu s Ním je duchovné — zatiaľ čo podmienená duša sa od svojho hmotného tela líši. Keďže Pánovo telo a On sú jedno, Jeho postavenie je vždy iné ako postavenie živej bytosti, i keď zostúpi do hmotného vesmíru. Démoni však nie sú schopní porozumieť Pánovej transcendentálnej povahe, ktorú sám vysvetľuje v nasledujúcom verši.