Skip to main content

VERSO 39

VERŠ 39

Texto

Verš

eṣā te ’bhihitā sāṅkhye
buddhir yoge tv imāṁ śṛṇu
buddhyā yukto yayā pārtha
karma-bandhaṁ prahāsyasi
eṣā te ’bhihitā sāṅkhye
buddhir yoge tv imāṁ śṛṇu
buddhyā yukto yayā pārtha
karma-bandhaṁ prahāsyasi

Sinônimos

Synonyma

eṣā — toda esta; te — para você; abhihitā — descrita; sāṅkhye — em estudo analítico; buddhiḥ — inteligência; yoge — em trabalho sem resultado fruitivo; tu — mas; imām — este; śṛṇu — ouça apenas; buddhyā — com inteligência; yuktaḥ — ajustada; yayā — pela qual; pārtha — ó filho de Pṛthā; karma-bandham — cativeiro da reação; prahāsyasi — pode libertar-se de.

eṣā — toto všetko; te — tebe; abhihitā — vyložil; sāṅkhye — analytickým štúdiom; buddhiḥ — inteligencia; yoge — pracovať bez túžby po plodoch; tu — ale; imām — toto; śṛṇu — len vypočuj; buddhyā — inteligenciou; yuktaḥ — spojený; yayā — prostredníctvom ktorej; pārtha — ó, syn Pṛthy; karma-bandham — zajatie činov a odplaty; prahāsyasi — môžeš sa vyslobodiť z.

Tradução

Překlad

Até agora, descrevi este conhecimento a você através do estudo analítico. Ouça agora enquanto eu o explico em termos de trabalho sem resultados fruitivos. Ó filho de Pṛthā, quando você agir segundo este conhecimento, poderá livrar-se do cativeiro decorrente das ações.

Až doposiaľ som ti vyložil toto poznanie analytickým štúdiom. Teraz počúvaj, ako ti ho vysvetlím z hľadiska konania bez túžby po plodoch svojej práce. Ó, syn Pṛthy, ak budeš konať s týmto poznaním, môžeš sa vyslobodiť zo zajatia činov.

Comentário

Význam

Segundo o Nirukti, ou dicionário védico, saṅkhyā significa aquilo que, ao referir-se a um assunto, descreve-o em minúcias, e sāṅkhya diz respeito àquela filosofia que descreve a verdadeira natureza da alma. E yoga envolve o controle dos sentidos. A proposta feita por Arjuna segundo a qual não se deve lutar baseava-se no prazer dos sentidos. Esquecendo-se de seu dever principal, ele queria suspender a luta, pois pensava que, não matando seus parentes e familiares, ele seria mais feliz do que gozando o reino após vencer seus primos e irmãos, os filhos de Dhṛtarāṣṭra. Em ambos os casos, os princípios básicos visavam ao prazer dos sentidos. Tanto a felicidade proveniente da vitória contra eles quanto a felicidade decorrente de ele ver os parentes vivos, baseiam-se no gozo pessoal dos sentidos, mesmo que se relegue a sabedoria e o dever. Kṛṣṇa, portanto, queria explicar a Arjuna que, matando o corpo de seu avô, ele não estaria realmente matando a alma. Por isso, Ele explicou que todas as pessoas individuais, inclusive o próprio Senhor, são indivíduos eternos; eles foram indivíduos no passado, são indivíduos no presente, e continuarão a ser indivíduos no futuro, porque todos nós somos eternamente almas individuais. Simplesmente sujeitamo-nos a várias mudanças de roupa corpórea, mas na verdade conservamos nossa individualidade, mesmo após libertar-nos do cativeiro da roupa material. Um estudo analítico da alma e do corpo foi explicado mui ilustrativamente pelo Senhor Kṛṣṇa. E este conhecimento que faz a análise de diferentes pontos de vista da alma e do corpo, foi descrito aqui como sāṅkhya, nos termos do dicionário Nirukti. Esta sāṅkhya nada tem a ver com a filosofia sāṅkhya do Kapila ateísta. Muito antes da sāṅkhya do impostor Kapila, a filosofia sāṅkhya foi apresentada no Śrīmad-Bhāgavatam pelo verdadeiro Senhor Kapila, uma encarnação do Senhor Kṛṣṇa, que a explicou à Sua mãe, Devahūti. Ele explicou claramente que o puruṣa, ou o Senhor Supremo, é ativo e que Ele cria, lançando Seu olhar sobre a prakṛti. Isto é aceito nos Vedas e no Gītā. A descrição dos Vedas indica que o Senhor lançou o olhar sobre a prakṛti, ou natureza, e fecundou-a com almas atômicas individuais. Todos esses indivíduos estão trabalhando no mundo material em busca do prazer dos sentidos, e sob o encanto da energia material, pensam ser os desfrutadores. Esta mentalidade atinge o ponto máximo quando, desejando a liberação, a entidade viva procura tornar-se una com o Senhor. Esta é a última armadilha de māyā, ou ilusão da gratificação dos sentidos, e é somente após muitos e muitos nascimentos envoltos em atividades para o prazer dos sentidos que uma grande alma se rende a Vāsudeva, o Senhor Kṛṣṇa, completando então sua busca da verdade última.

