Skip to main content

VERSO 56

VERŠ 56

Texto

Verš

duḥkheṣv anudvigna-manāḥ
sukheṣu vigata-spṛhaḥ
vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ
sthita-dhīr munir ucyate
duḥkheṣv anudvigna-manāḥ
sukheṣu vigata-spṛhaḥ
vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ
sthita-dhīr munir ucyate

Sinônimos

Synonyma

duḥkheṣu — nas três classes de misérias; anudvigna-manāḥ — sem ser agitado na mente; sukheṣu — em felicidade; vigata-spṛhaḥ — sem estar interessado; vīta — livre de; rāga — apego; bhaya — medo; krodhaḥ — e ira; sthita-dhīḥ — cuja mente é estável; muniḥ — um sábio; ucyate — chama-se.

duḥkheṣu — v trojakom utrpení; anudvigna-manāḥ — bez toho, že by mal rozrušenú myseľ; sukheṣu — v šťastí; vigata-spṛhaḥ — nezaujímajúc sa; vīta — zbavený; rāga — záľuby; bhaya — strachu; krodhaḥ — hnevu; sthita-dhīḥ — ten, ktorého myseľ je stála; muniḥ — mudrc; ucyate — nazýva sa.

Tradução

Překlad

Aquele cuja mente não é perturbada mesmo estando rodeado das três classes de misérias, e nem se exalta quando há felicidade, e que está livre do apego, do medo e da ira, é chamado um sábio de mente estável.

Kto napriek trojakému utrpeniu zostáva pokojný, kto sa nedá strhnúť šťastím a zbavil sa záľub, strachu a hnevu, je svätcom vyrovnanej mysle.

Comentário

Význam

A palavra muni significa alguém que pode agitar sua mente de diversos modos através da especulação mental sem chegar a uma conclusão definitiva. Diz-se que cada muni tem um ponto de vista diferente, e se um muni não diferir de outros munis, ele não poderá ser chamado muni no sentido estrito do termo. Nāsāv ṛṣir yasya mataṁ na bhinnam (Mahābhārata, Vana-parva 313.117). Mas o sthita-dhīr muni, como é mencionado nesta passagem pelo Senhor, é diferente de um muni comum. O sthita-dhīr muni está sempre em consciência de Kṛṣṇa, porque ele esgotou todas as suas atividades relacionadas com a especulação criativa. Ele é chamado praśānta-niḥśeṣa-mano-rathāntara (Stotra-ratna 43), ou alguém que ultrapassou a fase de especulações mentais e chegou à conclusão de que o Senhor Śrī Kṛṣṇa, ou Vāsudeva, é tudo (vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ). Ele é chamado um muni cuja mente é fixa. Tal pessoa em plena consciência de Kṛṣṇa não se deixa perturbar em absoluto pelas investidas das três classes de misérias, pois aceita todas as misérias como misericórdia do Senhor, e considera-se merecedora de ainda mais sofrimentos devido a suas más ações passadas; e ela vê que suas misérias são reduzidas ao mínimo, pela graça do Senhor. Do mesmo modo, quando se sente feliz, ela reconhece que isto é obra do Senhor, e considera-se indigna de receber tal felicidade; ela entende que é devido apenas à graça do Senhor que ela está numa condição confortável e é capaz de prestar melhor serviço ao Senhor. E, em prol do serviço ao Senhor, ela é sempre ousada e ativa e não se influencia por apego ou aversão. Apego significa aceitar as coisas para o prazer dos próprios sentidos, e desapego é a ausência desse apego sensual. Mas quem é fixo em consciência de Kṛṣṇa não tem apego nem desapego porque dedica sua vida a servir ao Senhor. Portanto, ele não fica nem um pouco zangado mesmo quando seus esforços não são bem-sucedidos. Ocorra sucesso ou fracasso, quem é consciente de Kṛṣṇa está sempre fixo em sua determinação.

Slovo muni označuje človeka, ktorý dokáže sústrediť svoju myseľ na rôzne námety bez toho, že by došiel k nejakému skutočnému riešeniu. Každý muni má svoj vlastný názor, s akým sa pozerá na vec, a ak sa niektorý muni neodlišuje svojím názorom od iných, potom sa v pravom zmysle slova nemôže nazývať munim (na cāsāv ṛṣir yasya mataṁ na bhinnam; Mahābhārata, Vana-parva 313.117). Ale sthita-dhīr muni, o ktorom sa tu Kṛṣṇa zmieňuje, sa líši od obyčajného muniho tým, že je vždy pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu, lebo prekročil štádium intelektuálneho hĺbania a došiel k záveru, že Śrī Kṛṣṇa, Vāsudeva, je všetko (vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ). Preto sa nazýva svätcom ustálenej mysle (praśānta-niḥśeṣa-mano-rathāntara; Stotra-ratna 43). Takého človeka, ktorého myseľ je celkom pohrúžená v myšlienkach na Kṛṣṇu, neznepokojujú tri druhy hmotného utrpenia, lebo ich prijíma ako Božiu milosť. Keďže si je vedomý svojich predchádzajúcich priestupkov, považuje sa za hodného väčších utrpení a chápe, že jeho utrpenie bolo Pánovou milosťou znížené na minimum. Podobne, keď je šťastný, nepovažuje sa za hodného takého šťastia, lebo si uvedomuje, že v tomto priaznivom postavení, ktoré mu umožňuje lepšie slúžiť Bohu, sa nachádza len vďaka Pánovej milosti. Vo svojej láskyplnej službe je vždy nebojácny, činorodý a nič nerobí so záľubou alebo s nevôľou. Záľubou sa rozumie plnenie si povinností pre vlastné zmyslové uspokojenie, no počas neprítomnosti zmyslového pôžitku sa dostaví nevôľa. Ten však, ktorého myšlienky sú neprestajne pohrúžené v myšlienkach na Kṛṣṇu, necíti ani pripútanosť, ani nevôľu, pretože svoj život zasvätil službe Bohu. Následkom toho sa nenahnevá, keď jeho snaha nie je úspešná, a zostáva nezlomný vo svojom úsilí.