Skip to main content

VERSO 45

VERŠ 45

Texto

Verš

trai-guṇya-viṣayā vedā
nistrai-guṇyo bhavārjuna
nirdvandvo nitya-sattva-stho
niryoga-kṣema ātmavān
trai-guṇya-viṣayā vedā
nistrai-guṇyo bhavārjuna
nirdvandvo nitya-sattva-stho
niryoga-kṣema ātmavān

Sinônimos

Synonyma

trai-guṇya — referente aos três modos da natureza material; viṣayāḥ — sobre o tema; vedāḥ — os textos védicos; nistrai-guṇyaḥ — transcendental aos três modos da natureza material; bhava — seja; arjuna — ó Arjuna; nirdvandvaḥ — sem dualidade; nitya-sattva-sthaḥ — num estado puro de existência espiritual; niryoga-kṣemaḥ — livre de idéias de ganho e proteção; ātma-vān — estabelecido no eu.

trai-guṇya — patriace do troch kvalít hmotnej prírody; viṣayāḥ — o témach; vedāḥvedske písma; nistrai-guṇyaḥ — transcendentálny voči trom hmotným kvalitám; bhava — buď; arjuna — ó, Arjuna; nirdvandvaḥ — zbavený dualít; nitya-sattva-sthaḥ — vždy umiestnený v čistom stave duchovného bytia; niryoga-kṣemaḥ — zbavený všetkých myšlienok na zisk a ochranu; ātma-vān — pevne zakotvený v sebe.

Tradução

Překlad

Os Vedas tratam principalmente do tema dos três modos da natureza material. Ó Arjuna, torne-se transcendental a estes três modos. Liberte-se de todas as dualidades e de todos os anseios advindos da busca de lucro e segurança e estabeleça-se no eu.

Vedy sa prevažne zaoberajú témami, ktoré patria do troch kvalít hmotnej prírody. Povznes sa nad tieto tri kvality, ó, Arjuna, a buď voči nim transcendentálny. Osloboď sa od všetkých dualít, vzdaj sa všetkých túžob po zisku a ochrane a spoznaj svoje pravé „ja“.

Comentário

Význam

Todas as atividades materiais envolvem ações e reações nos três modos da natureza material. Elas se destinam aos resultados fruitivos, que causam o cativeiro no mundo material. Os Vedas dão especial atenção às atividades fruitivas para que o público em geral aos poucos eleve-se do campo da satisfação dos sentidos a uma posição no plano transcendental. Arjuna, como aluno e amigo do Senhor Kṛṣṇa, é aconselhado a elevar-se à posição transcendental, ingressando na filosofia Vedānta, onde, no começo, há o brahma-jijñāsā, ou questões sobre a transcendência suprema. Todas as entidades vivas que estão no mundo material empreendem árdua luta pela existência. Para o benefício delas, o Senhor, depois da criação do mundo material, deu a sabedoria védica, que as ensina como viver livres do enredamento material. Quando terminam as atividades de gozo dos sentidos, a saber, as descritas no capítulo karma-kāṇḍa, então aparece a oportunidade para a compreensão espiritual, oferecida sob a forma dos Upaniṣads, que fazem parte dos diferentes Vedas, assim como o Bhagavad-gītā faz parte do quinto Veda, a saber, o Mahābhārata. Os Upaniṣads marcam o começo da vida transcendental.

Všetky hmotné aktivity spolu s ich následkami sú riadené tromi kvalitami hmotnej prírody. Ich účelom je prinášať výsledky, a preto sú príčinou nášho otroctva v hmotnom svete. Ak sa Vedy zaoberajú predovšetkým hmotnými činnosťami, je to preto, aby ľudstvo postupne povzniesli na duchovnú úroveň. Kṛṣṇa radí Svojmu priateľovi a žiakovi Arjunovi, aby svoje vedomie povzniesol na transcendentálnu úroveň Vedānta-filozofie, ktorá sa začína otázkami týkajúcimi sa najvyššej transcendencie (athāto brahma-jijñāsā). Všetky živé bytosti v hmotnom svete veľmi ťažko zápasia o svoju existenciu. Po stvorení hmotného sveta im Pán dal vedsku múdrosť, v ktorej im radí, ako žiť, aby sa vyslobodili z hmotného otroctva. Po karma-kāṇḍskej časti Ved, ktorá pojednáva o činoch smerujúcich k dosiahnutiu hmotného pôžitku, ponúkajú písma v podobe Upaniṣad možnosť dosiahnuť duchovnú realizáciu. Upaniṣady patriace k rôznym Vedam, ako aj Bhagavad-gītā, ktorá je súčasťou piatej VedyMahābhāraty — znamenajú začiatok duchovného života.

Enquanto se está no corpo material, há ações e reações nos modos materiais. Deve-se aprender tolerância no sofrer das investidas das dualidades tais como felicidade e tristeza, frio e calor, e, aprendendo a tolerar estas dualidades, ficaremos livres das ansiedades produzidas pelo ganho e perda. Essa posição transcendental é alcançada em plena consciência de Kṛṣṇa quando a pessoa se coloca em completa dependência da vontade de Kṛṣṇa.

Pokým jestvuje hmotné telo, jestvujú tiež akcie a reakcie troch kvalít hmotnej prírody. Človek sa musí naučiť znášať protiklady, ako šťastie a nešťastie, teplo a zima atď., a vyslobodiť sa tak z úzkosti, ktorú spôsobujú túžba po zisku a obava zo straty. Tento transcendentálny stav dosiahneme, ak sme si plne vedomí Kṛṣṇu a celkom závisíme od Jeho dobrej vôle.