Podľa vedskeho slovníka Nirukti sa slovo saṅkhyā vzťahuje na to, čo podrobne opisuje veci, a sāṅkhya označuje filozofiu, ktorá vysvetľuje pravú povahu duše. Yoga znamená ovládanie zmyslov. Arjunova nechuť bojovať v skutočnosti pochádzala z hmotných záujmov. Zabúdal na svoju hlavnú povinnosť a chcel sa vzdať boja, lebo si myslel, že bude šťastnejší, keď svojich príbuzných nezabije, než keby sa mal radovať z kráľovstva po porážke svojich bratancov a bratov, Dhṛtarāṣṭrových synov. V obidvoch prípadoch ide o čistý zmyslový pôžitok. Šťastie, ktoré by ho čakalo po víťazstve nad príbuznými, i šťastie vidieť svojich príbuzných nažive bolo založené na uspokojení jeho zmyslov, pretože bol ochotný zanedbať poznanie a povinnosť. Preto chcel Kṛṣṇa Arjunovi vysvetliť, že keď zabije telo svojho praotca, nezabije samotnú dušu. Vysvetlil, že všetky individuálne osoby, vrátane Jeho samotného, boli večnými jednotlivcami v minulosti, sú jednotlivcami v súčasnosti a zostanú nimi aj v budúcnosti, pretože všetci sme individuálne duše, ktoré menia svojej telesné schránky. V skutočnosti si však našu individualitu zachovávame aj po vyslobodení sa z pút hmotného sveta. Śrī Kṛṣṇa teda Arjunovi podrobne vysvetlil povahu duše a tela. V slovníku Nirukti sa analytické štúdium duše a tela nazýva sāṅkhya. Saṅkhya však nemá nič spoločné so sāṅkhyovskou filozofiou ateistu Kapilu. Už dávno predtým, ako podvodník Kapila predložil svoju sāṅkhyovskú filozofiu, bola filozofia sāṅkhye vysvetlená v Śrīmad-Bhāgavatame pravým Kapilom, inkarnáciou Śrī Kṛṣṇu, ktorý túto filozofiu svojej matke Devahūti. Śrī Kapila veľmi jasne vysvetlil, že puruṣa, Najvyšší Pán, ktorý je aktívny, stvoril tento pominuteľný svet pohľadom na hmotnú prírodu (prakṛti). To je potvrdené v Gīte i vo Vedach. Opis vo Vedach udáva, že Pán pohľadom oplodnil prakṛti nepatrnými individuálnymi dušami. Všetky tieto individuálne duše pracujú v hmotnom svete pre svoj zmyslový pôžitok a očarované hmotnou energiou si myslia, že si užívajú. Táto mentalita ovplyvňuje živú bytosť aj vtedy, keď sa túži vyslobodiť z hmoty; v tomto štádiu má tendenciu stotožňovať sa s Bohom. To je posledná pasca iluzórnej energie alebo klam zmyslových pôžitkov. Len po mnohých a mnohých životoch v takej činnosti, vedenej túžbou po hmotných zmyslových pôžitkoch, sa veľké duše odovzdajú Vāsudevovi, Śrī Kṛṣṇovi, a dosiahnu svoj vytúžený cieľ, Absolútnu Pravdu.

Arjuna já aceitou Kṛṣṇa como seu mestre espiritual, rendendo-se a Ele: śiṣyas te ’haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam. Conseqüentemente, Kṛṣṇa vai passar a falar-lhe do processo de trabalho em buddhi-yoga, ou karma-yoga, ou em outras palavras, a prática de serviço devocional apenas para a satisfação dos sentidos do Senhor. Esta buddhi-yoga é claramente explicada no Décimo Capítulo, décimo verso, como sendo comunhão direta com o Senhor, que, como Paramātmā, está situado no coração de todos. Mas essa comunhão não se efetua sem o serviço devocional. Alguém que está portanto situado em serviço devocional ou em serviço transcendental amoroso ao Senhor, ou em outras palavras, em consciência de Kṛṣṇa, alcança esta fase de buddhi-yoga pela graça especial do Senhor. Por conseguinte, o Senhor diz que apenas àqueles que, por amor transcendental, vivem ocupados em serviço devocional Ele outorga o conhecimento puro acerca da devoção com amor. Desse modo, o devoto pode facilmente alcançá-lO no sempre bem-aventurado reino de Deus.

Arjuna prijal Kṛṣṇu za svojho duchovného učiteľa, keď Mu povedal: śiṣyas te 'haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam. Teraz mu Kṛṣṇa vyloží funkciu buddhi-yogy alebo karma-yogy, vysvetlí mu, ako vykonávať oddanú službu čisto pre potešenie Pánových zmyslov. V desiatom verši desiatej kapitoly sa píše, že buddhi-yoga znamená priamu spoločnosť s Pánom, sídliacim v srdciach všetkých bytostí v podobe Paramātmy. Bez oddanej služby však tento vzťah nemôže jestvovať. Preto ten, kto je zapojený do transcendentálnej láskyplnej oddanej služby Bohu, kto si je vedomý Kṛṣṇu, dosiahne štádium buddhi-yogy vďaka zvláštnej Pánovej milosti. Śrī Kṛṣṇa preto vraví, že čistým poznaním oddanosti v absolútnej láske odmení iba tých, ktorí neustále vykonávajú oddanú službu z transcendentálnej lásky. Takto môže oddaný ľahko dosiahnuť Boha, Jeho večnú a blaženú ríšu.

Portanto, a buddhi-yoga mencionada neste verso é o serviço devocional ao Senhor, e a palavra sāṅkhya mencionada nesta passagem nada tem a ver com a sāṅkhya-yoga ateísta enunciada pelo impostor Kapila. Ninguém deve, pois, interpretar que a sāṅkhya-yoga aqui mencionada tenha alguma relação com a sāṅkhya ateísta. Tampouco tal filosofia exerceu influência alguma naquela época; e o Senhor Kṛṣṇa não iria preocupar-Se em mencionar tais especulações filosóficas ímpias. A verdadeira filosofia sāṅkhya é descrita pelo Senhor Kapila no
Śrīmad-Bhāgavatam, mas mesmo esta sāṅkhya nada tem a ver com os presentes assuntos. Aqui, sāṅkhya significa descrição analítica do corpo e da alma. O Senhor Kṛṣṇa fez uma descrição analítica da alma só para trazer Arjuna ao nível da buddhi-yoga, ou bhakti-yoga. Logo, a sāṅkhya do Senhor Kṛṣṇa e a sāṅkhya do Senhor Kapila, como é descrita no Bhāgavatam, são a mesma coisa. Todas elas são bhakti-yoga. O Senhor Kṛṣṇa disse, portanto, que só a classe de homens menos inteligentes faz distinção entre sāṅkhya-yoga e bhakti-yoga (sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ).

Buddhi-yoga, o ktorej je reč v tomto verši, predstavuje oddanú službu. Slovom sāṅkhya tu nie je označená sāṅkhya-yoga nepravého Kapilu, preto ju nesmieme zameniť so sāṅkhya-yogou, o ktorej sa hovorí v tomto verši. V tom čase nemala filozofia ateistického Kapilu žiadny vplyv, a preto ani Kṛṣṇa nemal záujem zmieňovať sa tu o takej bezbožnej špekulatívnej filozofii. Pravú sāṅkhyovú filozofiu opísal v Śrīmad-Bhāgavatame pravý Kapila. Slovo sāṅkhya znamená analytický opis tela a duše. Kṛṣṇa opísal Arjunovi povahu duše, aby ho tak priviedol k buddhi-yoge alebo bhakti-yoge. Preto Kṛṣṇova sāṅkhya a sāṅkhya pravého Kapilu sú jedno a to isté: bhakti-yoga. Preto Kṛṣṇa hovorí v Bhagavad-gīte, že iba hlúpi ľudia robia rozdiely medzi sāṅkhya-yogou a bhakti-yogou (sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ).

Naturalmente, a sāṅkhya-yoga ateísta nada tem a ver com bhakti-yoga; não obstante, os não inteligentes alegam que o Bhagavad-gītā faz alusão à sāṅkhya-yoga ateísta.

Takže je jasné, že ateistická sāṅkhya nemá nič spoločné s bhakti-yogou, aj keď niektorí hlupáci tvrdia, že Bhagavad-gītā o nej pojednáva.

Deve-se, portanto, compreender que buddhi-yoga significa agir em consciência de Kṛṣṇa, com bem-aventurança plena e conhecimento acerca do serviço devocional. Aquele que trabalha só para a satisfação do Senhor, sem se importar com o grau de dificuldade encontrado na execução de seu trabalho, age sob os princípios de buddhi-yoga e encontra-se sempre em bem-aventurança transcendental. Por meio desta ocupação transcendental, a pessoa, pela graça do Senhor, alcança automaticamente toda a compreensão transcendental, e assim sua liberação é de fato completa, sem que precise empreender outros esforços para adquirir conhecimento. Há uma grande diferença entre trabalho em consciência de Kṛṣṇa e trabalho para obter resultados fruitivos, especialmente quando se trata da satisfação dos sentidos obtida por alguém que busca conquistar felicidade familiar ou material. Buddhi-yoga é, portanto, a qualidade transcendental do trabalho que executamos.

Malo by nám byť jasné, že buddhi-yoga znamená konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu alebo oddane slúžiť Bohu v plnej blaženosti a s plným poznaním, ktoré táto služba prináša. Kto pracuje iba pre Pánovo potešenie a nehľadí na problémy, koná podľa zásad buddhi-yogy a nachádza sa ustavične v transcendentálnej blaženosti. Vďaka tejto duchovnej činnosti získava človek automaticky Pánovou milosťou transcendentálne poznanie. Takto dosiahne úplné vyslobodenie bez toho, že by na získanie poznania vynaložil nejaké zvláštne úsilie. Medzi činnosťou, pri ktorej si je človek vedomý Kṛṣṇu, a činnosťou konanou s myšlienkou na odmenu v podobe rodinného alebo hmotného šťastia, je podstatný rozdiel. Buddhi-yoga je teda transcendentálna kvalita činnosti, ktorú vykonávame.